
Zhoršujúca sa finančná situácia mnohých slovenských domácností vedie k čoraz častejšiemu využívaniu inštitútu osobného bankrotu. Tento článok sa zameriava na prepojenie medzi rodičovským príspevkom, exekúciami a možnosťami riešenia dlhovej situácie, vrátane osobného bankrotu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a ponúknuť praktické rady pre rodiny, ktoré sa ocitli v zložitej finančnej situácii.
Mnohí dlžníci si kladú otázku, čo presne znamená „osobný bankrot“ a ako prebieha proces oddlženia. Predovšetkým je potrebné povedať, že "osobný bankrot" nevyhlasuje dlžník, ale súd rozhoduje o "povolení oddlženia". Druhá dôležitá vec je, že súd môže povoliť oddlženie až po zrušení konkurzu. To znamená, že otázky ohľadne splnenia podmienok oddlženia, pokiaľ nie je vyhlásený konkurz na Váš majetok, sú predčasné.
Pre vyhlásenie konkurzu je potrebná existencia úpadku (predĺženie alebo insolvencia), najjednoduchšie existencia aspoň dvoch záväzkov rôznych veriteľov aspoň 30 dní po lehoty splatnosti a potom dostatok majetku, na úhradu nákladov konkurzu, u FO je to majetok najmenej v hodnote 1.659,70 €. Návrh musí mať samozrejme náležitosti predpísané zákonom a najmä navrhovateľ (dlžník alebo veriteľ) musí pred podaním návrhu zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a nákladov predbežného správcu.
Osobný bankrot, formálne označovaný ako oddlženie, neprináša len výhody. Spája sa aj s určitými obmedzeniami. V tejto súvislosti preto často zaznieva otázka, či veritelia majú nárok aj na majetok, ktorý dlžník získal až s určitým časovým odstupom od schválenia oddlženia. Zákon v tomto smere neprináša úplne jasnú odpoveď - s výkladom teda opäť museli pomôcť súdy.
Veritelia, ktorí v dôsledku osobného bankrotu prišli o peniaze, môžu oddlženie ešte zvrátiť. Musia však preukázať, že dlžník neriešil svoju insolvenciu s tzv. poctivým zámerom. V zásade to znamená, že o oddlženie by mal dlžník žiadať naozaj len v prípade, keď nedokáže splácať svoje dlhy ani pri vynaložení úprimnej snahy v rámci svojich možností a schopností.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Do úvahy sa ale neberie len to, či sa dlžník skutočne usiloval získať príjmy, z ktorých by mohol uspokojiť svoje záväzky. Veritelia si môžu nárokovať vyrovnanie pohľadávok aj zo súčastí majetku dlžníka. Zatajenie hodnotnejších vecí vo vlastníctve dlžníka je preto doslova učebnicovým príkladom, ktorý odôvodňuje zrušenie oddlženia. Zároveň platí, že v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky či hry musí dlžník aspoň polovicu z takéhoto zdroja dobrovoľne ponúknuť veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľného dlhu.
Veritelia majú pomerne veľa času na to, aby dôkladne skontrolovali, či dlžníka k získaniu oddlženia naozaj viedol poctivý zámer. Zákon im poskytuje až lehotu 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, v ktorej môžu podať na súd návrh na zrušenie osobného bankrotu.
Dĺžka uvedenej lehoty v praxi viedla k názoru, že aj povinnosť dlžníka ponúknuť veriteľom aspoň polovicu majetkového prospechu z dedenia, daru či výhry/stávky trvá až 6 rokov po určení konkrétneho spôsobu oddlženia. Nedávno sa však objavilo súdne rozhodnutie, v ktorom bol prezentovaný celkom iný výklad, ktorý poteší hlavne dlžníkov, ktorí majú vďaka nemu šancu polepšiť si oveľa skôr, než za pôvodne udávaných šesť rokov od osobného bankrotu.
Koncom októbra minulého roka rozhodol Krajský súd Banská Bystrica vo veci návrhu na zrušenie oddlženia, ktorý podal veriteľ v nadväznosti na zistenie, že dlžníčka po vyhlásení osobného bankrotu získala dedičstvo, ktoré neponúkla na úhradu pohľadávok veriteľov.
