Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným: Kľúčový orgán a jeho funkcie

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je jednou z najrozšírenejších právnych foriem podnikania na Slovensku. Pre správne fungovanie s.r.o. je nevyhnutné poznať jej orgány a ich právomoci. Medzi najdôležitejšie patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti. Tento článok sa zameriava na valné zhromaždenie s.r.o., jeho zloženie, právomoci, priebeh a špecifiká jednoosobovej s.r.o.

Základné informácie o s.r.o.

Eseročku si na Slovensku môže založiť jedna až 50 osôb naraz. Zakladatelia spoja svoje sily a finančné prostriedky, aby vytvorili nový subjekt - spoločnosť. Táto spoločnosť sa stáva ich majetkom. Osoby, ktoré s.r.o. zakladajú, sa nazývajú zakladatelia až do momentu, keď je spoločnosť zaregistrovaná. Následne sa označujú ako spoločníci.

Valné zhromaždenie: Zoskupenie spoločníkov

Spoločníci nerozhodujú o spoločnosti samostatne. Ak sa chcú spoločne na niečom dohodnúť, musia sa stretnúť. Keď sa spoločníci pri uplatňovaní svojich právomocí takto spoja, vytvoria "ad hoc" zoskupenie, ktoré sa nazýva valné zhromaždenie. Toto zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti a spoločníci na ňom rozhodujú o tých najpodstatnejších firemných záležitostiach.

Postavenie konateľa

Konateľ spoločnosti je iná osoba ako spoločník. Je to top manažér spoločnosti a spoločníci si ho volia na valnom zhromaždení. Konateľ sa zodpovedá spoločníkom za to, ako riadi ich spoločnosť a aké výsledky ich firma dosahuje. Konateľ v mene spoločnosti podpisuje zmluvy, dohaduje obchody, komunikuje so štátom a vykonáva aj ďalšie právomoci. Hovoríme, že koná v mene spoločnosti navonok.

Jednoosobová s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú založila a súčasne aj vedie iba jedna osoba, sa nazýva jednoosobová eseročka. Nejde pritom o oficiálne pomenovanie. Obchodný zákonník takúto korporáciu označuje skôr opisne ako "spoločnosť s jediným spoločníkom". Aj v jednoosobovej s. r. o. existujú dva základné orgány - konateľ a valné zhromaždenie. Tu však jediná osoba vykonáva súčasne obidve funkcie: je jediným spoločníkom a je aj konateľom spoločnosti. Nemôžeme povedať, že je valným zhromaždením, lebo valné zhromaždenie je zhromaždenie spoločníkov a jediný spoločník je sám a nemá sa s kým “zhromaždiť”.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Funkcie spoločníka a konateľa v jednoosobovej s.r.o.

Najmä pri jednoosobovej eseročke je potrebné zdôrazniť, že pozícia spoločníka a pozícia konateľa, hoci prináležia tej istej osobe, plnia úplne odlišné funkcie s rozličnými kompetenciami - to, čo môže alebo musí robiť konateľ, neprináleží robiť spoločníkovi. Napríklad: Petra, ako konateľka spoločnosti môže otvoriť firemný účet v banke. Toto však nemôže urobiť tá istá Petra v pozícii spoločníka spoločnosti. Alebo: Petra ako jediná spoločníčka spoločnosti môže rozhodnúť o zmene sídla spoločnosti, ale ako konateľka to urobiť nemôže. Ako konateľka však môže dať túto zmenu zapísať do obchodného registra - na čo zas nemá oprávnenie ako spoločník.

Fungovanie s.r.o. s jedným alebo viacerými spoločníkmi

Spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom alebo s viac spoločníkmi v zásade fungujú rovnako.

Právomoci valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Medzi jeho hlavné právomoci patrí:

