Môže si dôchodca uplatniť nezdaniteľné minimum na daňovníka?

S výpočtom dane z príjmov sa neodmysliteľne spájajú daňové úľavy v podobe nezdaniteľných častí základu dane a ďalších zvýhodnení. Tie vám v konečnom dôsledku znížia výslednú daň pri podaní daňového priznania aj mesačné preddavky. Prečítajte si, kto má nárok na základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a aká je jej výška.

Kto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Jedná sa o unikátnu nezdaniteľnú časť, pretože na ňu má nárok každý daňovník dane z príjmov fyzických osôb. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je nutné nijako preukazovať, nárok na ňu vzniká automaticky.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka teda majú napríklad aj:

• zamestnanci,
• pracujúci študenti,
• SZČO - samostatne zárobkovo činné osoby,
• ženy na materskej dovolenke, ktoré si privyrábajú, alebo
• pracujúci dôchodcovia.

Výnimka pre dôchodcov

Pri dôchodcoch však platí, že ak daňovník bol na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, tak dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka takýmto spôsobom:

• ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 0 eur,
• ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Daňovník, ktorý bol poberateľom tohto dôchodku k 1. 1. 2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresahuje sumu 5 646,48 eura.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Príklad: Daňovník je k 1. 1. 2024 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2024 suma dôchodku predstavuje 6 000 eur (12 × 500). Keďže suma dôchodku je vyššia ako nezdaniteľná časť, daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.

Príklad: Daňovník je k 1. 1. 2024 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Za rok 2024 suma dôchodku predstavuje 4 800 eur (12 × 400). Keďže suma dôchodku je nižšia ako nezdaniteľná časť, daňovník si môže uplatniť rozdiel, teda 5 646,48 - 4 800 = 846,48 eur.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje vždy v plnej výške. Nezáleží pritom na tom, či ste pracovali počas celého roka alebo len pár mesiacov. O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa znižuje len súčet čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2025:

• 5 753,79 eura, ak daňovník dosiahol základ dane nepresahujúci 25 426,27 eura,
• rozdiel medzi sumou 12 110,36 eura a 1/4 základu dane, ak daňovník dosiahol základ dane presahujúci 25 426,27 eura.

Stretnete sa ale aj s čiastkou 479,48 eura, ktorá predstavuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ide o to, že ak ste zamestnancom, tak si môžete vybrať, či si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka budete uplatňovať pravidelne každý mesiac alebo si ju uplatníte naraz v plnej výške u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sami v daňovom priznaní. Zamestnanci si ju spravidla uplatňujú každý mesiac, zatiaľ čo SZČO, ktoré nie sú zároveň zamestnancami, si ju môžu uplatniť len jednorazovo pri podaní daňového priznania.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Výška minimálnej penzie je pritom u každého dôchodcu individuálna a závisí od tzv. počtu kvalifikovaných rokov. Ak dôchodca získa 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je minimálny počet, od 1. januára tohto roka mu patrí dôchodok minimálne vo výške 271,30 eura mesačne. Od 1. januára 2019 to bude 278,90 eura mesačne.

Zmeny v nezdaniteľnej časti základu dane v rokoch 2025 a 2026

V zdaňovacom období 2025 aj 2026 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
• nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane sa znižuje výsledná daňová povinnosť z príjmov daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane v roku 2025

Pre rok 2025 činí ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 5 753,79 eura.

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Ak základ dane presiahne 25 426,27 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4), pričom suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima.

Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, nezdaniteľná časť sa znižuje na nulu.

Nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026

Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne.

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26 083,13 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3), kde suma 14 661,11 € zodpovedá 51,6-násobku životného minima.

Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac (t. j. 154,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:

• starobný dôchodok,
• predčasný starobný dôchodok,
• starobné dôchodkové sporenie,
• vyrovnávací príplatok,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR,
• výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia

a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.

Ako uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ako SZČO

Pokiaľ podnikáte a zároveň vykonávate prácu v zamestnaneckom pomere, môžete si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať aj mesačne u svojho zamestnávateľa. Aj v prípade, že tak neurobíte, tak si ako SZČO sami po skončení zdaňovacieho obdobia podáte daňové priznanie, kde si uplatníte všetky nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy pre fyzické osoby.

Ak ste zároveň aj zamestnancom a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si chcete uplatňovať u svojho zamestnávateľa, tak postupujte podľa pokynov pre zamestnancov. Pamätajte však na to, že daňové priznanie si spracujete sami (tzn. nemôžete zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti), pretože máte okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z vlastného podnikania.

Ako si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ako zamestnanec

Aby ste mohli nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka využiť, musíte vyplniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlásenie“). To je dôležitá informácia pre všetkých zamestnancov aj zamestnávateľov.

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať podpísané len u jedného zamestnávateľa v tom istom mesiaci. To je obzvlášť dôležité v situácii, keď máte niekoľko prác naraz. Ale pozor, pokiaľ uzavriete pracovnú zmluvu u jednej firmy v období od januára do mája a potom v inej spoločnosti od júna do decembra a u oboch podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, je to v poriadku. Nedochádza totiž k súbehu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Pokiaľ máte viac brigád naraz, tak vyberte tú brigádu s najväčším mesačným príjmom. U tohto zamestnávateľa podpíšte vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. U ďalších súbežných brigád si nemôžete nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať a z hrubej odmeny zníženej o zdravotné poistenie a sociálne poistenie vám bude zrazená daň. Ak však máte nízke príjmy (obvykle iba z brigád), tak vám pravdepodobne bude aspoň časť tejto dane vrátená, ak požiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo podáte daňové priznanie a požiadate o vrátenie dane.

