
Dedičstvo je právny proces, ktorý nastáva po smrti osoby, s cieľom usporiadať jej majetok a dlhy. Bežne si dedičstvo predstavujeme ako príjemnú záležitosť, ale existujú situácie, kedy sa dedičia musia vysporiadať s komplikáciami, ako je objavenie sa nového majetku po ukončení dedičského konania, alebo spory o rozdelenie majetku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako postupovať v takýchto prípadoch, s dôrazom na dodatočné prejednanie dedičstva a riešenie sporov.
Ak po ukončení dedičského konania dôjde k objaveniu novoobjaveného majetku, je potrebné požiadať súd o dodatočné prejednanie dedičstva. Tento proces umožňuje zahrnúť do dedičstva majetok, ktorý nebol známy počas pôvodného konania.
Podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší majetok poručiteľa, súd vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva je potrebné podať na súd, ktorý viedol pôvodné dedičské konanie. Ak pôvodné konanie neprebehlo, návrh sa podáva na okresný súd podľa posledného bydliska poručiteľa.
V návrhu je nevyhnutné uviesť:
Návrh je možné podať písomne alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk, pričom elektronické podanie musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov
V dodatočnom konaní o dedičstve majú dedičia rovnaké práva ako v pôvodnom konaní. Ak sa v pôvodnom konaní niektorí dedičia vzdali dedičstva v prospech iného dediča, toto vzdanie sa platí len na majetok, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Pri novoobjavenom majetku majú dedičia opäť právo dediť podľa zákona alebo závetu, ak existuje.
Ak po smrti rodičov prebehlo dedičské konanie a objavili sa pozemky, ktoré patrili rodičom a sú stále zapísané na liste vlastníctva, je možné požiadať súd o dodatočné prejednanie dedičstva. V návrhu je potrebné uviesť aj pôvodné dedičské konanie.
Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Dedičia preberajú dlhy len do výšky nadobudnutého majetku. Ak hodnota dlhov presahuje hodnotu majetku, dedič má právo dedičstvo odmietnuť.
Odmietnutie dedičstva je upravené v § 463 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dedičstvo je možné odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dôležité je dodržať lehotu jedného mesiaca odo dňa, keď bol dedič upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia.
Pri odmietnutí dedičstva je potrebné pamätať na to, že dedič sa vzdáva dedičstva v celom rozsahu, nie je možné vzdať sa len jeho časti.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Ak sa dedičstvo odmietne, skúma sa, či neprichádzajú do úvahy iní dedičia, napríklad súrodenci poručiteľa. Jednotlivé dedičské okruhy sú upravené v § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spory o dedičstvo môžu vzniknúť z rôznych dôvodov, napríklad nespokojnosť s rozdelením majetku, spochybňovanie platnosti závetu, alebo nejasnosti ohľadom toho, čo patrí do dedičstva.
Medzi najčastejšie príčiny sporov patria:
Notári, ktorí prejednávajú dedičské konania, nemajú právomoc riešiť spory dedičov. V prípade vzniku sporu je vhodné obrátiť sa na advokáta, ktorý sa s prípadom oboznámi a odporučí vhodný postup.
Súdne konanie môže byť pre bežného človeka komplikované, preto je rada skúseného advokáta veľmi cenná. Advokát je povinný sledovať záujem svojho klienta a vie vyhodnotiť, či je sporná otázka dôvodná a či má zmysel púšťať sa do sporu.
Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku
Ak dedič nesúhlasí so závetom alebo listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou domáhať určenia neplatnosti závetu alebo listiny o vydedení. Každé podanie na súd musí obsahovať údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka, čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené.
Súd v súdnom konaní skúma, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa podanou žalobou domáha, a teda či sa rozhodnutím odstraňuje neistota vzťahu účastníkov konania, alebo rozhodnutie vytvára pevný základ pre usporiadanie takého vzťahu.