
Práceneschopnosť zamestnanca (PN) je bežnou súčasťou pracovného života. Avšak, v niektorých situáciách môže počas PN zamestnanca vzniknúť zamestnávateľovi škoda. Tento článok sa zaoberá podmienkami a dôsledkami takejto situácie, pričom analyzuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov.
Počas núdzového stavu mohol zamestnávateľ predĺžiť pracovný pomer na dobu určitú niektorým zamestnancom aj bez prerokovania so zástupcami zamestnancov. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce (ZP), pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa mal skončiť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, mohol byť predĺžený jedenkrát, najviac o jeden rok, aj keď neboli splnené hmotnoprávne podmienky na predĺženie podľa § 48 ods. 2 ZP.
Ak zamestnávateľ neprerokoval predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa § 252o ods. 1 ZP so zástupcami zamestnancov, pracovný pomer sa považoval za uzatvorený na neurčitý čas.
Od 1. januára 2023 platí nová právna úprava dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Táto dohoda sa uzatvára len na výkon sezónnej práce podľa prílohy č. 1b k Zákonníku práce a musí byť označená ako dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Ak by dohodnutá práca nespočívala vo výkone sezónnej práce podľa prílohy č. 1b, dohodu treba posudzovať podľa jej obsahu.
Pracovnú činnosť na základe tejto dohody možno vykonávať v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku a dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Zákonník práce zakotvuje absolútny zákaz zamestnávania mladistvých zamestnancov mladších ako 16 rokov prácou nadčas, prácou v noci a pracovnou pohotovosťou. Výnimočne sa pripúšťa výkon nočnej práce v rozsahu jednej hodiny pre zamestnanca staršieho ako 16 rokov, ak je to potrebné k výchove na povolanie a práca v noci nadväzuje na denný pracovný čas.
Zamestnanec zodpovedá za škodu, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne. Ak niektorá z podmienok nie je splnená, zamestnanec za škodu nezodpovedá.
Zamestnávateľ musí zamestnancovi preukázať zavinené konanie. Pri strate zverených predmetov sa zavinenie zamestnanca predpokladá. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla v dôsledku jeho úmyselného konania proti dobrým mravom.
Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škode. Ak zistí, že zamestnávateľovi hrozí škoda, má tzv. povinnosť odvrátiť škodu, t. j. je povinný na hroziacu škodu upozorniť vedúceho, resp. priamo zamestnávateľa. Ak môže hroziacu škodu odvrátiť sám a nebránia mu v tom dôležité okolnosti, je povinný zakročiť.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Osobitnou kategóriou je dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorou zamestnanec preberá zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré je povinný vyúčtovať. Na základe uzatvorenia tejto dohody zamestnanec zodpovedá, ak na predmetných hodnotách vznikne schodok.
Zamestnanec sa môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že manko vzniklo bez jeho zavinenia. Ak by na pracovisku bolo viacero zamestnancov, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedali by za vzniknutý schodok spoločne.
Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že škoda vznikla:
Zamestnávateľ môže požadovať:
Rozsah náhrady škody závisí od miery zavinenia zamestnanca. Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody maximálne do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Judikatúra slovenských súdov dotvára a konkretizuje právnu úpravu náhrady škody. Napríklad, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 110/2011 judikuje, že pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode.
V praxi sa často vyskytujú otázky náhrady škody v rôznych situáciách, napríklad: