Voľný Obchodný Podiel: Rozdelenie a Podmienky

Úvod

Obchodný podiel predstavuje súhrn práv a povinností spoločníka v spoločnosti, ako aj jeho účasť na jej podnikaní. Tento článok sa zameriava na problematiku voľného obchodného podielu, jeho rozdelenie a podmienky, ktoré s tým súvisia, s prihliadnutím na Obchodný zákonník a súvisiacu legislatívu.

Definícia Obchodného Podielu a Vkladu

Problematiku prevodu obchodného podielu upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov. Obchodný podiel je úzko prepojený s pojmom vklad spoločníka. Vklad je definovaný ako súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vložil do spoločnosti a ktorými sa podieľa na jej podnikaní. Veľkosť vkladu spoločníka je určujúca pre veľkosť jeho obchodného podielu v spoločnosti.

Právo Prevodcu na Prevod Obchodného Podielu

Spoločník má právo previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Prevod na iného spoločníka sa realizuje zmluvou so súhlasom valného zhromaždenia. Prevod na tretiu osobu prichádza do úvahy len vtedy, ak to pripúšťa spoločenská zmluva. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce prevod obchodného podielu majú dispozitívny charakter, čo umožňuje spoločníkom dohodnúť sa na odlišnej právnej úprave prevodu.

Realizácia Prevodu Obchodného Podielu

Prevod obchodného podielu sa realizuje na základe písomnej zmluvy. Predmet zmluvy musí byť dostatočne vymedzený a musí obsahovať informáciu o miere splatenia vkladu prevodcu do spoločnosti. Ak vklad nebol v plnej miere splatený, prevádzajúci spoločník ručí za splatenie vkladu nadobúdateľa.

Zmeny v Legislatíve od roku 2022

Od 17. júla 2022 sa už pri prevode obchodného podielu do obchodného registra neprikladá súhlas správcu dane. Rovnako od júla 2022 platí, že účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Uvedené zmeny súvisia s prijatím zákona č. 111/2022 Z. z.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o príspevok na hygienické potreby?

Spolupráca vo Forme Združenia

Spolupráca vo forme združenia založeného podľa § 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (OZ) je pomerne často používaným spôsobom kooperácie v podnikateľskom prostredí. Zmluva o združení medzi podnikateľskými subjektmi často spôsobuje nezrovnalosti v jej ponímaní, a preto je treba zdôrazniť, že združenie podľa § 829 a nasl. OZ je výhradne záväzkovým vzťahom. Ide o zmluvu a spolupráca strán ako aj konanie navonok sa riadi ustanoveniami záväzkového práva. Združenie nemá právnu subjektivitu; v prípade, ak ju uzatvárajú podnikatelia, budú sa v súlade s ustanovením § 269 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (OBZ) ich vzťahy spravovať ustanoveniami § 829 a nasl.

Členenie Cenných Papierov a Ich Účtovanie

Zásady pre členenie cenných papierov a ich účtovanie sú v PÚP samostatne upravené v § 14. Cenné papiere a podiely sa musia sledovať aj na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú. Ako dlhové cenné papiere sa účtujú cenné papiere úverovej povahy, napríklad dlhopisy, obligácie, pokladničné poukážky, vkladové listy, zmenky na inkaso a pod.

Oceňovanie Cenných Papierov a Podielov

Oceňovanie je priraďovanie peňažných súm jednotlivým zložkám majetku, záväzkom zaúčtovaným v účtovných knihách a vykazovaných a uvádzaných v účtovnej závierke, v súvahe a vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach. Zásady oceňovania upravuje ZÚ v § 25. Podľa § 25 ods. Obstarávacia cena (OC) je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú náklady súvisiace s obstaraním CP, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám.

Metódy Oceňovania a Kurzové Rozdiely

Pri rovnakom druhu cenných papierov ZÚ dovoľuje používať na ocenenie úbytku cenu zistenú váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO). Cenné papiere a vklady znejúce na cudziu menu sa prepočítavajú na slovenskú menu kurzom NBS - peňažné prostriedky v cudzej mene, ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 24 ZÚ).

Zohľadňovanie Rizík a Strát

Účtovné jednotky majú povinnosť ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadňovať predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov a ktoré sú k tomuto dňu známe. Zníženie hodnoty sa musí zohľadniť vždy, a to bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia je zisk alebo strata. Ak sa zistia dočasné rozdiely, zobrazujú sa nepriamo prostredníctvom opravných položiek účtovaných na vrub nákladov. Ak pominie dôvod prechodného zníženia hodnoty majetku, opravná položka sa zruší zúčtovaním v prospech výnosov.

