Zvýšenie minimálneho dôchodku SZČO: Podmienky a dopady

Zmeny v legislatíve, ktoré vstúpia do platnosti od roku 2026, prinesú pre živnostníkov (SZČO) viaceré novinky, ktoré ovplyvnia ich odvodové zaťaženie a potenciálne aj motiváciu na podnikanie. Tieto zmeny sa dotknú najmä výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu, odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov a celkového daňovo-odvodového zaťaženia.

Naviazanie minimálneho dôchodku na životné minimum

V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. októbru 2023. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. januáru 2025. Počas roka 2025 tak budú sumy minimálnych dôchodkov naviazané na sumu životného minima, ktorá je platná k 1. januáru 2025. Zvýšenie sumy životného minima od 1. júla bežného kalendárneho roka upravuje § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Sumy životného minima sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.

Za prvých 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia patrí minimálny dôchodok v určitej výške. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. januáru. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. januáru. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. januáru. Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. januáru. Do tzv. kvalifikovaného obdobia sa nezapočítavajú roky získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok.

Konsolidačný balík a jeho dopad na minimálne odvody SZČO

Konsolidačný balík opatrení prinesie viaceré zmeny, ktoré sa dotknú živnostníkov. Jednou z najvýznamnejších je zmena spôsobu výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu pre odvody do Sociálnej poisťovne.

Doteraz bol minimálny vymeriavací základ rovnaký pre zdravotné aj sociálne odvody - vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvody platia (zjednodušene povedané 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov).

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Od 1. januára 2026 sa minimálny mesačný vymeriavací základ zvýši na 60 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Táto dvanástina bude v roku 2026 predstavovať priemernú mesačnú mzdu za rok 2024, čo je suma 1 524 eur.

Zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov

V dôsledku tejto zmeny sa minimálne odvody SZČO do Sociálnej poisťovne zvýšia na 303,11 eura mesačne namiesto 252,59 eura, ktoré by sa platili bez konsolidácie. To znamená zvýšenie o 50,52 eura mesačne. V porovnaní s rokom 2025 to predstavuje nárast o 66,09 eura mesačne, teda ročne o 793,08 eura.

Zmeny v zdravotných odvodoch

Spôsob výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu pre odvody do zdravotnej poisťovne sa nemení a zostáva na úrovni 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvody platia.

Avšak, aj na odvodoch do zdravotnej poisťovne zaplatia SZČO od roku 2026 viac, a to z dôvodu zvýšenia sadzby o 1 %. To znamená, že minimálny odvod do zdravotnej poisťovne bude po 1. januári 2026 vo výške 16 % zo sumy 762 eur, čo predstavuje 121,92 eura mesačne namiesto 114,30 eura, ktoré by sa platili bez zvýšenia sadzby. Vplyvom konsolidácie sa teda zvýši minimálny odvod o 7,62 eur mesačne. Celkovo tak po novom zaplatí živnostník na odvode do zdravotnej poisťovne v roku 2026 viac o 14,67 eur mesačne, ročne o 176,04 eur.

Celkový dopad na peňaženky živnostníkov

Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, zaplatí v roku 2026 v porovnaní s rokom 2025 mesačne na odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne viac o 80,76 eur. Ročne bude platiť viac o 969,12 eura - z toho vplyvom konsolidácie dá z peňaženky viac o 697,68 eur.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Príklad odvodového zaťaženia pri paušálnych výdavkoch

Pri hrubom príjme 10, 20 alebo 30-tisíc eur ročne a uplatnení paušálnych výdavkov dosiahne SZČO taký čiastkový základ dane z podnikania pre výpočet vymeriavacieho základu, že bude platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu - do zdravotnej poisťovne zo sumy 762 eur a do Sociálnej poisťovne zo sumy 914,40 eura. Vo všetkých troch prípadoch teda budú odvody vo výške:

• do ZP 121,92 eura,
• do SP 303,11 eura,
• spolu 425,03 eura.

