
Hepatitída typu C, niekedy nesprávne označovaná aj ako žltačka typu C, je infekčné vírusové ochorenie pečene, ktoré je známe od roku 1989. Ide o zápalové ochorenie pečene, ktoré spôsobujú vírusy z čeľade Flaviviridae. Hoci má hepatitída C kratší inkubačný čas a miernejší priebeh ako hepatitída B, častejšie prechádza do chronickej formy. V tomto článku sa komplexne pozrieme na hepatitídu C, jej príznaky, prenos, diagnostiku, liečbu a špecifické aspekty týkajúce sa tehotenstva.
Hepatitída C je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje fibrotické (zjazvené) zmeny v tkanive pečene. Pri nesprávnej alebo oneskorenej liečbe je hepatitída C nebezpečná pre vznik cirhózy - závažného poškodenia pečene, pri ktorom dochádza k poruche jej funkcií. Vírus HCV, ktorý je pôvodcom hepatitídy C, ničí pečeňové bunky, spôsobuje chronický zápal a postupné zhoršovanie stavu orgánu.
Hepatitída typu C je spôsobená vírusom HCV (vírus hepatitídy C) z čeľade Flaviviridae. Vírus sa vyskytuje v krvi, spermiách, vaginálnom sekréte a slinách. Medzi najčastejšie príčiny nákazy patria:
Hepatitída typu C je typická tým, že nemá žiadne špecifické príznaky. To znamená, že neexistujú symptómy, ktoré by sa objavovali jedine pri tejto chorobe. Málokto vie, že žltačka nie je ochorenie, ale príznak. Ide o zažltnutie slizníc a očných bielok, ktoré sa môže vyskytnúť pri rôznych iných chorobách. Inkubačná doba hepatitídy typu C je individuálna, pretože u každého pacienta sa prvotné príznaky objavia inokedy. O tom, že má človek žltačku typu C, častokrát ani len netuší. A práve to ju robí nebezpečnou. Ak sa totiž nezachytí a nelieči včas, môže prejsť do tzv. Chronické štádium hepatitídy môže trvať roky. V ich priebehu sa môžu striedať stavy vyššej únavnosti a tráviacich ťažkostí bez inej zjavnej príčiny.
Medzi možné príznaky patria:
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Osoby nakazené vírusom hepatitídy C trpia depresiami častejšie ako bežná populácia.
Diagnostika hepatitídy typu C je vzhľadom na skrytý priebeh ochorenia väčšinou náhodná. Objaví sa napríklad pri vyšetrení krvi, ktoré bolo uskutočnené z iných dôvodov. Ak sú zistené, hovoríme o HCV pozitivite a ďalším krokom je rozbor krvi pomocou PCR testu na hepatitídu typu C.
Diagnózu určíme na základe anamnézy, klinických príznakov, klinického vyšetrenia a vyšetrenia krvi a moču. Biochemické testy poukazujú na zvýšenú aktivitu pečeňových enzýmov transamináz, zvýšený bilirubín v krvi ako aj prítomnosť bilirubínu v moči.
Medzi možné metódy diagnostiky hepatitídy C patria:
Pri hepatitíde C sa krvný obraz môže zmeniť nasledovne: hladina bilirubínu je zvyčajne zvýšená, čo vedie k žltačke, a aktivity alanínaminotransferázy (ALT) a aspartátaminotransferázy (AST) sú často výrazne zvýšené, čo poukazuje na zápal a poškodenie pečeňových buniek. Sérové hladiny alanínaminotransferázy sa zvyčajne zvýšia po 6 až 9 týždňoch. Pri hepatitíde C dochádza k zníženiu hladiny albumínu (bielkoviny syntetizované pečeňou) a k zvýšeniu gama-glutamyltranspeptidázy (GGT), čo poukazuje na zhoršenú funkciu pečene. Pri chronickej hepatitíde C sa s postupujúcim ochorením znižuje aj hladina krvných doštičiek a bielych krviniek. Testy na protilátky proti vírusu sú pozitívne 2 až 3 mesiace po infekcii.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Liečba hepatitídy typu C bola doposiaľ veľmi dlhá a nákladná, dokonca často mala aj závažné vedľajšie účinky.
Metódy liečby hepatitídy C vyberá gastroenterológ v závislosti od formy ochorenia, symptómov a prevalencie zápalového procesu. Pri hepatitíde C sa predpisujú hepatoprotektory na symptomatickú liečbu a na podporu regenerácie pečene, lieky na zníženie intoxikácie (napríklad detoxikačné roztoky) a vitamíny B a E na zlepšenie metabolických procesov. Môžu sa použiť aj prostriedky na normalizáciu trávenia a zmiernenie bolesti brucha.
