
Poľnohospodárska a lesná pôda predstavuje národné bohatstvo, a preto akýkoľvek zámer na jej premenu, ako napríklad výstavba, podlieha špecifickým pravidlám a podmienkam. Tento článok sa zameriava na podmienky využitia pozemkov na športové účely, pričom zohľadňuje legislatívu a praktické aspekty spojené s odňatím pôdy z pôdneho fondu a výstavbou rekreačných objektov alebo rodinných domov na pozemkoch určených na iné účely.
Ak vlastník pozemku plánuje výstavbu na poľnohospodárskej pôde, je potrebné ju vyňať z pôdneho fondu. Za poľnohospodársku pôdu sa považujú pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Problematiku odňatia pôdy upravuje zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Poľnohospodársku pôdu je možné použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Odňatie môže byť trvalé, pri ktorom dochádza k zmene druhu pozemku v katastri nehnuteľností, alebo dočasné, najviac na 10 rokov, kedy sa mení len spôsob využívania.
V prípade, ak chce stavebník zriadiť stavbu na poľnohospodárskom pozemku mimo zastavaného územia obce (extraviláne), je potrebné tento pozemok najskôr vyňať a za vyňatie zaplatiť odvod, za predpokladu, že jeho trvalé vyňatie je možné. Z územného plánu je možné zistiť, či daný pozemok možno vyňať a či s daným pozemkom obec plánuje v budúcnosti naložiť ako so stavebným pozemkom.
Ak sa pozemok nachádza v zastavanom území obce (intraviláne), rozhodnutie o odňatí nie je potrebné, ak ide o zmenu poľnohospodárskeho pozemku s výmerou do 5 000 m2. Príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, vydá len stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Podobne ako pri poľnohospodárskej pôde, aj pri lesných pozemkoch je pred uskutočnením stavby potrebné lesný pozemok vyňať. Vyňatie lesných pozemkov na účely umiestnenia stavieb na bývanie je však zriedkavejšie.
Často sa stáva, že pozemky sú v územnom pláne definované ako pozemky na šport a rekreáciu, čo môže komplikovať výstavbu rodinných domov. V praxi to znamená, že formálne nie je možné postaviť rodinný dom, ale existujú spôsoby, ako túto situáciu obísť, napríklad postavením rekreačnej chaty, ktorá sa fakticky využíva na trvalé bývanie.
Príkladom môže byť oblasť medzi Rovinkou a Dunajskou Lužnou, kde sú pozemky vedené ako záhrady alebo chatové oblasti spadajúce do kategórie agroturistika - rekreácia - bývanie. Podľa katastrálnej mapy v tejto oblasti nie sú skolaudované rodinné domy, ale rozostavané stavby alebo manipulačné a skladové plochy. To naznačuje, že výstavba rodinných domov nie je povolená a existujúce domy sú deklarované ako chaty.
V takýchto prípadoch je dôležité overiť si na obecnom úrade, aké sú možnosti výstavby a či je možné preklasifikovať chatu na dom v budúcnosti.
Bývanie v rekreačnej oblasti môže prinášať určité komplikácie, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Ďalším problémom môže byť získanie hypotéky, pretože banka môže oceniť rekreačnú nehnuteľnosť na nižšiu sumu.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky umožňuje trvalý pobyt v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu.
V praxi to znamená, že ak má rekreačná chata súpisné číslo, je možné sa v nej prihlásiť na trvalý pobyt. Problém môže nastať, ak stavebný úrad zámerne zapíše stavbu ako "stavba nie je určená na bývanie" alebo "stavba musí byť využívaná ako je určené (záhradky)", čím sa snaží obmedziť možnosť prihlásenia na trvalý pobyt.
V takýchto prípadoch je potrebné trvať na dodržiavaní zákona a žiadať od stavebného úradu, aby stavbu klasifikoval správne, napríklad ako rekreačnú chatu. Ak stavebný úrad odmieta, je možné sa odvolať alebo obrátiť na súd.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc