Prevzatie výplaty poštových poukážok na základe splnomocnenia

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou preberania výplat poštových poukážok na základe splnomocnenia, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty tohto procesu. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému a objasniť práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán.

Daň z pridanej hodnoty v podmienkach EÚ

Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa Slovenská republika stala súčasťou jednotného trhu Európskej únie, ktorý existuje od 1. januára 1993. Vznik jednotného trhu si vyžiadal zrušenie colných úradov a colnej kontroly tovaru na hraniciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Pred vznikom jednotného trhu Európskej únie sa tovar dovážaný z jedného členského štátu Európskej únie do iného členského štátu zdaňoval daňou z pridanej hodnoty na hraniciach jednotlivých členských štátov rovnako ako dovoz tovaru z tretích štátov, to znamená zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Pri zdaňovaní dovozu tovaru sa v jednotlivých členských štátoch nerozlišovalo, či ide o dovoz tovaru z iného členského štátu Európskej únie - zvnútra Európskej únie, alebo o dovoz tovaru z tretieho štátu - z územia mimo Európskej únie. Spoločný priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, kde neexistujú daňové hranice medzi členskými štátmi EÚ, si svojím vznikom k 1. januáru 1993 vyžiadal závažnú úpravu pravidiel spoločného systému dane z pridanej hodnoty uplatňovaného v členských štátoch EÚ už mnohé desaťročia. Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti dane z pridanej hodnoty to znamená, že na základe Šiestej smernice v znení jej zmien a dodatkov a na základe ostatných smerníc upravujúcich daň z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zákon upravuje daň z pridanej hodnoty, ktorá sa v Slovenskej republike uplatňuje od roku 1993. Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudla účinnosť v poradí už tretia právna úprava tejto dane. V rokoch 1993 až 1995 upravoval daň z pridanej hodnoty zákon č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a od 1. januára 1996 do 30. apríla 2004 zákon č. 289/1995 Z. z. Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika stáva súčasťou spoločného priestoru bez vnútorných daňových a colných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, kde neexistujú daňové a colné hranice medzi členskými štátmi EÚ. Pri obchodných transakciách medzi podnikateľmi registrovanými pre daň z pridanej hodnoty v rôznych členských štátoch sa uplatňuje princíp určenia. Pohyb tovaru medzi členskými štátmi Európskej únie a štátmi mimo Európskej únie je na účely dane z pridanej hodnoty vývozom tovaru a dovozom tovaru. Predaj tovaru podnikateľom registrovaným pre daň do iného členského štátu podnikateľovi registrovanému pre daň sa nazýva intrakomunitárne dodanie tovaru. Je to pojem, ktorý po zrušení colných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi nahradil pojem vývoz tovaru. Kúpa tovaru podnikateľom registrovaným pre daň z iného členského štátu od podnikateľa registrovaného pre daň sa nazýva nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo jednoduchšie povedané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Je to pojem, ktorý po zrušení colných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi nahradil pojem dovoz tovaru. pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru uplatniť daň, to znamená sám si vypočítať daň na výstupe z nadobudnutia tovaru podľa sadzby dane platnej pre tento tovar v tuzemsku (tzv.

Príklady uplatňovania DPH

PRÍKLAD č. 1: Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi na Slovensku. Cena tovaru bez dane je 50 000 EUR. Obaja podnikatelia sú registrovaní (resp. Nemecký podnikateľ neuplatní daň z predaja tovaru, pretože ide o export tovaru do tretieho štátu. Nemecký podnikateľ musí mať zaznamenané vo svojich záznamoch identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené slovenskému podnikateľovi daňovým úradom na Slovensku. Nemecký podnikateľ musí uviesť na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a taktiež identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa. Slovenský podnikateľ uplatní daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) 50 000 EUR x 40 Sk/1 EUR x 19 % (sadzba dane platná v SR) = 380 000 Sk.

