
Tento článok sa venuje problematike podielového a bezpodielového spoluvlastníctva, pričom detailne rozoberá rozdiely medzi nimi a spôsoby, akými je možné tieto formy vlastníctva vyporiadať. Článok je určený pre širokú verejnosť, vrátane laikov a odborníkov, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o danej problematike.
Podielové spoluvlastníctvo je stav, kedy jednu vec vlastní viacero osôb. Dôležité je, že v tomto prípade každý spoluvlastník má určený svoj podiel, ktorý vyjadruje mieru jeho práv a povinností vo vzťahu k spoločnej veci. Tento podiel je kvantitatívnym vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka. Spoluvlastnícky podiel sa vyjadruje zlomkom (napr. 1/2, 1/4) alebo percentom (napr. 50%, 25%).
Dôležité: Podielové spoluvlastníctvo neznamená, že každý zo spoluvlastníkov má právo výlučne disponovať s určitou "oddelenou" časťou spoločnej veci. Nie je totiž určené, ktorá konkrétna časť veci patrí ktorému spoluvlastníkovi.
Podielové spoluvlastníctvo je upravené v ustanoveniach § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Zákon preto ponúka niekoľko spôsobov jeho vyporiadania.
Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva
Občiansky zákonník preferuje pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodu medzi jednotlivými spoluvlastníkmi. Ak ide o vyporiadanie nehnuteľnosti, dohoda musí mať písomnú formu a je potrebný aj vklad do katastra nehnuteľností. Na dohode musia byť zúčastnení všetci podieloví spoluvlastníci. Ak nie je povinnosť uzavrieť dohodu v písomnej forme, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o vyporiadaní.
Ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode, vyporiadanie vykoná súd na návrh niektorého zo spoluvlastníkov. Súd pri tom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, ale aj na ďalšie kritériá. Z procesnej stránky sú účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci, pričom ten, ktorý podáva návrh, je žalobca a ostatní sú žalovaní.
Súd môže podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tromi spôsobmi:
Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 uvádza výnimku, kedy súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide prevažne o okolnosti subjektívneho charakteru na strane účastníkov, ktoré musí súd s odbornou starostlivosťou skúmať (napr. vysoký vek spoluvlastníka, ktorý si želá v nehnuteľnosti dožiť, pretože v nej žil celý život).
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifický typ spoluvlastníctva, ktorý vzniká uzavretím manželstva. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, v BSM nie sú určené podiely manželov na spoločnom majetku. To znamená, že každý z manželov je 100% vlastníkom celej veci, pričom jeho vlastnícke právo je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého manžela.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
BSM je upravené v Občianskom zákonníku a je v nerozlučnej spojitosti s manželstvom.
Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Medzi hlavné zdroje BSM patria najmä príjmy a úspory z práce a podnikania.
Výnimky: Do BSM nepatria veci, ktoré:
Bežné veci týkajúce sa spoločných záležitostí môže vybavovať každý z manželov a tento právny úkon zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. V ostatných veciach je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný.
Podnikanie a BSM: Na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
BSM zväčša zaniká zánikom manželstva (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov). Zánik BSM za trvania manželstva je možný len v zákonom stanovených prípadoch (napr. rozhodnutím súdu). Po zániku BSM sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, teda rozdelenie spoločného majetku.
Občiansky zákonník ukladá trojročnú lehotu, v ktorej sa má BSM vyporiadať dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Uplynutím tejto lehoty zaniká právo na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na súd. Namiesto toho zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa manželia vyporiadali tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, tie pripadnú do vlastníctva toho z manželov, ktorý vec výlučne užíva pre svoje potreby a pre potreby svojej rodiny.
| Feature | Podielové Spoluvlastníctvo | Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov |
|---|---|---|
| Vznik | Dohoda, dedičstvo, rozhodnutie súdu | Uzavretie manželstva |
| Podiely | Určené podiely | Žiadne podiely (každý manžel vlastní celú vec) |
| Nakladanie s majetkom | Spoluvlastníci nakladajú so svojimi podielmi samostatne | Potrebný súhlas oboch manželov (s výnimkou bežných vecí) |
| Zánik | Dohoda, rozhodnutie súdu, predaj podielu | Zánik manželstva (rozvod, smrť), rozhodnutie súdu za trvania manželstva |
| Vyporiadanie | Dohoda, rozhodnutie súdu (rozdelenie, prikázanie, predaj) | Dohoda, rozhodnutie súdu |
tags: #vlastnictvo #podielove #bezpodielove #rozdiel