  • Schvaľovanie účtovnej závierky: Konatelia eseročky majú povinnosť raz ročne zvolať valné zhromaždenie. Typicky sa zvoláva na jar, aby majitelia mohli schváliť účtovnú závierku za minulý kalendárny rok.
  • Rozdelenie zisku a úhrada strát: Valné zhromaždenie rozhoduje o rozdelení zisku medzi spoločníkov alebo o spôsobe úhrady straty spoločnosti.
  • Zmena spoločenskej zmluvy: Valné zhromaždenie rozhoduje o zmene spoločenskej zmluvy, ktorá upravuje základné pravidlá fungovania spoločnosti. Na zmenu spoločenskej zmluvy je vo všeobecnosti potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ak je však na zmenu spoločenskej zmluvy zákonom alebo samotnou spoločenskou zmluvou oprávnené valné zhromaždenie, tak postačujú dve tretiny všetkých hlasov spoločníkov. V prípade, že meníte spoločenskú zmluvu a úpravy rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, potrebujete súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.
  • Zvýšenie alebo zníženie základného imania: Valné zhromaždenie rozhoduje o zvýšení alebo znížení základného imania spoločnosti.
  • Vymenovanie a odvolanie konateľov: Valné zhromaždenie vymenúva a odvoláva konateľov spoločnosti.
  • Zrušenie spoločnosti: Valné zhromaždenie rozhoduje o zrušení spoločnosti.
  • Zmena právnej formy spoločnosti: Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o zmene právnej formy spoločnosti, napríklad zo s.r.o. na akciovú spoločnosť (a.s.).

Zmena právnej formy s.r.o. na a.s.

Zmena právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť je upravená predovšetkým v § 69b Obchodného zákonníka, ale taktiež aj v ďalších osobitných ustanoveniach upravujúcich spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Pri novom druhu spoločnosti jednoduchej spoločnosti na akcie je však uvedené, že táto spoločnosť môže zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť. Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na jednoduchú spoločnosť na akcie.

K zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným môže dôjsť buď na základe rozhodnutia valného zhromaždenia alebo súhlasného rozhodnutia všetkých spoločníkov. Valné zhromaždenie môže o zmene právnej formy na ňom rozhodnúť 2/3 väčšinou všetkých spoločníkov (alebo vyššou väčšinou stanovenou spoločenskou zmluvou), avšak len vtedy, ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťa. Inak bude potrebný súhlas všetkých spoločníkov.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Preto spoločnosti zostane napríklad rovnaké identifikačné číslo (IČO) alebo predmet podnikania. Čo sa týka obchodného mena, jeho základ môže zostať zachovaný, bude však musieť byť zapísaná zmena dodatku označujúceho právnu formu spoločnosti zo s. r. o. na a. s.