PRÍKLAD č. 2: Podnikateľ v Taliansku dodá nábytok občanovi Slovenska. Cena tovaru bez dane je 400 EUR. Ide o export tovaru z Talianska do tretieho štátu, vývozcom je taliansky podnikateľ, vývoz tovaru je bez dane. Ide o predaj tovaru podnikateľom súkromnej osobe, uplatní sa princíp pôvodu. Taliansky podnikateľ zdaní tovar pri predaji sadzbou dane 20 %, ktorá sa uplatňuje v Taliansku. Daň je 80 EUR, predajná cena s daňou je 480 EUR.

PRÍKLAD č. 3: Slovenský podnikateľ zaplatí pri dovoze tovaru z Česka slovenskému colnému orgánu daň vo výške 57 000 Sk (300 tis. Sk x 19 %). V máji 2004 už nie je podnikateľovi vymeraná daň z pridanej hodnoty colným orgánom, pretože ide o dovoz tovaru z tretieho štátu. Český dodávateľ je povinný zdaniť predaj tovaru českou daňou z pridanej hodnoty, pretože slovenský podnikateľ nie je na Slovensku registrovaný pre daň. Český daňový úrad vyberie daň, slovenský daňový úrad nevyberie žiadnu sumu dane. Slovenský podnikateľ by sa mal ešte pred kúpou tovaru registrovať na Slovensku pre daň z pridanej hodnoty ako platiteľ dane. Potom by mohol tovar objednať a dostať pod svojím identifikačným číslom pre daň. Český dodávateľ by dodal tovar ako oslobodený od dane (intrakomunitárne dodanie tovaru) a slovenský podnikateľ by zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru slovenskou daňou z pridanej hodnoty. Uplatnil by sa princíp určenia. Túto sumu dane by slovenský podnikateľ ako platiteľ dane súčasne žiadal v daňovom priznaní ako odpočet dane.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Overovanie registrácie pre daň z pridanej hodnoty

Postavenie zákazníka v dani z pridanej hodnoty je dôležitou informáciou podmieňujúcou daňové zaobchádzanie pri intrakomunitárnom obchodovaní s tovarmi a službami. Daňové orgány v každom členskom štáte vytvorili systém, prostredníctvom ktorého je možné overiť registráciu zákazníka pre daň z pridanej hodnoty v ktoromkoľvek členskom štáte. Platitelia dane majú vo svojom členskom štáte možnosť požiadať daňový orgán o overenie platnosti identifikačného čísla zákazníka z iného členského štátu písomne, telefonicky, faxom, resp. elektronickou poštou. Niektoré územia Európskych spoločenstiev tvoria súčasť colného územia, ale spoločný systém dane z pridanej hodnoty sa na týchto územiach neuplatňuje. Zdaniteľnou osobou je každá fyzická osoba a každá právnická osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na to, aký je účel jej podnikania alebo výsledky jej podnikania. Podnikanie je samostatne na účely zákona definované ako každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ide hlavne o činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich rôzne služby, výkon slobodných povolaní napr. Z definície podnikania je zrejmé, že ide o činnosť sústavnú (činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich služby…). Posúdiť v konkrétnom prípade sústavnosť činnosti však môže byť niekedy veľmi ťažké. Za sústavnú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá sa týka iba časti kalendárneho roka alebo sezóny a ktorá sa v iných obdobiach roka nevykonáva, pretože nie sú podmienky na vykonávanie tejto činnosti (napr.

