
Zamestnanec, vrátane dôchodcu, má v zmysle zákona nárok na dva základné druhy ospravedlnenej neprítomnosti v práci: voľno s náhradou mzdy a voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno. Zákonník práce pritom zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a zotavenie sa po práci, čo sa premieta aj do nároku na dovolenku.
V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, ale na náhradu mzdy, ktorá predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce určuje minimálne sadzby na dovolenku:
Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa.
Zákonník práce pojem "neplatené voľno" priamo nepozná. V zásade ide o situácie, ktoré možno charakterizovať ako prekážky v práci. Neplatené voľno je časový úsek trvania pracovnoprávneho vzťahu, počas ktorého zamestnanec nevykonáva prácu pre zamestnávateľa, nezdržiava sa na pracovisku a ani inak nie je zamestnávateľovi k dispozícii, pričom zamestnávateľ túto situáciu akceptuje a neposkytuje zamestnancovi mzdu ani náhradu mzdy.
Zamestnanec môže čerpať neplatené voľno na základe dohody so zamestnávateľom. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna ide o situácie, ktoré sú definované v zákone a sú spoločensky tolerované, niekedy aj nevyhnutné.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Ak zamestnanec potrebuje neplatené voľno, mal by podať písomnú žiadosť zamestnávateľovi, ktorá obsahuje informácie o plánovanom začiatku a konci voľna. Zamestnávateľ môže, ale nemusí žiadosti vyhovieť. Nemôže však zamestnanca nútiť k čerpaniu neplateného voľna.
Obdobie neplateného voľna je možné využiť napríklad na:
Dôchodcovia, ktorí sú zamestnaní, majú rovnaké práva ako ostatní zamestnanci, vrátane možnosti požiadať o neplatené voľno. Podmienky a postupy sú rovnaké ako pre zamestnancov v produktívnom veku.
Okrem neplateného voľna existujú aj ďalšie situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno, s náhradou mzdy alebo bez nej:
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc