Žaloba na rozhodcovský súd: Kompletný sprievodca

Rozhodcovské konanie sa stáva čoraz populárnejším spôsobom riešenia sporov, najmä v obchodných vzťahoch. Napriek tomu, nie vždy všetko prebieha hladko a účastníci konania môžu mať dôvody na nespokojnosť. V tomto článku sa pozrieme na to, ako podať žalobu na rozhodcovský súd, aké sú dôvody na jej podanie a na čo si dať pozor.

Čo je rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie?

Rozhodcovský súd je orgán, ktorý rozhoduje spory medzi stranami na základe rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou hlavnej zmluvy, alebo samostatnej zmluvy. Rozhodcovské konanie je alternatívou k bežnému súdnemu konaniu a jeho cieľom je rýchlejšie a efektívnejšie vyriešenie sporu.

Rozhodcovská doložka vs. Rozhodcovská zmluva

Za rozhodcovskú doložku sa považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej zmluvný vzťah. Toto zmluvné ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a, samozrejme, podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

Naproti tomu, rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK. Pojem „rozhodcovská zmluva" sa používa pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Kedy podať žalobu na rozhodcovský súd?

Žalobu na rozhodcovský súd je možné podať vtedy, ak sa domnievate, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zákona alebo rozhodcovskej zmluvy. Dôvody na podanie žaloby sú taxatívne vymedzené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZRK).

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

Zákon o rozhodcovskom konaní uvádza niekoľko dôvodov, pre ktoré je možné podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Medzi najčastejšie patria:

1. Nedostatok arbitrability sporu: Spor nebol spôsobilý na prejednanie v rozhodcovskom konaní.
2. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy: Rozhodcovská zmluva je neplatná alebo neexistuje.
3. Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania: Napríklad, ak sa žalovanému neumožnilo vyjadriť sa k obsahu žaloby.
4. Rozhodovanie o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala: Rozhodcovský súd rozhodol o veci, ktorá nebola zahrnutá v rozhodcovskej zmluve.
5. Predpojatosť rozhodcu: Rozhodca nebol nestranný.
6. Nezákonné zriadenie rozhodcovského súdu: Rozhodcovský súd nebol zriadený v súlade so zákonom.
7. Existencia prekážky litispendencie alebo res iudicata: O veci už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o nej prebieha iné konanie.
8. Nespôsobilosť účastníka konania: Účastník konania nebol spôsobilý na právne úkony alebo nebol riadne zastúpený.
9. Dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania: Napríklad, ak sa dodatočne zistili nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie.
10. Porušenie verejného poriadku: Rozhodcovský rozsudok je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
11. Porušenie kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa: Ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Arbitrabilita sporu

Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená napríklad samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv. Dôležitou je tu preto zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach. Pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa znaky arbitrability, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods.

Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. h) ZRK). Rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike.

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

Len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy môže prebiehať rozhodcovské konanie. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK). Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie.

Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. Ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods.

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability, predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods. 1 ZRK).

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK). V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd.

Nestrannosť rozhodcu

Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods. 2 ZRK). Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK).

Zriadenie rozhodcovského súdu

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK).

Prekážka litispendencie a res iudicata

Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). Žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm. c) OSP). Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP).

Rovnako ako prekážka litispendencie, aj prekážka res iudicata (veci právoplatne rozhodnutej) je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a) ZRK).

Doručovanie

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods. 3 ZRK). Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

Ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl. OSP).

V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie.

Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 2 ZRK).

Ako podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku?

Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa podáva na všeobecnom súde, v obvode ktorého má sídlo rozhodcovský súd, ktorý rozhodnutie vydal. Žaloba musí byť podaná písomne a musí obsahovať:

• Označenie súdu, ktorému je určená.
• Identifikáciu žalobcu a žalovaného.
• Označenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa napáda.
• Dôvody, pre ktoré sa žaloba podáva.
• Dôkazy na preukázanie tvrdení v žalobe.
• Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Lehota na podanie žaloby

Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Ak ide o žalobu z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, lehota je 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia písomnej žaloby stálemu rozhodcovskému súdu, ktorá sa podáva na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu. Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. Spotrebiteľ má právo vyjadriť sa v primeranej lehote k žalobe a všetkým dôkazom predloženým protistranou, k vyjadreniu je potrebné pripojiť dôkazy, ktoré podporujú tieto tvrdenia.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje slovenským právnym poriadkom a predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to ustanovenej stálym rozhodcovským súdom a ak lehota nebola ustanovená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa vedie a žalobu možno podať v slovenskom jazyku. Ak je to pre spotrebiteľa prijateľné a spotrebiteľ o to požiada, rozhodcovské konanie sa vedie v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom spotrebiteľ obvykle rokoval s dodávateľom. V ostatných prípadoch sa koná v jazyku, o ktorom rozhodol rozhodcovský súd, ak sa na jazyku spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania. Účastník konania môže v odôvodnených prípadoch požiadať Rozhodcovský súd o tlmočenie ústneho pojednávania a o preklad písomností alebo iných zvukových alebo obrazových záznamov vyhotovených v cudzom jazyku.

V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozsudku alebo uznesenia. Doručený rozhodcovský rozsudok, proti ktorému nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, má pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a je právne záväzný. Rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je možné jednoducho vyplniť a podať na súde. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie.

Vzory žalôb a iných podaní

Pre lepšiu orientáciu v problematike uvádzame aj vzory žalôb a iných podaní:

• Vzor žaloby na rozhodcovský súd: JUDr. Alexander Škrinár, CSc.; JUDr. Ivan Syrový, PhD. Stiahnuť vzor Stály rozhodcovský súd Žaloba Žalobca: Obchodné meno: ……………………………………….. Sídlo: ……………………………………………………….. IČO: …………………………………………………………. Zapísaný v obchodnom registri: ……………………. V mene koná štatutárny orgán: ………………………….. oddiel ………….. vložka č. ………….. splnomocnený zástupca (ďalej len „žalobca”) Žalovaný: Obchodné meno: …………………………………………. Sídlo: …………………………………………………………. IČO: …………………………………………………………… Zapísaný v obchodnom registri: ………………………
• Vzor žalobnej odpovede a vzájomnej žaloby na rozhodcovský súd: JUDr. Alexander Škrinár, CSc.; JUDr. Ivan Syrový, PhD. Stiahnuť vzor Stály rozhodcovský súd Žalobná odpoveď a vzájomná žaloba Žalobca: Obchodné meno: ……………………………………………. Sídlo: ……………………………………………………………. IČO: ……………………………………………………………… Zapísaný v obchodnom registri: ………………….. oddiel ……………. vložka č. ……………… v mene koná štatutárny orgán - …………………………………

tags: #zaloba #na #rozhodcovsky #sud #vzor