Prečítajte si tiež: Príspevky pre mladých športovcov

Oceňovanie Reálnou Hodnotou a Metódou Vlastného Imania

Zákon o účtovníctve upravuje v § 27 pri vybraných druhoch majetku a záväzkoch povinnosť ich ocenenia reálnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Dôvodom zavedenia povinnosti oceňovania majetku a záväzkov reálnou hodnotou v účtovnej závierke, ale aj v iných prípadoch je reálne a pravdivo zobraziť skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva - majetok, záväzky a vlastné imanie účtovnej jednotky. Podielové cenné papiere a obchodné podiely sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri ocenení metódou vlastného imania sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu ocenenia upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní (čistom obchodnom imaní) spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní.

Vklad Spoločníka a Jeho Formy

Vklad spoločníka obchodnej spoločnosti predstavuje majetok, ktorý sa spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku hospodárenia spoločnosti. Obchodný zákonník v § 59 definuje vklad ako súbor peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na výsledku hospodárenia spoločnosti. V prípade založenia spoločnosti peňažnými vkladmi je účtovanie pomerne jednoduché. OZ ukladá v § 204 ods. 2 povinnosť predstavenstvu a. s.

Peňažné a Nepeňažné Vklady

Pri zaviazaní sa k peňažnému vkladu v cudzej mene do tuzemskej spoločnosti sa cudzia mena ocení kurzom NBS ku dňu upísania vkladu. Pri splatení vkladu vložením na devízový účet sa použije na prepočet Sk kurz NBS ku dňu splatenia vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť v peniazoch. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra. Pre takéto prípady § 59 ods. 2 OZ upravuje povinnosť spoločnosti písomne vyzvať spoločníka, aby zaplatil do 90 dní od doručenia výzvy hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému sa zaviazal a spoločnosť k nemu nenadobudla vlastnícke právo.

Vklad Pohľadávkou a Kapitalizácia Pohľadávky

Pohľadávka predstavuje oceniteľné majetkové právo, s ktorým možno nakladať ako s vecou. Prevod pohľadávky pri vklade do obchodnej spoločnosti sa všeobecne riadi ustanoveniami o postúpení pohľadávok (cesia - § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vklad pohľadávkou je splatený dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti (kapitalizácia pohľadávky a záväzku). Kapitalizácia pohľadávky môže byť len pri dodatočných vkladoch do spoločnosti.

Základné Imánie a Vlastný Kapitál

Vlastnícke práva ku vkladom alebo ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Peňažné vyjadrenie súhrnu všetkých peňažných aj nepeňažných vkladov je v spoločnosti, ktorá vklady prijíma, základným imaním. Základné imanie sa povinne vytvára v akciovej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Vlastný kapitál je súhrnné vyjadrenie pre majetok, ktorý patrí vlastníkom spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Áno, nie, možno - Facebook prieskum

Zvyšovanie a Znižovanie Základného Imania

Počas trvania spoločnosti sa základné imanie môže zvyšovať alebo znižovať podľa rozhodnutia valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa základné imanie môže zvyšovať novými peňažnými aj nepeňažnými vkladmi alebo z majetku spoločnosti prevyšujúcej hodnotu základného imania. Zvyšovanie alebo znižovanie základného imania v družstvách je v kompetencii členskej schôdze družstva.

Emisné Ážio a Ostatné Kapitálové Vklady

Účtuje sa tu rozdiel medzi menovitou hodnotu a vyššou predajnou cenou akcií, prípadne vkladov pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií, prípadne vkladov. Emisné ážio predstavuje cenu, ktorú platia noví akcionári alebo spoločníci za prístup k jestvujúcim ostatným fondom spoločnosti, ak podiel akcie na vlastnom imaní (účtovná hodnota akcie) je vyšší ako jej nominálna hodnota. Na účte sa účtujú ostatné kapitálové vklady, peňažné aj nepeňažné, ktoré pri ich tvorbe nezvyšujú základné imanie a nie je pre ne v iných účtoch určená obsahová náplň.

Konkurz a Obchodný Podiel

Nielen právnická osoba, ale aj fyzická osoba sa počas svojej existencie, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti môže dostať do negatívnej ekonomickej, resp. hospodárskej situácie. Sanačným riešením platobnej neschopnosti fyzickej alebo právnickej osoby môže byť vyhlásenie konkurzu na majetok právnickej alebo fyzickej osoby podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len "ZKR"), vyhlásenie malého konkurzu na majetok právnickej osoby podľa § 106 a nasl. Jednou z relatívne frekventovaných majetkových hodnôt, ktorá sa môže stať súčasťou konkurznej podstaty, je aj obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.