Žalovaná dlžníčka v konaní o dedičstve nadobudla spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, a to po otcovi, ktorý zomrel približne 3 mesiace po vyhlásení konkurzu na jej majetok. O možnom získaní vecí z dedičstva sa reálne dozvedela zhruba rok po oddlžení. Veriteľ v konaní argumentoval tým, že keďže ešte neuplynula šesťročná lehota, v rámci ktorej možno žiadať o zrušenie oddlženia, mala dlžníčka polovicu z dedičstva ponúknuť veriteľom; vzhľadom na to, že tak neurobila, nemala podľa veriteľa pri osobnom bankrote poctivé zámery.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Už Okresný súd Žilina ako súd 1. inštancie si však položil otázku, akým spôsobom by mal byť vykladaný účel šesťročnej lehoty, v ktorej môžu veritelia iniciovať zrušenie osobného bankrotu. Súd v uvedenej súvislosti uviedol, že aj keď môže formulácia zákona zvádzať k tomu, že dlžník by mal ponúknuť ním získaný majetkový prospech v šiestich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, nie je tomu tak. V skutočnosti ide len o lehotu, v ktorej sa môže veriteľ rozhodnúť pre podanie žaloby na zrušenie oddlženia; poctivosť zámerov by sa však mala v zásade skúmať vo vzťahu k obdobiu, kedy sa o oddlženie žiada.
S názorom súdu 1. inštancie súhlasil aj už spomínaný Krajský súd Banská Bystrica. V odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil, že posudzovanie poctivého zámeru dlžníka vzťahujúce sa k neposkytnutiu príslušnej časti majetku veriteľom by sa malo vzťahovať len k obdobiu blízkemu rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu alebo určení splátkového kalendára.
Ak by sa výklad prijatý rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica definitívne presadil, mohli by dlžníci začať pomyselný „nový život“ už pomerne skoro po získaní výhody osobného bankrotu. Veritelia síce stále majú 6 rokov na to, aby dosiahli zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer - jeho existencia by sa však skúmala v oveľa kratšom období. Pokiaľ by sme vychádzali zo situácie, ktorý by bola podobná ako v uvedenom rozhodnutí, tak by povinnosť dlžníka podeliť sa s veriteľmi pri tom najprísnejšom výklade nepresiahla zhruba obdobie jedného roka. Stále však netreba zabúdať na to, že súdy by v každom prípade zohľadnili aj individuálne okolnosti. Dôležité napríklad nemusí byť to, kedy dlžník majetok skutočne získal, ale kedy už mohol na základe určitých indícií vedieť, že ho nadobudne.
Pre úplnosť treba dodať, že súd musí prísnejšie posudzovať dlžníka, ktorý:
Základné podmienky, ktoré umožňujú požiadať o osobný bankrot, sú, že dlžník musí byť platobne neschopný a musí mať minimálne jednu exekúciu trvajúcu dlhšie ako jeden rok.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Pre vyhlásenie konkurzu je potrebná existencia úpadku (predĺženie alebo insolvencia), najjednoduchšie existencia aspoň dvoch záväzkov rôznych veriteľov aspoň 30 dní po lehoty splatnosti a potom dostatok majetku, na úhradu nákladov konkurzu, u FO je to majetok najmenej v hodnote 1.659,70 €. Návrh musí mať samozrejme náležitosti predpísané zákonom a najmä navrhovateľ (dlžník alebo veriteľ) musí pred podaním návrhu zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a nákladov predbežného správcu.
Exekúcia je nepríjemná záležitosť, ktorej sa chce každý vyhnúť. Často je dôsledkom dlhov alebo nesplnených povinností.
Podľa § 111 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch exekúcii nepodliehajú štátne sociálne dávky, medzi ktoré patrí aj rodičovský príspevok. To znamená, že rodičovský príspevok by nemal byť exekúciou postihnutý. Problém však môže nastať pri zablokovaní účtu. Ak má poberateľ rodičovský príspevok poukazovaný na bankový účet, ktorý je zablokovaný exekútorom, môže sa stať, že sa k peniazom dočasne nedostane. V takom prípade je potrebné písomne požiadať exekútora o uvoľnenie týchto finančných prostriedkov a preukázať, že ide o príjem, ktorý je nepostihnuteľný exekúciou.
Ak poberáte rodičovský príspevok a máte exekúcie, zvážte zriadenie samostatného bankového účtu, na ktorý bude príspevok poukazovaný. Je tiež možnosť nechať si ho zasielať poštou.
Častou obavou je, či trvalý pobyt osoby s exekúciami v nehnuteľnosti môže ohroziť majetok vlastníka. Zákon o hlásení pobytu občanov SR jasne hovorí, že prihlásenie na trvalý pobyt nezakladá žiadne právo k nehnuteľnosti. To znamená, že ak má niekto trvalý pobyt v dome alebo byte, ktorý nevlastní, exekútor nemôže túto nehnuteľnosť zabaviť kvôli dlhom osoby s trvalým pobytom.
