Zamestnanec PN: Začiatok pracovného pomeru a povinnosti zamestnávateľa

Práceneschopnosť (PN) zamestnanca je bežnou situáciou, s ktorou sa stretáva takmer každý zamestnávateľ. Prináša so sebou celý rad povinností, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca. Tento článok komplexne rozoberá problematiku začatia pracovného pomeru zamestnanca počas PN, povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni, ako aj finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN.

Kto je zamestnávateľ?

Zamestnávateľom môže byť:

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm.
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm.
• fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť podľa § 10b ods.

Registrácia zamestnávateľa a oznamovacie povinnosti

Ak zamestnávate aspoň jedného poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), máte povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Od 1. januára 2021 je povinná elektronická komunikácia so zdravotnou poisťovňou. Mesačné výkazy, hromadné oznámenia alebo nahlásenie iných zmien platiteľa poistného sa realizujú prostredníctvom ePobočky. Od 1. januára 2021 je zamestnávateľ povinný hlásiť zmenu platiteľa u poistencov do zdravotnej poisťovne výlučne elektronicky.

Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa začiatku a konca poberania náhrady príjmu počas práceneschopnosti (PN) alebo elektronickej práceneschopnosti (ePN). Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN. Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa trvania PN.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Príklad: Zamestnanec ochorel 15. mája 2025 a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu za 1. až 3. deň PN vo výške 25 % DVZ a za 4. až 10. deň PN vo výške 55 % DVZ. Od 11. dňa PN mu bude nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom

Okrem povinností spojených priamo s práceneschopnosťou, zamestnávateľ má aj ďalšie všeobecné povinnosti voči zamestnancom, ktoré je potrebné dodržiavať:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy:

• Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
• Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, pracovné podmienky).
• Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.

Pri nástupe do zamestnania:

• Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovni pred začiatkom pracovného pomeru.
• Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
• Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
• Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

Počas trvania pracovného pomeru:

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
• Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov.
• Poskytovať zákonnú dovolenku.
• Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
• Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
• Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru:

• Odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
• Výpočet a vyplatenie zostatkovej mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku, odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov (potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pracovný posudok na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP a zabezpečiť pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov v zákonom stanovených prípadoch. Všetky náklady spojené so zaistením BOZP znáša zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Pracovný úraz a choroba z povolania

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách. Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas práceneschopnosti zamestnanca má zamestnávateľ právo kontrolovať, či zamestnanec dodržiava liečebný režim. To znamená, či sa zdržiava na adrese, ktorú nahlásil a či dodržiava prípadné vychádzky, ktoré mu lekár povolil. Zamestnávateľ nemôže kontrolovať liečebný režim ako taký, to je výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa taktiež neoznamuje zamestnávateľovi údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ani o vychádzkach zamestnanca. Tieto údaje má k dispozícii iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Kontrolu môže vykonať sám zamestnávateľ alebo poverená osoba.

Začiatok pracovného pomeru počas PN

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Pracovný pomer a PN v ochrannej lehote

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Špecifické situácie a riešenia

Situácia: Zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 3. marca, ale v ten deň nenastúpil do práce, pretože je práceneschopný.

• Pracovný pomer platne vznikol, pretože zamestnávateľ bol upovedomený o prekážke v práci na strane zamestnanca (práceneschopnosť).
• Nárok na nemocenské dávky zamestnancovi nevznikol, pretože nesplnil podmienku faktického nástupu do práce.

Situácia: Zamestnanec pracoval na dohodu o pracovnej činnosti počas ktorej čerpal PN (ktorá trvala nad 10 dní). Následne ho zamestnávateľ zamestnal na pracovnú zmluvu v tom istom mesiaci, pričom počas trvania pracovnej neschopnosti nepracoval.

• V tomto prípade je vhodné prerobiť pracovnú zmluvu s dátumom, kedy zamestnanec skutočne nastúpi do práce po ukončení PN.

tags: #zamestnanec #PN #začatie #pracovného #pomeru