Minimálny odvod do ZP bude platiť každý podnikateľ, ktorý pri použití paušálnych výdavkov dosiahne hrubé príjmy z podnikania do výšky 33 588 eur. Minimálny odvod do SP zas do výšky hrubých príjmov 36 306 eur.

Ak teda živnostník zarobí 10 000 eur za rok, zaplatí minimálne odvody do ZP a SP vo výške 5 100,36 eur (425,03 x 12). Pri paušálnych výdavkoch síce nebude platiť žiadnu daň, ale odvodové zaťaženie bude u neho až 51 %.

Zmeny pre začínajúcich živnostníkov

Konsolidačný balík skracuje odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. To znamená, že noví podnikatelia budú povinní platiť sociálne odvody vo výške 131,34 eura už od 6. mesiaca podnikania.

Podľa aktuálnej legislatívy vzniká novo začínajúcemu podnikateľovi povinné poistenie do Sociálnej poisťovne až na základe podaného priznania, v ktorom vykázal príjmy vyššie ako stanovuje zákon (hrubý príjem 50 % zo všeobecného vymeriavacieho základu). Odvody do SP teda začal začínajúci podnikateľ platiť najskôr až po podaní prvého daňového priznania. Tzv. odvodové prázdniny mohli trvať aj 21 mesiacov - v závislosti od toho, kedy začal živnostník podnikať a kedy podal prvé priznanie.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Od roku 2026 sa odvodové prázdniny skrátia na päť mesiacov. Ak teda podnikateľ obnoví živnosť alebo začne podnikať na základe nového oprávnenia do 60 mesiacov po ukončení predošlej živnosti, nebude mať nárok na ďalších 5 mesiacov odvodových prázdnin.

Pre začínajúcich živnostníkov zákon určil vymeriavací základ vo výške 26 % z priemernej mzdy z pred dvoch rokov, čo bude v roku 2026 suma 396,24 eura. Odvody 33,15 % tak predstavujú pre túto skupinu 131,34 eur. Navyše, takéto odvody budú platiť aj tie SZČO, ktoré neprekročia zákonnú hranicu príjmov, čo je aktuálne 50 % zo všeobecného VZ - suma 9 144 eur.

Príklad dopadu na začínajúcich živnostníkov

Živnostník, ktorý začne podnikať od nového roka, zaplatí v priemere o 1 000 eur ročne viac na daniach a odvodoch ako živnostník, ktorý začal podnikať na začiatku roka 2025.

Dopad na privyrábajúcich živnostníkov

Zákon o sociálnom poistení nerozlišuje medzi podnikateľom, ktorý si privyrába popri zamestnaní, dôchodku či štúdiu a podnikateľom, ktorý má len príjmy z podnikania. Ak pôjde o nového živnostníka, ktorý si bude privyrábať, bude od januára 2026, ako všetci noví živnostníci, povinný platiť odvody už od 6. mesiaca podnikania. Budú ich platiť aj SZČO, ktoré podnikajú síce dlhšie, ale pre nízky príjem doposiaľ odvody neplatili. Takže po novom budú musieť platiť bez ohľadu na výšku ich skutočného príjmu odvody do SP mesačne 131,34 eur.

Do ZP si pri súbehu začínajúci podnikateľ môže určiť preddavok sám, a to aj vo výške nula. Podnikateľ, ktorý podniká dlhšie, platí preddavky pri súbehu podľa výpočtu z posledného daňového priznania, resp. podľa výsledku ročného zúčtovania ZP, čo môže byť menej ako minimálny odvod pri tzv. čistom podnikaní.

