
Živnosť je populárny spôsob zarábania príjmov, ktorý ponúka daňové výhody a menšiu administratívnu záťaž. Kombinácia zamestnania a živnosti je tiež zaujímavá možnosť. Počas PN (pracovnej neschopnosti) však vznikajú otázky ohľadom fakturácie a povinností živnostníka. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých môže živnostník vystaviť faktúru počas PN, a na súvisiace aspekty.
Sociálna poisťovňa umožňuje podávanie žiadostí elektronicky, čo šetrí čas vďaka automatickému predvyplneniu údajov. Portál e-formulárov je prepojený s internými systémami poisťovne, čo umožňuje automatické doplnenie údajov ako adresa, obdobie poistenia a sídlo. Na podanie e-žiadosti je potrebný občiansky preukaz s čipom a platnými certifikátmi, čítačka kariet a aplikácie na elektronické podpísanie. Pre najčastejšie žiadosti zaviedla Sociálna poisťovňa automatické spracovanie systémom, ktoré vyhodnocuje splnenie podmienok.
Elektronické žiadosti o prenosný dokument A1 (PD A1) je možné podávať zo všetkých operačných systémov s externými aplikáciami na prihlásenie pomocou občianskeho preukazu a elektronického podpisu. Hoci sú žiadosti podateľné zo všetkých prehliadačov (Chrome, Edge, Opera), najlepšia kompatibilita je s prehliadačom Mozilla Firefox.
Áno, živnostník môže vystaviť faktúru počas PN. Na rozdiel od zamestnancov, u živnostníkov sa počas poberania nemocenskej dávky nesleduje dosahovanie zárobkov. Ak teda živnostník môže vykonávať prácu z domu alebo jeho prítomnosť v prevádzke nie je potrebná, môže zarábať aj počas PN. Dôležité je, aby voči Sociálnej poisťovni nemal žiadne dlhy.
Počas PN je živnostník oslobodený od platenia odvodov a stáva sa dočasne poistencom štátu. Musí však dodržiavať liečebný režim, čo znamená zdržiavať sa na adrese uvedenej ako miesto pobytu počas PN a chodiť na kontroly k lekárovi.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Faktúra nemá predpísanú formu, ale musí obsahovať náležitosti podľa zákona o účtovníctve, zákona o DPH a Obchodného zákonníka. Je dôležité dbať na správne číslovanie faktúr, dátum vystavenia a dátum dodania tovaru alebo služby. Podnikateľ nie je povinný faktúru opečiatkovať ani podpísať, ale musí obsahovať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad.
Hlavný rozdiel je, že neplatiteľ DPH fakturuje sumu vždy bez DPH, ktorá je zároveň konečnou sumou. Platiteľ DPH uvádza sumu bez DPH, výšku DPH a sumu s DPH. Neplatiteľ DPH neuvádza IČ DPH a môže na faktúre uviesť poznámku "Nie som platiteľom DPH". Platiteľ DPH musí uvádzať slovnú informáciu ako "prenesenie daňovej povinnosti" alebo "dodanie je oslobodené od dane".
Číselné označenie faktúr si volí podnikateľ sám, ale je povinný dodržiavať číslovanie počas celého zdaňovacieho obdobia. Odporúča sa oddelené číslovanie pre tuzemské a zahraničné faktúry. Faktúry by mali byť číslované chronologicky.
Neplatiteľ DPH vystavuje faktúru bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ňou preukazuje. Platiteľ DPH je povinný vystaviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, prijatia platby pred dodaním, konca mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane, alebo konca mesiaca, v ktorom bola dodaná služba s miestom dodania v inom členskom štáte.
Dátum dodania je dôležitý pre platiteľov DPH, pretože určuje vznik daňovej povinnosti. Dňom dodania tovaru je deň, kedy odberateľ získal právo s ním nakladať, a dňom dodania služby je deň, kedy bola služba poskytnutá.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Dátum splatnosti faktúry nie je povinnou náležitosťou, ale môže byť dohodnutý v zmluve alebo obchodných podmienkach. Obchodný zákonník ustanovuje maximálnu splatnosť faktúr na 60 dní, ktorá môže byť za určitých podmienok predĺžená.
Živnostníci začínajú povinne platiť sociálne odvody až po podaní svojho prvého daňového priznania. Výška nemocenskej dávky sa počíta buď z minimálneho vymeriavacieho základu, alebo individuálneho vymeriavacieho základu. Od januára 2024 sa vymeriavací základ môže pohybovať od 715 eur mesačne až po 15 730 eur. Na výpočet dávky sa berie do úvahy vymeriavací základ z predchádzajúceho roka.
Dávka sa počíta percentom z vymeriavacieho základu. Za prvé tri dni patrí živnostníkovi 25 percent, za zvyšné dni 55 percent.
Živnostník platí sociálne odvody nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Rozhodujúce obdobie je od 1.1.2023 do 31.12.2023. Celkový vymeriavací základ (VZ) za rok 2023 bol 16 800 eur. Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako 16 800 / 365 = 46,0274 eur.
Výpočet výšky dávky:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Celková výška dávky je 34,52 + 455,67 = 490,19 eur.
Žiadosť o nemocenské dávky sa podáva elektronicky alebo papierovo. Od 1.1.2024 sú lekári povinní vystavovať PN elektronicky, papierová forma je výnimkou. Elektronicky vystavená PN sa automaticky považuje za žiadosť o dávku. Pri papierovej PN je potrebné vyplniť a doručiť na pobočku Sociálnej poisťovne tlačivo "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti" a "Vyhlásenie poistenca".
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Sociálna poisťovňa ju vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý dávka patrí. Dávka sa vypláca na bankový účet príjemcu.
Živnostník neplatí počas PN odvody do Sociálnej poisťovne. V niektorých prípadoch však môže mať povinnosť platiť zdravotné odvody. To závisí od konkrétnej situácie a výšky príjmov.
Ak má živnostník problém s nevyplatenou faktúrou, odporúča sa písomne vyzvať objednávateľa na úhradu a poukázať na podmienky dohodnuté v zmluve. V prípade omeškania má živnostník nárok na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ak výzvy nepomôžu, je potrebné zaslať predžalobnú výzvu a následne podať žalobu na súd.