Pokiaľ máte niekoľko zamestnaní, spravidla podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka tam, kde dosahujete najvyššie zárobky. To preto, aby ste možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka využili v plnej výške. Pokiaľ sú vaše príjmy z ostatných brigád nízke a v priebehu roka vám z nich zrážajú daň, môže vám zamestnávateľ pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo daňový úrad pri podaní daňového priznania časť peňazí vrátiť.

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má povinnosť vyplniť a predložiť zamestnanec, nie zamestnávateľ. V praxi často dochádza k tomu, že údaje predvyplní zamestnávateľ a zamestnanec ho len podpíše. To preto, aby sa predišlo chybám pri jeho vyplnení.

Podpísaním vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zabezpečíte, že váš zamestnávateľ bude nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (a prípadne aj daňový bonus, ak naň máte nárok) uplatňovať každý mesiac. Keď ho nepodpíšete, môžete si nezdaniteľné časti základu dane a ďalšie daňové zvýhodnenia uplatniť až v daňovom priznaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete predložiť napríklad pri:

• klasickom pracovnom pomere,
• dohode o vykonaní práce,
• dohode o pracovnej činnosti a
• dohode o brigádnickej práci študentov.

Formulár v listinnej alebo v elektronickej podobe je najlepšie zamestnávateľovi odovzdať už pri nástupe do práce. Od 1. januára 2020 bola zrušená povinnosť ho predkladať zamestnávateľovi každoročne. Zamestnanec je však povinný zamestnávateľovi oznámiť zmenu podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Príklad: Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Pani Andrea v roku 2025 pracuje iba od marca do decembra. Má hrubú mzdu vo výške 900 eur. U zamestnávateľa podpísala vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. Jej zamestnávateľ za ňu počas roka uplatňuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 479,48 eura, takže na mesačnom preddavku odvedie 56,98 eura [19 % z: (hrubá mzda 900 eur - sociálne poistenie 84,60 eura - zdravotné poistenie 36 eur - nezdaniteľná časť 479,48 eura)]. V ročnom zúčtovaní dane uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške 5 753,79 eura platnej pre rok 2025, a preto jej vznikne nárok na vrátenie dane (daňový preplatok).

Dvakrát uplatnená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Pokiaľ omylom podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dvoch a viacerých zamestnávateľov naraz, znamená to, že u jedného zamestnávateľa je mesačná daňová povinnosť stanovená správne. U ostatných je vaša mesačná daňová povinnosť kvôli nesprávnemu uplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a ďalších zvýhodnení na dani nižšia, než by mala byť, pretože došlo k ich dvojitému (či viacnásobnému) uplatneniu. Títo zamestnávatelia vám nevedomky zrazili zo mzdy preddavok na daň: v nižšej výške, než mali, alebo v nulovej výške.

Akonáhle problém zistíte, hneď o svojom pochybení informujte vášho zamestnávateľa, u ktorého ste podpísali vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka neoprávnene (teda u toho, u ktorého ste vyhlásenie podpísali neskôr). Následne môže nastať niekoľko scenárov, pričom opravy vykonáva buď zamestnávateľ, alebo zamestnanec:

• Ak ste u tohto zamestnávateľa stále zamestnaný, tento zamestnávateľ môže vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov dodatočne zraziť z vašich najbližšie vyplatených miezd (ideálne najneskôr zo mzdy za posledný mesiac príslušného roka). Takto vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov za vás následne uhradí daňovému úradu.
• Pokiaľ ste dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zistili až po vyplatení mzdy za posledný mesiac príslušného roka alebo u príslušného zamestnávateľa už nie ste zamestnaný, tak požiadajte niektorého zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. V ňom sa dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vysporiada a vám môže vzniknúť nedoplatok, ktorý vám zamestnávateľ zrazí zo mzdy najneskôr do konca roka, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
• Ak žiadneho zo svojich zamestnávateľov nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo ak tak nemôžete urobiť, pretože máte aj iné druhy príjmov (napríklad príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu), tak vám nezostáva nič iné ako podať daňové priznanie. Na to potrebujete, aby vám každý zo zamestnávateľov vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Zamestnávateľ už nemá povinnosť čokoľvek opravovať, táto povinnosť je na vás a dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa vysporiada v podanom daňovom priznaní.

Nerobte si ilúzie, že správca dane vaše pochybenia nezachytí. Prezradia vás priložené potvrdenia o tom, koľko ste si zarobili u jednotlivých zamestnávateľov. Lepšie ako hasenie následkov, ktoré je spojené s množstvom papierovania a času stráveného navyše, je prevencia. Ako zamestnávateľ sa svojich pracovníkov pri nástupe pýtajte, či vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podpísali niekde inde, a ak áno, tak na aké obdobie tak urobili. Chybné konanie zamestnanca často vypláva na povrch pri spracovávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti - konkrétne v momente, keď účtovnému oddeleniu dodá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzických osôb

Okrem základnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete základ dane a v konečnom dôsledku aj daň znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane:

• na manželku (manžela) s nízkymi vlastnými príjmami,
• v podobe príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. tretí pilier).

Pre tieto nezdaniteľné časti základu dane je typické, že základ dane a teda aj daň znížia maximálne do nuly.

Ďalej svoju daňovú povinnosť znížite daňovým bonusom na vyživované deti, ktoré s vami žijú v spoločnej domácnosti, alebo daňovým bonusom na zaplatené úroky z poskytnutého úveru na bývanie. V prípade, že je po odpočítaní daňových bonusov výsledná daň záporná, vznikne vám nárok na vyplatenie daňového bonusu vo výške príslušného rozdielu.

tags: #moze #si #dochodca #uplatnit #nezdanitelne #minimum