Postup pri zmene právnej formy

  1. Prípravná fáza: Konateľ, prípadne konatelia, vypracujú písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlia a odôvodnia zmenu právnej formy. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, konateľ by mal zároveň zabezpečiť vypracovanie návrhu stanov akciovej spoločnosti, ak ho nevypracujú samotní spoločníci alebo iná poverená osoba. Konateľ by mal taktiež organizačne pripraviť valné zhromaždenie vrátane textu rozhodnutí v súlade s § 69b Obchodného zákonníka.
  2. Stanovy akciovej spoločnosti: V stanovách akciovej spoločnosti pritom budú musieť byť vyriešené napríklad otázky vo veci druhu akcií, ich podoby, počtu členov predstavenstva a spôsobu ich voľby (buď valným zhromaždením alebo dozornou radou) a podobne.
  3. Informovanie spoločníkov: Písomná správa vysvetľujúca a odôvodňujúca zmenu právnej formy musí byť poskytnutá spoločníkom na nahliadnutie v sídle spoločnosti najmenej v lehote, ktorú určuje spoločenská zmluva alebo stanovy na zaslanie pozvánky na valné zhromaždenie. Ak takto lehota nie je určená, správa musí byť spoločníkom poskytnutá na nahliadnutie najmenej v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia. Každý spoločník má pritom právo vyžiadať si kópiu tejto správy, prípadne požadovať jej zaslanie na adresu ním uvedenú a spoločnosť je povinná spoločníkovi túto správu bezplatne poskytnúť.
  4. Preskúmanie dozornou radou: Dozorná rada, ak je zriadená, preskúma správu štatutárneho orgánu a predloží spoločníkom priamo na valnom zhromaždení svoje vyjadrenie k zamýšľanej zmene právnej formy.
  5. Pozvánka na valné zhromaždenie: Konateľ spoločnosti zašle všetkým spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami, inak v zákonnej lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia pozvánku na valné zhromaždenie, ktorého bodom rokovania bude aj zmena právnej formy spoločnosti. V pozvánke musia byť spoločníci upozornení na svoje právo vyžiadať si od spoločnosti kópiu správy odôvodňujúcej zmenu právnej formy.
  6. Rozhodnutie o zmene právnej formy: Samotné rozhodnutie o zmene právnej formy spoločnosti môže byť uskutočnené prijatím uznesenia na valnom zhromaždení spoločnosti, ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťa, alebo rozhodnutím spoločníkov, v ktorom všetci vyslovia súhlas so zmenou právnej formy.
  7. Zvýšenie základného imania: Ak základné imanie spoločnosti nedosahuje hodnotu aspoň 25 000 eur, čo je minimálna hodnota základného imania akciovej spoločnosti, bude musieť dôjsť aj k rozhodnutiu o zvýšení základného imania. Základné imanie bude potrebné zvýšiť so zreteľom na skutočnosť, že k návrhu na zápis do obchodného registra sa bude prikladať vyššie spomenutý znalecký posudok, ktorým sa preukazuje, že hodnota vlastného imania spoločnosti ku dňu spracovania návrhu rozhodnutia o zmene právnej formy zodpovedá výške vkladov spoločníkov do spoločnosti po zmene právnej formy. Bude teda potrebné súdu preukázať, že celkové vklady do základného imania akciovej spoločnosti reálne dosahujú výšku, ktorá je navrhovaná na zápis do obchodného registra, minimálne však 25 000 eur. Pritom treba mať na pamäti, že k zvýšeniu základného imania peňažnými vkladmi môže dôjsť až vtedy, keď sú doterajšie peňažné vklady úplne splatené.
  8. Rezervný fond: Okrem základného imania bude treba mať na pamäti, že na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným je akciová spoločnosť povinná vytvoriť rezervný fond už pri jej vzniku, a to vo výške podľa § 217 Obchodného zákonníka.
  9. Forma rozhodnutia: Obchodný zákonník výslovne ustanovuje, že na zmenu právnej formy nie je potrebné uzavretie osobitnej spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy a schválenie stanov. Postačí prijatie rozhodnutia, ktoré obsahuje vyššie uvedené náležitosti (§ 69b ods.
  10. Nesúhlas spoločníka: V prípade, ak niektorý zo spoločníkov nesúhlasí so zmenou právnej formy, možno jeho účasť v spoločnosti zrušiť dohodou so súhlasom všetkých spoločníkov. Účasť spoločníka v spoločnosti potom zanikne ku dňu nadobudnutia účinnosti zmeny právnej formy spoločnosti zápisom do obchodného registra.
  11. Odkúpenie akcií: Od zániku účasti spoločníka v spoločnosti je potrebné odlíšiť právo spoločníka, aby od neho spoločnosť po zmene právnej formy odkúpila za primeranú cenu jeho časť akcií. Toto právo sa uplatní vtedy, ak sa k rozhodnutiu o zmene právnej formy nevyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, spoločník hlasoval proti zmene a požiadal o zápis jeho nesúhlasného stanoviska do zápisnice z valného zhromaždenia. V tomto prípade sa spoločník stane akcionárom akciovej spoločnosti, ale môže od spoločnosti požadovať, aby táto od neho odkúpila jeho akcie za primeranú cenu (podrobnejšie pozri bod 9.
  12. Zápis do obchodného registra: Účinky zmeny právnej formy spoločnosti nastávajú zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra. Zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra jestvuje spoločnosť v právnej forme akciovej spoločnosti. Návrh na zápis zmeny do obchodného registra podpisuje za spoločnosť konateľ, pričom jeho podpis musí byť úradne osvedčený buď notárom alebo na matrike obecného úradu.
  13. Znalecký posudok: K návrhu na zápis do obchodného registra sa prikladá znalecký posudok, ktorým sa preukazuje, že hodnota vlastného imania spoločnosti ku dňu spracovania návrhu rozhodnutia o zmene právnej formy zodpovedá výške vkladov spoločníkov do spoločnosti po zmene právnej formy; na znalecký posudok sa vzťahuje ustanovenie § 59 ods.
  14. Oznámenie veriteľom: Ak mení právnu formu spoločnosť s ručením obmedzeným, a ak po zmene právnej formy spoločnosť vytvára nižšie základné imanie ako pred zmenou právnej formy, je štatutárny orgán spoločnosti (už predstavenstvo) povinný zmenu právnej formy a zníženie základného imania oznámiť do 30 dní od účinnosti zmeny známym veriteľom spoločnosti, ktorým vznikli pohľadávky voči spoločnosti pred dňom zverejnenia oznámenia a zverejniť dvakrát za sebou najmenej s tridsaťdenným odstupom spolu s výzvou, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky, ktoré majú voči spoločnosti a ktoré neboli oprávneným ku dňu nadobudnutia účinnosti zmeny právnej formy voči tretím osobám splatné.
  15. Zabezpečenie pohľadávok veriteľov: Veritelia spoločnosti, ktorí majú voči spoločnosti ku dňu zverejnenia oznámenia nesplatné pohľadávky, sú oprávnení požadovať do 90 dní odo dňa, keď dostali oznámenie, inak do 90 dní odo dňa druhého zverejnenia, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené. Spoločníkom nemožno po zmene právnej formy poskytnúť žiadne plnenie v súvislosti so zmenou právnej formy ani vyplatiť podiel na zisku pred uplynutím vyššie uvedených lehôt, ak všetkým veriteľom spoločnosti, ktorí včas uplatnili právo, sa neposkytlo dostatočné zabezpečenie.
  16. Vydanie akcií: Po zápise zmeny právnej formy do obchodného registra bude musieť nové predstavenstvo zabezpečiť vydanie akcií akcionárom. Ak má spoločnosť podľa stanov listinné akcie, predstavenstvo zabezpečí ich vytlačenie zväčša v špecializovaných firmách, avšak nič nebráni tomu, aby listinné akcie boli vytlačené aj bežným spôsobom bez špeciálnych ochranných znakov (napr. vodotlač), pokiaľ budú spĺňať všetky obsahové náležitosti podľa zákona.