Vyrovnací Podiel a Zánik Účasti Spoločníka

Vyrovnací podiel možno rozumieť ako vyjadrenie kvalitatívnej stránky obchodného podielu, pričom v zásade tvorí len jedno z majetkových práv spoločníka, patriacich do súhrnu práv spoločníka, vyjadrených v obchodnom podiele, ktoré sa však realizuje až v okamihu, keď dôjde k zániku účasti spoločníka v spoločnosti inak, ako prevodom (zmluvou o prevode obchodného podielu), prípadne prechodom s právnym nástupcom (dedenie, fúzie a rozdelenie spoločnosti), to znamená vtedy, keď zanikne účasť spoločníka v spoločnosti napr. v kadučnom konaní (§ 113 OBZ), zrušením účasti spoločníka súdom (§ 148 ods. 1 OBZ), vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka spoločnosti (§ 148 ods.

Dôsledky Vyhlásenia Konkurzu na Obchodný Podiel

So zreteľom na znenie ustanovenia § 148 ods. 2 OBZ je vo všeobecnosti priamym zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Ak nastane vyhlásenie konkurzu alebo zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku na úpadcu (dlžníka), ktorým je jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (v tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným), účasť tohto spoločníka v spoločnosti nezaniká, t.j. V tomto prípade tak do konkurznej podstaty bude patriť obchodný podiel jediného spoločníka, na majetok ktorého bude vyhlásený konkurz.

Oprávnenia Správcu Konkurznej Podstaty

Správca konkurznej podstaty by mal mať pri uplatňovaní práv a plnení povinností, ktoré obchodný podiel, patriaci do konkurznej podstaty, tvoria, uplatňovať, resp. plniť tieto práva a povinnosti ako zákonný zástupca spoločníka v plnom rozsahu.

Voľný Obchodný Podiel a Jeho Ďalší Osud

V takej situácii bude mať vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka v princípe likvidačné účinky vo vzťahu k účasti spoločníka v spoločnosti. Zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je tak zánik účasti spoločníka v spoločnosti. Právnym dôsledkom je skutočnosť, že spoločníkovi vznikne nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 61 ods. 2 OBZ) voči spoločnosti. Pokiaľ ide o ďalší osud obchodného podielu tohto spoločníka, tento ako tzv. voľný obchodný podiel prejde na spoločnosť, ktorá bude následne povinná postupovať v súlade s § 113 ods. 5 a 6 OBZ, a teda tento voľný obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla z niektorého z uvedených tzv. konkurzných dôvodov, prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže buď previesť na iného spoločníka, resp. spoločníkov alebo na tretiu osobu.

Rozhodovanie o Prevod Voľného Obchodného Podielu

O prevode obchodného podielu na iného spoločníka, resp. spoločníkov, prípadne na tretiu osobu, rozhoduje valné zhromaždenie. Ak spoločnosť neprevedie tento voľný obchodný podiel na iného spoločníka, resp. spoločníkov alebo na tretiu osobu, musí valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď účasť spoločníka v spoločnosti zanikla (ide o hmotnoprávnu lehotu), rozhodnúť o znížení základného imania o predmetný vklad vylúčeného spoločníka, inak môže príslušný registrový súd aj bez návrhu rozhodnúť o zrušení spoločnosti a zároveň nariadiť jej likvidáciu (a contrario § 68 ods.

Určenie Výšky Vyrovnacieho Podielu

Podľa aktuálnej právnej úpravy sa výška vyrovnacieho podielu určí v súlade s § 61 ods. 2 OBZ na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Základom pre určenie výšky vyrovnacieho podielu preto bude individuálna účtovná závierka za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, čo znamená, že ak účasť spoločníka zanikne v priebehu roka 2022, pre určenie výšky vyrovnacieho podielu sa použije účtovná závierka za rok 2021. Tak v prípade § 61 ods. 2 OBZ, ako aj v prípade § 150 OBZ, však ide o dispozitívne ustanovenia, v dôsledku čoho je spoločníkom daná zákonná možnosť dohodnúť sa v spoločenskej zmluve, že základom pre určenie výšky vyrovnacieho podielu bude napr.

Forma a Splatnosť Vyrovnacieho Podielu

Obchodný zákonník, pokiaľ ide o formu vyplatenia vyrovnacieho podielu, preferuje peňažnú (relutárnu) formu, ibaže by sa spoločníci v spoločenskej zmluve alebo v stanovách dohodli inak (napr. Pokiaľ ide o splatnosť vyrovnacieho podielu, ustanovenie § 61 ods.

tags: #voľný #obchodný #podiel #rozdelenie #podmienky