Nemocenské dávky pre živnostníkov: Podmienky, výpočet a postup žiadosti

Byť živnostníkom prináša slobodu a nezávislosť, no zároveň aj zodpovednosť za vlastné zabezpečenie. V nepredvídateľných situáciách, akými sú choroba alebo úraz, je dôležité vedieť, na akú pomoc má živnostník nárok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach pre živnostníkov na Slovensku, podmienkach nároku na ne, spôsobe ich výpočtu a postupoch pri ich žiadosti.

Príprava na nepredvídané situácie: Platenie poistenia

Aby ste mali nárok na podporu v prípade choroby alebo iných problémov, je nevyhnutné platiť si poistenie. Na možné problémy sa pripravte vopred. Nárok na dávku v nezamestnanosti SZČO majú vďaka plateniu dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Podporu v materstve alebo pri chorobe získate pri platení dobrovoľného alebo povinného nemocenského poistenia, ktoré sa platí spolu s dôchodkovým poistením.

Podpora SZČO počas choroby: Nemocenské poistenie a nárok na dávky

Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní.

Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca.

Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Živnostník má nárok na nemocenské dávky počas pracovnej neschopnosti, ak spĺňa podmienku nemocenského poistenia, čiže za posledné dva roky bol minimálne 270 dní poistený. Za práceneschopného sa považuje živnostník z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu či ak má nariadené karanténne opatrenie. V týchto prípadoch môže mať nárok na nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.

Nárok na nemocenské má aj živnostníčka, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Ochranná lehota je v tomto prípade 8 mesiacov po skončení nemocenského poistenia.

Výnimkou je situácia, kedy môže dostať nemocenské aj podnikateľ, hoci už nie je poistencom Sociálnej poisťovne, a to v prípade, že sa stane práceneschopný v ochrannej lehote 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Počas nej máte nárok na nemocenské plnenie.

Existujú však prípady, kedy ochranná lehota je kratšia alebo dlhšia ako 7 dní.

Aké podmienky musí splniť živnostník aby mal nárok na nemocenské?

  • byť uznaný za dočasne PN
  • mať aktívne nemocenské poistenie
  • nepoberať v tom čase materské
  • mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie posledných 5 rokov

Už pri poistení nastáva problém, pretože tá SZČO, ktorá by chcela dávku získať a je dobrovoľne nemocensky poistená, musí mať najmenej 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch. Živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Ak vám teda zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo ste začínajúci živnostník, nemáte na nemocenské nárok.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Ako požiadať o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

  • elektronicky - v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024,
  • papierovo - v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. v Sociálnej poisťovni.

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Pri prvej ePN však odporúčame nahlásiť spôsob vyplácania nemocenskej dávky. Ak totiž nezadáte číslo účtu, Sociálna poisťovňa vám dávku pošle na adresu trvalého bydliska.

Ak vám lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví „péenku“ elektronicky, vyplní tzv. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o 5-dielne tlačivo, z ktorého vám odovzdá:

  • I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Potvrdenie zo sebou noste na každú kontrolu a po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho odovzdajte lekárovi.
  • II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovni vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Rovnako nezabudnite vyplniť a podpísať „Vyhlásenie poistenca“ na druhej strane tlačiva.

Pozor, ak vás lekár uzná za dočasne práceneschopného z viacerých poistení, pre každé poistenie vám vystaví osobitné Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri kontrole lekár postupuje nasledovne:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

  • vypíše vám Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť bude trvať aj nasledujúci kalendárny mesiac po jej vzniku. Ak tak urobí, preukaz v časti “Vyhlásenie poistenca” podpíšte a zašlite ho pobočke Sociálnej poisťovne.
  • dočasnú pracovnú neschopnosť ukončí. Ak tak urobí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia (pozri hore) a prevezmite si IV. diel potvrdenia - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Hlásenie podpíšte a bezodkladne ho zašlite pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca nemocenské.

Dôležitá pre Sociálnu poisťovňu je druhá časť - Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok, ktoré odovzdáva živnostník priamo v pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

Elektronický prístup k informáciám o dávkach je prístupné v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca.

Výpočet nemocenskej dávky

Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN. Výška nemocenskej dávky však vychádza z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „PDVZ“). DVZ, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, sa spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. DVZ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie. Taktiež sa PDVZ využije, ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.