Obsahové náležitosti listinnej akcie

Listinná akcia musí obsahovať:

  1. obchodné meno a sídlo spoločnosti,
  2. menovitú hodnotu,
  3. označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno; pri akcii na meno obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; ak je akcionárom zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak je pridelené; ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,
  4. výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií,
  5. dátum vydania emisie akcií.

Listinná akcia ďalej obsahuje aj 6) číselné označenie a 7) podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia ďalej obsahuje aj 8) určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách. Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať 9) označenie druhu. Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (tzv. V praxi sa na zadnú stranu listinnej akcie zvykne vytlačiť tabuľka, do ktorej sa budú zapisovať údaje pri jej prevode rubopisom. Podľa zákona o cenných papieroch musí rubopis obsahovať minimálne podpis prevodcu, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie. Ak nadobúda akciu zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak bolo pridelené. Následne predstavenstvo alebo poverená osoba zabezpečí odovzdanie akcií jednotlivým akcionárom. Spravidla sa o tom vyhotovuje preberací protokol a odovzdanie akcií sa uskutoční proti podpisu preberajúceho akcionára alebo jeho splnomocneného zástupcu. V prípade zaknihovaných akcií predstavenstvo podpíše príslušnú zmluvu s centrálnym depozitárom (predtým Stredisko cenných papierov). Oprávneným akcionárom sa musí poskytnúť lehota najmenej 14 dní na prijatie návrhu zmluvy na odkúpenie akcií. Kúpna cena akcií musí byť primeraná. Ak nie je kúpna cena primeraná, každý z akcionárov, ktorí prijali návrh zmluvy na odkúpenie akcií, má právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku.

Zvolávanie valného zhromaždenia

Konatelia majú povinnosť zvolať valné zhromaždenie aspoň raz ročne. Zorganizujte ho, ak napríklad potrebujete: zmeniť spoločenskú zmluvu či stanovy, rozhodnúť o pripustení nepeňažného vkladu, zmeniť názov obchodnej spoločnosti, rozhodnúť o rozdelení zisku či vysporiadaní straty, rozšíriť predmet podnikania, vymenovať či odvolať konateľa. Valné zhromaždenie tiež musíte zvolať, pokiaľ zistíte, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať. Okrem toho valné zhromaždenie s. r. o. musia konatelia zvolať aj vtedy, keď o to požiada spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. V opačnom prípade ho môžu spoločníci zvolať sami.

Pozvánka na valné zhromaždenie

Ďalším krokom je tvorba oficiálnej pozvánky na valné zhromaždenie. Do nej uveďte:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

  • čas a miesto konania,
  • program rokovania.

Priložte potrebné dokumenty, aby si ich všetci mohli vopred preštudovať, napríklad účtovnú závierku. Pozvánku odošlite listom všetkým spolumajiteľom tak, aby ju dostali najneskôr 15 dní vopred.

