Dobrovoľné sociálne poistenie pre invalidných dôchodcov a iné osoby

Sociálne poistenie je povinný systém, ktorý občanom zaisťuje príjem a dávky v prípade rôznych životných situácií. Ak z akéhokoľvek dôvodu nemôžete pracovať (napríklad choroba, materská dovolenka), stratíte zamestnanie alebo dosiahnete dôchodkový vek, dostanete sociálne dávky, ktoré vám pomôžu preklenúť obdobie bez príjmu. Ak ste zamestnaný, zamestnávateľ platí odvody na toto poistenie z vašej hrubej mzdy, v niektorých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne.

Čo je dobrovoľné sociálne poistenie?

Dobrovoľné sociálne poistenie je možnosť pre občanov, ako sa zabezpečiť pre prípad neočakávaných udalostí platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Ide o formu zabezpečenia príjmu v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve a počas materskej dovolenky. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej. POZOR: Nemýľte si nemocenské poistenie so zdravotným.

Kto môže využiť dobrovoľné poistenie?

Dobrovoľné sociálne poistenie je určené pre tých, ktorí nie sú povinne poistení. Môže ho využiť napríklad:

  • Nezamestnaný (napr. študent)
  • SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
  • Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
  • Osoba, za ktorú platí štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?

Dobrovoľné poistenie nie je určené pre každého. Medzi tých, ktorí sa nemôžu dobrovoľne poistiť, patria:

  • Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie)
  • Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom.
  • Invalidný dôchodca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku).
  • Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j.
  • Osoba čerpajúca rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.

Dôležité je vedieť, že dobrovoľné nemocenské poistenie nemôže byť súbežné s povinným nemocenským poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti musí byť súčasne dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Druhy dobrovoľného poistenia

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Dobrovoľne nie je možné platiť všetky poistenia v rozsahu stanovenom v § 2 a ani si ich ľubovoľne kombinovať.

  • Dobrovoľné nemocenské poistenie: Zabezpečuje príjem v prípade dočasnej straty alebo zníženia schopnosti pracovať. Umožňuje čerpať dávky ako nemocenské, ošetrovné, materské alebo vyrovnávaciu dávku. Dobrovoľné nemocenské poistenie nemôže byť súbežné s povinným poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.
  • Dobrovoľné dôchodkové poistenie: Zaisťuje príjem na dôchodku alebo pri strate schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
    • Starobné poistenie: Zabezpečuje financie na starobu a podporu rodinných príslušníkov v prípade úmrtia (napr. vdovský, sirotský dôchodok).
    • Invalidné poistenie: Určené na pokrytie výdavkov pri poklese pracovnej schopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu alebo úmrtia (napr. invalidný dôchodok).
  • Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti: Slúži na náhradu príjmu počas obdobia, keď ste bez práce, pod podmienkou evidencie na úrade práce a aktívneho hľadania zamestnania.

Invalidný dôchodok a dobrovoľné poistenie

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

  1. Byť uznaný za invalidného.
  2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
  3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok). Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Ako sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie a platiť poistné?

Ak sa chcete dobrovoľne poistiť, musíte splniť niekoľko podmienok:

  • Dovŕšiť vek 16 rokov.
  • Mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky.

Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 072024). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.

Vymeriavací základ a sadzby poistného

Každý, kto sa rozhodne pre dobrovoľné poistenie, si môže sám určiť vymeriavací základ, teda sumu, z ktorej bude odvádzať poistné.

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa príslušných sadzieb poistného (s ohľadom na balík poistenia):

  • Na nemocenské poistenie - 4,4 percenta
  • Na starobné poistenie - 18 percent (ak je sporiteľom v II.
  • Na invalidné poistenie - 6 percent
  • Do rezervného fondu solidarity - 4,75 percenta
  • Na poistenie v nezamestnanosti - 2 percentá

Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Zánik dobrovoľného poistenia

Ak sa rozhodnete dobrovoľné poistenie ukončiť, môžete tak spraviť podaním odhlášky prostredníctvom formulára. Poistenie môže zaniknúť aj automaticky, napríklad ak vám bude priznaný starobný či invalidný dôchodok alebo poistné nezaplatíte počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov. Počas poberania dávky v nezamestnanosti nevzniká povinnosť platiť dobrovoľné poistenie a poistenie sa preruší.

Príklady z praxe

  • Príklad 1: Jana je SZČO a platí minimálne odvody. Plánuje otehotnieť. Ak si zriadi dobrovoľné nemocenské poistenie s vyšším vymeriavacím základom, jej materská dávka bude výrazne vyššia, ako keby platila len minimálne odvody.
  • Príklad 2: Lucia pracuje na dohodu s nízkym príjmom. Ak by stratila prácu, nemala by nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak by si platila dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, mala by nárok na dávku v nezamestnanosti.
  • Príklad 3: Ján pracuje na čiastočný úväzok a odvádza nízke odvody. Chce si zabezpečiť vyšší dôchodok. Ak si bude platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie, môže si zvýšiť svoj budúci dôchodok.

Dôležité upozornenia

  • Na dobrovoľné dôchodkové poistenie nie je možné prihlásiť sa spätne.
  • Ak uvažujete o zvýšení svojho budúceho dôchodku formou dobrovoľného dôchodkového poistenia, dobre si to rozmyslite.
  • Dobrovoľné nemocenské poistenie nemôže byť súbežné s povinným nemocenským poistením (napr. zamestnanec, SZČO).

tags: #invalidný #dôchodca #dobrovoľné #poistenie

Ďalšie články