Exekútor má právo vstúpiť do nehnuteľnosti, kde má dlžník trvalý alebo prechodný pobyt, aby spísal hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. To však neznamená, že exekútor môže zabaviť všetko, čo sa v nehnuteľnosti nachádza. Exekútor môže spísať len veci, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka. Ak žijete v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá má exekúcie, je dôležité vedieť preukázať vlastníctvo svojich vecí, napríklad faktúrami, kúpnymi zmluvami alebo svedeckými výpoveďami.
Lepšia dostupnosť Centier právnej pomoci (CPP) má priamy vplyv na zvýšené využívanie osobného bankrotu občanmi s exekúciami. Legislatívna úprava osobného bankrotu, účinná od marca 2017, zjednodušila a sprístupnila podstúpenie bankrotu aj ľuďom bez príjmu a majetku, teda tým najodkázanejším občanom. Táto reforma viedla k výraznému nárastu počtu ľudí, ktorí sa vďaka osobnému bankrotu dokázali vymaniť z dlhovej pasce. Základnou podmienkou pre záujemcov o osobný bankrot je aspoň jedna exekúcia vedená voči nim dlhšie ako rok a podanie návrhu na osobný bankrot cez Centrá právnej pomoci. CPP je tak povinnou prvou zastávkou v procese osobného bankrotu.
Dostupnosť CPP má významný vplyv na bankrotovosť obyvateľstva. Štúdia Inštitútu sociálnej politiky odhaduje čistý efekt dobrej dostupnosti siete CPP na bankrotovosť obyvateľov na 3,3 osobných bankrotov na tisíc obyvateľov. Inými slovami, dobrá dostupnosť CPP zvyšuje bankrotovosť o 52 % celoštátneho priemeru.
Na Slovensku pomáha ľuďom dostať sa z dlhov už osem bezplatných dlhových poradní (BDP): v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Poprade, Banskej Bystrici, Lučenci a Prešove. Plánované otvorenie ďalších BDP je po 1. februári vo Zvolene, Košiciach, Michalovciach a Vranove nad Topľou. V budúcnosti by malo byť na Slovensku až 46 bezplatných dlhových poradní, ktoré budú sídliť v mieste pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny alebo ich pobočiek. Tieto poradne poskytujú integrované 3-zložkové poradenstvo, teda právnu, ekonomickú aj psychologickú pomoc, vďaka poradcom z radov právnikov, ekonómov aj psychológov.
Rodičia detí vo veku od 3 do 6 rokov majú nárok na predĺžené poskytovanie rodičovského príspevku v prípadoch, ak ich dieťa neprijali do spádovej materskej školy z kapacitných dôvodov. Rodič požiada o rodičovský príspevok na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Rodič má nárok na rodičovský príspevok v rovnakej výške, v akej ho poberal do troch rokov veku dieťaťa. Jeho minimálna výška predstavuje 301 eur, ak rodič nepoberal materské. Príspevok sa poskytuje vždy na školský rok, teda od 1. septembra do 31. augusta. Žiadosť o rodičovský príspevok môže rodič podať kedykoľvek počas školského roka.
Novela zákona č. 311/2001 Z.z. a novela zákona č. 461/2003 Z.z. priniesla zavedenie inštitútu otcovskej dovolenky, ktorá má prispieť k rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom (work-life balance). Otcovi dieťaťa patrí nárok na 14 kalendárnych dní otcovskej dovolenky v období najneskôr šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Počas tejto doby má nárok na tzv. „otcovské“, čo je nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Ak sa otec rozhodne čerpať otcovskú dovolenku, matka má počas tohto obdobia nárok na „materskú“ alebo rodičovský príspevok. Táto zmena platí od 1.11.2022.
V prípade, že osoba požiada o osobný bankrot a počas riešenia (teda v tej 3-ročnej skúšobnej dobe) otehotnie, resp. sa dostane na materskú dovolenku - berie sa za príjem aj materská. Keď súd rozhoduje o oddlžení, pozerá sa aj na príjem, ak by ste nemali žiadny alebo takmer žiadny, nemusel by rozhodnúť o tom, že dôjde k oddlžení, súd musí vidieť skutočný záujem dlžníka oddlžiť sa a uspokojiť v čo najvyššej miere svojich veriteľov.
tags: #osobný #bankrot #a #rodičovský #príspevok