Obnova pečene po hepatitíde C závisí od včasnej liečby a dodržiavania odporúčaní lekára. Po zničení vírusu antivírusovou liečbou sa pečeň začne regenerovať, čím sa zmierni zápal a postupne sa obnoví poškodené tkanivo. Na urýchlenie procesu je dôležité dodržiavať vyváženú stravu, vylúčiť alkohol, vyhýbať sa toxickým látkam a užívať predpísané hepatoprotektory.
Moderná antivírusová liečba hepatitídy C je založená na používaní priamych antivirotík, ktoré blokujú množenie vírusu v pečeňových bunkách. Lieky ovplyvňujú kľúčové enzýmy vírusu (RNA polymerázu a proteázu), čím znižujú vírusovú záťaž na minimálnu úroveň. Liečba minimalizuje riziko progresie ochorenia vrátane vzniku cirhózy a rakoviny pečene.
Moderné lieky (priamo pôsobiace antivirotiká) sa podávajú vo forme tabliet.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Podporná liečba hepatitídy C je zameraná na zníženie záťaže pečene, zlepšenie jej funkcie a zabránenie progresii poškodenia. Zahŕňa používanie liekov na ochranu a obnovu pečeňových buniek, vitamínov (najmä vitamínov skupiny B a E) na zlepšenie metabolizmu a diétu, ktorá obmedzuje mastné a ťažké jedlá.
Samotné tehotenstvo priebeh ochorenia nezhoršuje. Rovnako tak nemá choroba za normálnej situácie vplyv na priebeh tehotenstva. Mnoho nakazených žien bez problémov otehotnie, donosí a porodí zdravé dieťa. Ako už bolo povedané, riziko prenosu je relatívne malé. Iná situácia nastáva v prípade, keď je matka súčasne nakazená vírusom HIV. Vtedy sa riziko zvyšuje až na takmer 40 percent. Starostlivo zvážiť vhodnosť tehotenstva je nutné i v prípade, že už došlo k výraznému poškodeniu pečene chorej. Nezanedbateľným problémom sú vedľajšie účinky liekov užívaných proti "céčku". Niektoré z nich majú tzv. teratogénne účinky. Môžu spôsobiť závažné vrodené chyby alebo vyvolať potrat. Ribavirín preto nesmú užívať tehotné ženy. Nemali by ho brať ani muži aktuálne uvažujúci o založení rodiny. Liečeným sa odporúča používať súčasne najmenej dve metódy antikoncepcie.
Samotný pôrod môže prebiehať úplne prirodzene. V minulosti sa diskutovalo o možnosti zníženia rizika nákazy novorodenca pri pôrode cisárskym rezom. Táto domnienka však nebola dostatočne potvrdená. Novorodenci infikovaných matiek získavajú protilátky cez placentu z organizmu matky. Materské protilátky zmiznú až po 10 mesiacoch. Zistenie eventuálneho prenosu infekcie je však dôležité pre včasné začatie liečby. Na stanovenie nákazy sa preto používajú PCR testy stanovujúce prítomnosť vírusu.
K nakazeniu plodu síce dochádza len v jednom až piatich prípadoch zo sto, ale prináša vysoké riziká.
Vo veľmi malom počte prípadov (zhruba 2 až 3 percentá) môže dôjsť k prenosu infekcie z tehotnej matky na dieťa. Toto riziko hrozí najčastejšie počas pôrodu, keď sa krv matky zmieša s krvou dieťaťa.
Očkovanie tehotných žien proti hepatitíde typu A i B sa odporúča iba v prípade, že riziko možnej nákazy je väčšie než riziko očkovania.
Diéta pri hepatitíde C je potrebná na zníženie záťaže pečene, ktorej funkčnosť je narušená v dôsledku zápalu a poškodenia vírusom. Vyvážená strava pomáha znižovať toxické účinky na pečeň, podporuje jej regeneráciu a znižuje riziko komplikácií vrátane fibrózy alebo cirhózy.
Čo sa nemôže robiť pri hepatitíde C? Pri hepatitíde C sa nesmie konzumovať alkohol, pretože zvyšuje poškodenie pečene a urýchľuje rozvoj cirhózy. Treba sa vyhýbať mastným, vyprážaným, koreneným a údeným jedlám, pretože zvyšujú záťaž pečene a spomaľujú jej zotavenie. Neodporúča sa piť sladké sýtené nápoje, silnú kávu a čaj, pretože dráždia pečeň a narúšajú metabolizmus. Dôležité je tiež vyhýbať sa nadmernému cvičeniu, toxickým látkam a kontaktu s možnými infekciami, aby sa stav nezhoršil.
tags: #hepatitida #typu #c #a #tehotenstvo