
Výživné na dieťa je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného práva na Slovensku. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku výživného, podmienky jeho určenia, trvania, zmeny a zániku, ako aj na možnosti náhradného výživného a vymáhania pohľadávok. Cieľom je poskytnúť praktické informácie matkám, rodičom a všetkým, ktorých sa táto téma dotýka.
V slovenskom právnom systéme, konkrétne v zákone o rodine č. 36/2005 Z. z., sú definované rôzne druhy vyživovacej povinnosti. Tieto povinnosti zabezpečujú, aby osoby, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, mali zabezpečené základné životné potreby. Medzi najčastejšie druhy vyživovacej povinnosti patrí:
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na dve hlavné kritériá: odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Za odôvodnené potreby oprávneného sa považujú nielen hmotné zabezpečenie jeho výživy, ale aj potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, ako je ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne a športové potreby. V prípade maloletých detí sa zohľadňujú aj náklady spojené so vzdelávaním (školské pomôcky, krúžky, jazykové kurzy) a záujmovými aktivitami. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného sa zvažujú nielen jeho skutočné príjmy, ale aj stav, aký by mohol byť, ak by sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Nerozhoduje skutočný zárobok povinného, ak je preukázaná jeho spôsobilosť na výhodnejšie zamestnanie.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Ak rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak sa rodičia maloletého dieťaťa nedohodnú na výške výživného, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.
Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Nezáleží pritom na veku dieťaťa a ani na tom, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však má dieťa možnosť sa zamestnať a má aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.
Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.
Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného.
Ak rodič neplatí výživné, netreba vec podceňovať. Existujú dva hlavné spôsoby, ako vymáhať dlžné výživné: exekúcia a trestné oznámenie.
Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.