Prípravné práce na podnikanie ako ekonomická činnosť

Osoba, ktorá zatiaľ neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak už sa pripravuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a v rámci toho nakupuje tovary, resp. služby, sa má podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C - 268/83 (Rompelman) považovať za osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť (podnikanie). V danom prípade, ktorým sa zaoberal Európsky súdny dvor, podnikateľ odpočítaval daň zo splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti počas jej výstavby. Zámerom podnikateľa bolo po ukončení výstavby túto budovu prenajímať. Holandský daňový úrad odmietol uznať odpočítanú daň z dôvodu, že podnikateľ neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, a teda nebol zdaniteľnou osobou. Európsky súdny dvor vyslovil názor, že ekonomická činnosť zahŕňa akékoľvek prípravné práce na výkon zdaniteľných obchodov, a teda aj prvé investičné náklady, ktoré vzniknú za účelom a s cieľom podnikať, sa musia považovať za hospodársku (ekonomickú) činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu, čo znamená, že ak napr. Ak je majetok, ktorý sa využíva na dosahovanie príjmu z neho (napr. prenájom nehnuteľného majetku), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa to za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere, to znamená, že napr. V záujme zjednodušenia uplatňovania zákona v praxi sa v zákone umožňuje, aby sa manželia dohodli inak, to znamená napríklad, že využívanie majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže byť podľa dohody podnikaním, a tým aj predmetom dane len u jedného z manželov - potom v prípade dosiahnutia zákonom stanoveného obratu na registráciu pre daň podá žiadosť o registráciu za platiteľa dane iba jeden z manželov.

Príklady posudzovania podnikania v prípade manželov

PRÍKLAD č. 1: Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali obchodnej spoločnosti na podnikanie. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 150 tis. Sk. Každému z manželov sa však do obratu na účely registrácie pre daň započítava z tejto čiastky iba polovica, čo znamená, že manžel dosiahne za zákonom predpísané sledované obdobie 12 mesiacov obrat 900 tis. Sk (12 x 75 tis. Sk) a manželka taktiež obrat 900 tis. Sk.

PRÍKLAD č. 2: Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali rozpočtovej organizácii. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 200 tis. Sk. Manžel podniká v oblasti cestovného ruchu a zatiaľ nie je platiteľom dane. Po zvážení všetkých okolností a dôsledkov sa manželia dohodli (odporúča sa písomná dohoda z dôvodu zabezpečenia preukaznosti daňovému úradu), že prenájom rodinného domu sa bude na účely zákona o dani z pridanej hodnoty považovať za podnikanie iba u manželky, ktorá nemá inú podnikateľskú činnosť (je v pracovnom pomere). V tomto prípade sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti započítava do obratu na účely registrácie pre daň iba u manželky. Zákonom predpísanú výšku obratu 1 500 tis. Sk, po dosiahnutí ktorej nasleduje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, dosiahne manželka po 8 mesiacoch od začatia nájmu.

Ďalšie aspekty zdaniteľnej osoby

Ako zdaniteľná osoba je posudzovaná tiež každá osoba v prípade, ak príležitostne dodá nový dopravný prostriedok definovaný v § 11 ods. 12 zákona (automobil, loď, lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu. Za podnikanie sa nepovažuje vykonávanie činností napr. Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie, ako aj iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sú vylúčené zo zdaniteľných osôb v rozsahu činnosti vykonávanej v rámci hlavnej činnosti pri plnení úloh, na ktoré boli zriadené, ak skutočnosť, že sa nepovažujú za zdaniteľné osoby nenarušuje hospodársku súťaž. Znamená to, že ak napr. obec predáva nehnuteľný prípadne aj hnuteľný majetok v rámci hlavnej činnosti (v rámci plnenia úloh obce vyplývajúcich zo zákona č. 369/1990 Zb. Do obratu príspevkovej organizácie na účely registrácie pre daň podľa § 4 ods. 1 zákona sa nezapočítajú príjmy z činností, ktoré príspevková organizácia vykonáva pre svojho zriaďovateľa, ktorý jej na túto činnosť poskytuje príspevok, ak ide o plnenie úloh zriaďovateľa (napr. v prípade príspevkových organizácií zriadených obcou sa príspevok na činnosť ako údržba verejnej zelene, údržba verejného osvetlenia, zabezpečenie čistoty mesta a pod. Pri posúdení, či právnická osoba uvedená v § 3 ods. 4 zákona (napr.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

