Exekúcia doplnkového dôchodkového poistenia: Komplexný prehľad

Exekúcia je nútený výkon súdneho rozhodnutia, ktoré ukladá povinnosť niečo plniť, konať alebo sa zdržať konania. Ak povinný neplní dobrovoľne, oprávnený sa môže obrátiť na exekútora. Exekútor môže kombinovať aj niekoľko spôsobov vykonania exekúcie.

Právny základ exekúcie

Exekúciu upravuje Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z. z.), daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.), Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.). Podkladom pre exekúciu je exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu.

Účastníci exekučného konania

Účastníkmi sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom aj exekútor. Platiteľ mzdy nie je účastníkom, ale zákon mu ukladá povinnosti.

Spôsoby vykonania exekúcie

Exekučný poriadok určuje niekoľko spôsobov exekúcie. Súdny exekútor môže prikázať zrážanie dlhu zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom podniku alebo príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Zrážky zo mzdy

Strhávanie zrážok zo mzdy je v praxi najviac využívaným spôsobom exekúcie. Takto sa dlh najrýchlejšie splatí a trovy exekúcie nenarastajú. Exekútor však môže exekvovať dlh len do výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Ak zamestnávateľ dostane príkaz na začatie exekúcie, začne hneď v budúcom výplatnom termíne zrážať pohľadávku zo mzdy. Zamestnávateľ je povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Poradie zrážok zo mzdy

Zamestnávateľ prednostne odvedie:

  • Zrážky poistného na sociálne poistenie.
  • Preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie.
  • Nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie.
  • Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec.
  • Zrážky preddavku na daň alebo dane.
  • Nedoplatok preddavku na daň.
  • Daňový nedoplatok.
  • Nedoplatok, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň.
  • Nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Zamestnávateľ môže zraziť zo mzdy len:

  • Preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy.
  • Sumy, o ktorých rozhodol súd alebo niektorý z úradov.
  • Peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady, o ktorých rozhodli rôzne inštitúcie.
  • Neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
  • Nevyúčtované preddavky cestovných náhrad.
  • Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok, alebo mu nárok nevznikol.
  • Náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.

Príklad výpočtu zrážky zo mzdy

Zamestnanec má čistú mzdu 1 000 eur. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 eur (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na jedno dieťa a manželku vo výške 102,54 eur (51,27 eur x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 692,39 eur.

Nakoľko je táto suma vyššia ako 150 percent sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi bez obmedzenia sumu prevyšujúcu 150 percent životného minima (t. j. 692,39 - 307,60), t. j. sumu 384,79 eur a 1/3 zo sumy 150 percent životného minima, t. j. sumu 102,53 eur. Zamestnávateľ zamestnancovi zrazí 384,79 eur a 102,53 eur, čím mu ostane čistá mzda vo výške 512,68.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vykonávať ďalšie zrážky zo mzdy len na základe písomnej dohody so zamestnancom alebo ak povinnosť vyplýva z osobitného predpisu.

Postup pri exekúcii zrážkami zo mzdy

  1. Zistenie zamestnávateľa: Exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka.
  2. Upovedomenie zamestnávateľa: Exekútor upovedomí zamestnávateľa o začatí exekúcie a doručí mu príkaz na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk.
  3. Povinnosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ je povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.
  4. Zmena zamestnávateľa: Ak zamestnanec zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na nového zamestnávateľa.
  5. Výpočet zrážok: Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií.
  6. Nepostihnuteľná časť mzdy: Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť.
  7. Tretinový systém: Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém.
  8. Uspokojovanie pohľadávok: Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
  9. Ukončenie zrážok: Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
  10. Práceneschopnosť: V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi.

Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:

  • Suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
  • ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu),
  • ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi.

Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny.

Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.

Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

  • neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy,
  • prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.

Práceneschopnosť a exekučné zrážky zo mzdy

V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.

Povinnosti platiteľa mzdy

  1. Vykonávať zrážky zo mzdy v rozsahu potrebnom na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.
  2. Vyplácať oprávnenému (v niektorých prípadoch exekútorovi) sumy zrazené zo mzdy povinného.
  3. Oznámiť exekútorovi, ak povinný u neho ukončil pracovný pomer.

Ochrana mzdy

Mzda zamestnanca požíva ochranu prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov. Podľa § 131 a § 132 Zákonníka práce zamestnávateľ musí vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí.

Dohoda o pôžičke so zamestnancom

Ak obchodná spoločnosť poskytne zamestnancovi pôžičku, je dôležité upraviť podmienky splácania v zmluve, vrátane situácie, keď zamestnanec skončí pracovný pomer.

Zabezpečenie pohľadávky

Pohľadávku možno zabezpečiť ručením, záložnou zmluvou alebo zabezpečovacím prevodom práva.

Informačné povinnosti

Povinný je povinný informovať exekútora o svojich majetkových pomeroch. Platiteľ mzdy je povinný informovať exekútora o skutočnostiach, ktoré majú vplyv na vykonávanie exekúcie.

tags: #exekúcia #doplnkové #dôchodkové #poistenie