Výška nemocenskej dávky sa líši podľa toho, koľko dní trvá PN a akým spôsobom si práceneschopnosť človek privodil. Medzi 1. a 3. dňom PN bude živnostník poberať 25 % DVZ alebo PDVZ. Od 4. dňa PN je to 55 % DVZ alebo PDVZ.

Pozor si dajte ale vtedy, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto:

DVZ = Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia

Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol. Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Vznik nemocenského poisteniaUrčenie rozhodujúceho obdobiaPríklad
Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok (t.j od 01. 01. do 21. 12.)Predchádzajúci kalendárny rokPN vznikla v 02/2023. Rozhodujúce obdobie je tak celý rok 2022.
Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho rokuOd vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho rokuPN vznikla v 02/2023 a nemocenské poistenie platí od 01. 05. 2022. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 05. 2022 do 31. 12. 2022.
Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom rokuOd vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PNNemocenské poistenie vzniklo 01. 01. 2023 a PN nastala 02. 03. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 01. 2023 do 28. 02. 2023.
Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PNOd vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PNPoistenie vzniklo 01. 02. 2023 a PN vznikla 25. 02. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 02. 2023 do 24. 02. 2023
PN vznikla v deň vzniku nemocenského poisteniaNeprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ)

PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.

Príklad výpočtu nemocenskej dávky

Ste živnostník, ktorý je povinne zdravotne poistený od roku 2019. Lekár vás 12. 01. 2023 vypísal na PN, ktorá trvala do 26. 01. 2023.

Keďže nemocenské poistenie máte aktívne od roku 2019, v tomto prípade je rozhodujúce obdobie celý rok 2022. Počas tohto roku máte od 01. 01. 2022 do 31. 05. 2022 vymeriavací základ (VZ) 750 € a od 01. 06. 2022 do 31. 12. 2022 VZ 900 €.

Maximálna výška nemocenského

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra, DZV ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje:

  • v 1. - 3. deň dočasnej PN sumu 21,435625 eur.
  • od 4. dňa dočasnej PN je to suma 47,158375 eur (55 % z 85,7425 eur).

Povinnosti živnostníka počas PN

Podobne ako to je u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musíte dodržať liečebný režim. Musíte oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN budete zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu pre vás znamená to, že počas PN sa zdržiavate na uvedenej adrese.

Existujú však výnimky, ktoré vám adresu dovoľujú opustiť:

  • povolené vychádzky,
  • kontrola u lekára.

Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. SZČO sa musí počas tohto obdobia zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo ohlásenej pri vzniku dočasnej PN v Elektronickom účte poistenca.

Pri kontrole je nutné sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a vyhnúť sa zdržiavaniu v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.

V prípade porušenia strácate nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní. Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. z dôvodu návštevy lekára a pod.). Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty sa zohľadní závažnosť porušenia povinností.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Zmena miesta pobytu počas PN

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne počas PN

Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy nemáte príjem. Počas nej nemusíte preto platiť odvody. Ak ste PN celý mesiac, tak neplatíte nič.

Výplata nemocenských dávok

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov). Dávka sa vypláca najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napr. za mesiac február sa dávka vyplatí najneskôr do konca marca).

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. V prípade, ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky.

Ukončenie podnikania a podpora v nezamestnanosti

Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok na podporu v nezamestnanosti nárok aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o ukončení podnikania. Pre získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania. Príslušný formulár odovzdáte živnostenskému úradu osobne, pošlete poštou alebo ho vyplníte a odošlete elektronicky cez portál www.slovensko.sk.

Prerušenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni, ale Sociálnej poisťovni ho oznámiť musíte v prípade, že ste povinne sociálne poistenou osobou. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.

Ukončenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni a ani Sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k daňovému úradu je potrebné požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov a aj na daň z pridanej hodnoty, ak ste platiteľom DPH, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.

Podpora pre živnostníkov v nezamestnanosti

Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného.

Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.

V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.

Výška podpory v nezamestnanosti pre živnostníkov

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Prí výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec.

Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:

  • Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní.
  • Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní.

Preto je v období od 1. júla do 30. júna maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda za rok / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).

tags: #zivnostnici #nemocenske #davky #podmienky