1. posúdiť, či právnická osoba koná vo verejnom záujme - právnické osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona v rámci svojej hlavnej činnosti predovšetkým plnia úlohy štátu alebo úlohy územnej samosprávy a spravidla konajú vo verejnom záujme. Ak tieto právnické osoby v rámci hlavnej činnosti vykonávajú činnosti, ktoré nie sú plnením ich úloh vo verejnom záujme a zákazník si môže predmetné plnenia (tovary resp.
2. posúdiť predmet plnenia - či je možné, aby tovary alebo služby dodávané právnickou osobou uvedenou v § 3 ods. 4 zákona dodával aj podnikateľ alebo tieto dodávky môže realizovať len právnická osoba uvedená v § 3 ods. 4 zákona.

PRÍKLAD: Obec ako vlastník viacerých nehnuteľností prenajíma budovy rôznym osobám na rôzne účely. Nájom nehnuteľností je činnosť oslobodená od dane podľa § 38 ods. 3 zákona a toto oslobodenie od dane môže uplatniť aj platiteľ dane. ak táto osoba dosiahla za najbližších najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1,5 mil. Sk. Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná osoba dosiahla obrat 1,5 mil. Sk. Na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je prevádzkarňou stále miesto podnikania, v ktorom má zdaniteľná osoba personálne a materiálne vybavenie na výkon svojej činnosti. Zahraničná osoba má v tuzemsku prevádzkareň, ak má v tuzemsku priestory, v ktorých alebo z ktorých dodáva tovary alebo služby na pokračujúcej báze a má na túto činnosť ľudské zdroje - zamestnancov. Ak napr. zahraničná osoba na základe zmluvy dodáva v tuzemsku stavebné práce v …

Splnomocnenie na prevzatie poštových poukážok

Splnomocnenie je právny úkon, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá udeľuje splnomocnenie) poveruje splnomocnenca (osoba, ktorá je splnomocnená), aby v jeho mene a na jeho účet vykonal určité právne úkony. V kontexte preberania poštových poukážok to znamená, že osoba, ktorej je poukážka adresovaná (splnomocniteľ), môže splnomocniť inú osobu (splnomocnenca), aby túto poukážku prevzala.

Forma splnomocnenia

Pre splnomocnenie na prevzatie poštovej poukážky sa nevyžaduje osobitná forma. Môže byť udelené písomne alebo ústne. Preukázanie splnomocnenia však môže byť v praxi problematické, preto sa odporúča písomná forma. Písomné splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné údaje:

• Identifikačné údaje splnomocniteľa (meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia, prípadne rodné číslo)
• Identifikačné údaje splnomocnenca (meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia, prípadne rodné číslo)
• Rozsah splnomocnenia (napr. "splnomocnenie na prevzatie všetkých poštových poukážok")
• Dátum a miesto udelenia splnomocnenia
• Podpis splnomocniteľa

Overenie podpisu na splnomocnení

Slovenská pošta môže vyžadovať overenie podpisu splnomocniteľa na splnomocnení. Overenie podpisu zabezpečujú notári alebo obce. Overenie podpisu potvrdzuje, že podpis na splnomocnení patrí osobe, ktorá ho podpísala.

Predloženie splnomocnenia na pošte

Splnomocnenec sa pri preberaní poštovej poukážky musí preukázať platným dokladom totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas) a originálom alebo overenou kópiou splnomocnenia. Pracovník pošty je povinný overiť totožnosť splnomocnenca a pravosť splnomocnenia.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Osobitné prípady

• Splnomocnenie na základe rozhodnutia súdu: Ak je osoba, ktorej je poukážka adresovaná, pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, poukážku môže prevziať jej zákonný zástupca (napr. opatrovník) na základe rozhodnutia súdu.
• Splnomocnenie pre právnickú osobu: Ak je poukážka adresovaná právnickej osobe, poukážku môže prevziať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene tejto právnickej osoby (napr. konateľ spoločnosti) na základe výpisu z obchodného registra.

tags: #prevzatie #výplaty #poštových #poukážok #na #základe