Vedľajší účastník a námietka premlčania v slovenskom práve

Tento článok sa zaoberá problematikou vedľajšieho účastníctva v konaní a jeho vplyvom na uplatnenie námietky premlčania v zmysle slovenského práva. Analyzuje relevantné právne predpisy, judikatúru a odborné názory, aby poskytol komplexný pohľad na túto komplexnú oblasť.

Úvod do problematiky premlčania a vedľajšieho účastníctva

Premlčanie predstavuje uplynutie zákonom stanovenej doby, počas ktorej si veriteľ môže uplatniť svoje právo na súde. Po uplynutí tejto doby môže dlžník vzniesť námietku premlčania, čím sa veriteľovi znemožní úspešné domáhanie sa jeho práva. Námietka premlčania je právny inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie právnej istoty a stability v právnych vzťahoch.

Vedľajší účastník je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku sporu medzi dvoma stranami a vstupuje do konania na podporu jednej z nich. Jeho účasť v konaní môže mať vplyv na procesné práva účastníkov a na priebeh celého konania. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je upravený v Občianskom súdnom poriadku (§ 93 O.s.p.).

Vznik a účinky vedľajšieho účastníctva

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu.

Účelom vedľajšieho účastníctva je poskytnúť pomoc účastníkovi konania, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, aby dosiahol úspech v spore. Vedľajší účastník má právo predkladať dôkazy, navrhovať vykonanie dôkazov, vyjadrovať sa k priebehu konania a podávať opravné prostriedky. Jeho procesné úkony sú však obmedzené tým, že nemôžu byť v rozpore s úkonmi účastníka, ktorého podporuje.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Námietka premlčania a jej uplatnenie

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v ustanovenej dobe. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.

Námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p.

Vplyv vedľajšieho účastníka na uplatnenie námietky premlčania

Účasť vedľajšieho účastníka v konaní môže mať vplyv na uplatnenie námietky premlčania. Vedľajší účastník má právo podporovať účastníka, na ktorého strane vystupuje, a to aj tým, že navrhuje dôkazy a vyjadruje sa k priebehu konania. Ak vedľajší účastník zistí, že právo účastníka, ktorého podporuje, je premlčané, môže na túto skutočnosť upozorniť súd a navrhnúť, aby súd na premlčanie prihliadol.

Je však dôležité zdôrazniť, že vedľajší účastník nemôže konať v rozpore s vôľou účastníka, ktorého podporuje. Ak účastník, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, nechce uplatniť námietku premlčania, vedľajší účastník nemôže túto námietku uplatniť namiesto neho.

Premlčanie a dobré mravy

Uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s tým, že druhá strana sa zbaví povinnosti, ktorú mala.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zásada výkonu práv v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona; pojem dobrých mravov nemožne totiž vykladať len ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale tiež ako morálne meradlo pre použiteľnosť právnych noriem. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva.

Judikatúra súdov

• Rozsudok Okresného súdu Pezinok z 20. septembra 2013, č. k. 7C/92/2008-254: Súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 99 581,76 eur titulom získania bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu.
• Rozsudok Okresného súdu T.: Súd zamietol žalobu o vyrovnanie dedičských podielov po nebohom A. H., zomrelom 16.
• Rozsudok Krajského súdu v T.: Súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaní 1), 2) a 3) sú povinní zaplatiť žalobcovi dlh poručiteľa K. M. vo výške 39 954 Sk, t. j. 273,50 Sk s príslušenstvom.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. marca 2015, sp. zn.: Aj keď účasť vedľajšieho účastníka v sporovom konaní môže z procesného hľadiska komplikovať a sťažovať uplatňovanie alebo bránenie práv v konaní toho účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník nevystupuje (minimálne v tom, že vedľajším účastníkom nepodporovaný účastník musí po vstupe vedľajšieho účastníka konať proti dvom procesným subjektom sledujúcim v podstate zhodné procesné ciele), neznamená to, že by vedľajším účastníkom nepodporovaný účastník strácal niektoré zo svojich procesných oprávnení alebo že by mu vstupom vedľajšieho účastníka bola znemožnená realizácia jeho procesných práv.
• Nález Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013, č. k. IV.: Konanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva začína na návrh. Za návrh je v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka konania. Zo znenia § 93 ods. 1 a 3 OSP vyplýva, že tretia osoba v podaní, ktorým oznámi svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, nie je povinná preukazovať svoj právny záujem na výsledku konania. Z toho dôvodu je potrebné, aby súd rozhodujúci o prípustnosti vedľajšieho účastníctva poskytol dostatočnú možnosť účastníkovi, ktorý namieta vstup tretej osoby do konania, uviesť svoje námietky proti takému procesnému postupu.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. februára 2013, sp. zn.: V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn.: Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 234/2004: Ak tretia osoba oznámenie o vstupe podá v čase po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa (počas plynutia lehoty na podanie odvolania) rozhoduje o prípustnosti jej vstupu odvolací súd a nie súd prvého stupňa.

Zmena žaloby a premlčanie

Súd nesmie meritórne rozhodnúť o zmenenej žalobe, ktorá má znaky vadného podania. Účinok zmeny žaloby, ktorým je spočívanie plynutia premlčacej lehoty, nastáva dňom doručenia podania na súd a nie až dňom, kedy súd o zmene žaloby rozhodne. Hmotnoprávne účinky zmeny žaloby, v danom prípade rozšírenie žaloby aj vo vzťahu k žalovanej poisťovni, nastali dňom, kedy súdu došla písomná zmena žaloby, prípadne dňom, kedy žalobca urobil toto podanie ústne do zápisnice. Beh premlčacích a prekluzívnych lehôt v zmysle § 112 OZ sa preto ohľadne takto uplatnených práv zastavuje týmto dňom a nie napr. dňom, keď bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu. Skutočnosť, že žalovaná už predtým vystupovala v konaní ako vedľajší účastník na strane pôvodného žalovaného 1/, z tohto hľadiska je právne bezvýznamná, nakoľko za uplatnenie práva je potrebné považovať až podanie žaloby.

Uplatnením práva na súde nenastane spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k zastaveniu súdneho konania. Právo na vyrovnanie dedičských podielov muselo byť oprávnenou osobou uplatnené u povinnej osoby v prekluzívnej lehote najneskôr 30.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

tags: #vedlajsi #ucastnik #namietka #premlcania