Priebeh valného zhromaždenia

Od všetkých si na začiatku rokovania nechajte podpísať prezenčnú listinu z valného zhromaždenia, nech máte doklad o účasti. Potrebujete, aby prišli spoločníci s aspoň polovicou všetkých hlasov (ak spoločenská zmluva neurčuje inak). Inak valné zhromaždenie nie je uznášaniaschopné a musíte ho usporiadať v náhradnom termíne.

Voľba predsedu a zapisovateľa

Schôdzu zahájte voľbou predsedu a zapisovateľa. Predsedom valného zhromaždenia je obvykle konateľ, ktorý ho zvolal. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená. Zapisovateľom je niektorý z účastníkov. Ideálne je, keď sa vopred dohodnete, kto zápisnicu z valného zhromaždenia urobí, aby nominovaný nebol na valnom zhromaždení prekvapený. Prípadne zápisnicu nemusí robiť niektorý z účastníkov s hlasovacím právom, ale môžete zapojiť asistentku alebo asistenta.

Program rokovania

Akonáhle máte voľbu predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia za sebou, postupujete podľa vopred zaslaného programu. Ak niektorý zo spolumajiteľov príde na mieste s tým, že by rád prebral aj niečo, čo nebolo v programe, musí valné zhromaždenie o zaradení jeho bodu do programu hlasovať. Pokiaľ ho neschvália, napríklad z toho dôvodu, že ostatní nemajú k problematike naštudované podklady, preberať sa nebude. Daný podnet môžete zaradiť na program budúceho valného zhromaždenia.

Hlasovanie na valnom zhromaždení

Predseda valného zhromaždenia prednesie bod z programu a ostatní sa k nemu môžu vyjadriť. Hneď ako skončí diskusia, začne hlasovanie. Sila hlasu zodpovedá veľkosti podielu v spoločnosti. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, pokiaľ v spoločenskej zmluve nie je dohodnuté inak.

Potrebná väčšina hlasov

Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. V prípade závažnejších rozhodnutí sú na schválenie potrebné dve tretiny všetkých hlasov spoločníkov. Je to v nasledujúcich situáciách (spoločenská zmluva môže určiť ešte vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí):

  • schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,
  • schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,
  • rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy v prípadoch, ak je spoločenskou zmluvou alebo zákonom zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
  • rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania,
  • rozhodovanie o nepeňažnom vklade do základného imania,
  • rozhodovanie o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
  • rozhodovanie o zrušení spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.

Na zmenu spoločenskej zmluvy je vo všeobecnosti potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ak je však na zmenu spoločenskej zmluvy zákonom alebo samotnou spoločenskou zmluvou oprávnené valné zhromaždenie, tak postačujú dve tretiny všetkých hlasov spoločníkov, ako je uvedené vyššie. V prípade, že meníte spoločenskú zmluvu a úpravy rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, potrebujete súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Ďalšie detaily k hlasovaniu na valnom zhromaždení nájdete v § 127 Obchodného zákonníka.

Zápisnica z valného zhromaždenia

Zvolený zapisovateľ zapisuje najdôležitejšie body z diskusie a výsledky hlasovania - koľko hlasov bolo za, koľko proti a koľko sa zdržalo. Zo svojich poznámok vypracuje zapisovateľ zápisnicu o valnom zhromaždení, ktorá obsahuje:

  • obchodné meno a sídlo spoločnosti,
  • miesto a čas konania valného zhromaždenia,
  • meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa,
  • opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,
  • rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

K zápisnici priložte prezenčnú listinu prítomných spoločníkov, návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a súvisiace dokumenty. Hotovú zápisnicu musí podpísať zapisovateľ a predseda valného zhromaždenia. Kópiu zápisnice z valného zhromaždenia bez zbytočného odkladu pošlite všetkým spolumajiteľom.

Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia na zápisnici z valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia bolo:

  • rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania,
  • rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
  • vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
  • vymenovanie a odvolanie prokuristu,
  • rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy spoločnosti,
  • rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia člen orgánu spoločnosti vzdal funkcie.

Valné zhromaždenie s.r.o. s jediným majiteľom

Ak vlastníte 100 % svojej eseročky, ste najvyšším orgánom vy sami. Nemusíte zvolávať valné zhromaždenie a všetky dôležité rozhodnutia robíte vtedy, keď je to práve potrebné. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musíte ho podpísať.

tags: #moze #otvorit #valne #zhromazdenie #spolocnik

Ďalšie články