Príklad dopadu na privyrábajúcich živnostníkov

Ak riadne zamestnaná osoba, napríklad učiteľka, si popri zamestnaní privyrába na živnosť a jej príjem z podnikania je mesačne napr. 200 eur mesačne (2 400 eur ročne), bude musieť zaplatiť mesačné odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 131,34 eura (1 576,08 eura ročne). Ostane jej tak 832,92 eura, z ktorých ešte bude musieť zaplatiť odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 103,36 eura (2 400 - 1 440 paušálne výdavky = 960/1,486 x 0,16). Daň platiť z tohto príjmu nebude, lebo po odpočítaní odvodov nebude mať žiadny ČZD. Učiteľke (alebo inej SZČO) po odpočítaní zdravotných odvodov z príjmu 200 eur mesačne ostane necelých 61 eur (necelých 730 eur ročne), teda len cca 30 % z hrubého príjmu. Avšak, podľa prechodných ustanovení, v roku 2026 osoby podnikajúce dlhšie, ktoré odvody do SP neplatili kvôli nízkemu príjmu, sa stanú povinne poistenými osobami až od 1.7.2026. Do tohto obdobia by sa pri učiteľke, ktorá si privyrába už istú dobu, nemuselo nič zmeniť.

Vyšší dôchodok: pravda alebo mýtus?

Vláda argumentuje, že zmeny budú mať pozitívny dopad na budúcu výšku dôchodku živnostníkov. Tým, že sa zvýšil vymeriavací základ na dôchodkové poistenie z 50 na 60 % priemernej mzdy z pred dvoch rokov, zvýši sa živnostníkom, ktorí z neho platia minimálne odvody, aj osobný mzdový bod za daný rok a malo by to teda pozitívne ovplyvniť výšku dôchodku.

Živnostníci, ktorí začínajú podnikať, alebo majú dlhodobo príjmy pod zákonom stanovenú hranicu a budú platiť odvody z 26 % z priemernej mzdy (131,34 eur mesačne), však môžu dopadnúť tak, že sa im daný rok do poistenia vôbec nezapočíta. A to ani napriek tomu, že zaplatia na odvodoch ročne 1 576,08 eur. Do poistenia sa totiž započítava len rok, v ktorom podnikateľ zaplatí odvody aspoň vo výške 24,1 % z priemernej mzdy daného roku.

Príklad (ne)započítavania rokov

Za predpokladu, že by v roku 2026 bola priemerná mzda 1 644 eur, predstavovalo by 24,1 % sumu 396,20 eura. Vymeriavací základ týchto SZČO bude v budúcom roku 26 % zo sumy 1 524 eur (priemerná mzda za rok 2024) čo je 396,24 eur. Takže, ak by platili odvod vo výške 131,34 eur po celý rok, daný rok by sa im do poistenia započítal, lebo by ich VZ za rok 2026 dosiahol požadovanú hranicu 24,1 % z priemernej mzdy za rok 2026. Ak ale priemerná mzda za rok 2026 bude vyššia ako 1 644 eur, rok 2026 by sa do počtu rokov poistenia nezapočítal.

Ak by SZČO platila "mikroodvody" v roku 2026 iba polroka, t.j. od 1.7.2026, do dôchodku sa jej táto suma nezapočíta vôbec.

Daňovo-odvodové zaťaženie: živnostníci vs. zamestnanci

Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, nakoľko to bude záležať predovšetkým od výšky príjmov a pri SZČO aj od výdavkov či už skutočných alebo paušálnych. Pri ročných príjmoch do 100-tisíc eur, aj vzhľadom k nižšej sadzbe dane z príjmov (15 %), bude aj po 1.1.2026 výhodnejšou formou podnikanie - a to aj pri uplatňovaní paušálnych výdavkov max. 20-tisíc eur. Podľa prepočtov sa síce u podnikateľov radikálne zvýši odvodové a daňové zaťaženie, stále však bude nižšie ako pri závislej činnosti, kde sú síce nižšie odvody (spolu zamestnanec platí len 14,4 %), daň je však pomerne vyššia ako pri zdaňovaní rovnakých príjmov z podnikania aj z dôvodu zavedenia progresívnej dane.

tags: #zvýšenie #minimálneho #dôchodku #SZČO #podmienky