
Nemocenské poistenie predstavuje zásadný pilier sociálneho zabezpečenia, ktorý jednotlivcom poskytuje finančnú ochranu v prípade, že sa ocitnú v situácii práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie podmienok doplatenia nemocenského poistenia na Slovensku, pričom kladie dôraz na práva a povinnosti poistencov a na rôzne okolnosti, ktoré môžu počas poistenia nastať.
Dočasná pracovná neschopnosť začína v momente, keď lekár diagnostikuje chorobu, ktorá si vyžaduje práceneschopnosť. Zamestnanec má počas tohto obdobia nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu zamestnávateľ poskytuje formou náhrady príjmu.
V súlade so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zamestnanec má nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou je, že nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, kedy nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti.
Po uplynutí prvých 10 dní práceneschopnosti prechádza zodpovednosť za vyplácanie nemocenského na Sociálnu poisťovňu. Pre povinne nemocensky poistenú SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu vzniká nárok na nemocenské už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je poistné na nemocenské poistenie riadne a včas zaplatené.
Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom informácie o údajoch týkajúcich sa ePN a automatického vybavovania nemocenského alebo úrazového príplatku prostredníctvom Elektronického účtu poistenca v eSlužbách.
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok pri nespavosti
Pri zmene miesta pobytu počas práceneschopnosti sa odporúča konzultácia s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či je cestovanie vzhľadom na zdravotný stav možné. Novú adresu je potrebné bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Ošetrujúci lekár určí pri ePN dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár zistí, že práceneschopnosť trvá aj po tomto dátume, určí nový dátum. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách, s výnimkou času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak poistenca počas kontroly nezastihnú na uvedenej adrese, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie. Poistenec je povinný do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
Ak to umožňuje povaha choroby, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Ak pacient nepodá vysvetlenie o svojej neprítomnosti počas kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však na 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Nie všetky budúce mamičky a oteckovia sú povinne nemocensky poistení ako zamestnanci alebo SZČO. Približne tretina tehotných žien nie je nemocensky poistená, a tak prichádzajú o možnosť čerpania materského. Nemajú nárok ani na nové tehotenské a rodičovský príspevok majú nižší o vyše 100 eur. Z tohto dôvodu je tu možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Ako odísť do predčasného dôchodku
Pre nárok na tehotenské alebo materské je potrebné získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom alebo pred začiatkom 27. týždňa tehotenstva. Sadzba poistného na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie je spolu 33,15 % z vymeriavacieho základu.
Pre získanie maximálnych dávok pri začatí čerpania materského/tehotenského v roku 2023 by mal byť vymeriavací základ zvolený tak, aby výsledný denný vymeriavací základ bol na maxime, teda 79,6274 €. V roku 2024 je to 85,7425 €.
Žena by sa mala pred otehotnením prihlásiť na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie s minimálnym základom (v roku 2023 je to 605,50 €, v roku 2024 je to 652 €) a platiť najnižšie možné poistné (v roku 2023 je to 200,72 €, v roku 2024 je to 216,13 €) približne 90 dní. Po otehotnení je potrebné sa znova prihlásiť na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, tentoraz už so základom 2422 € (poistné je 802,88 € mesačne) pre nástup na materskú v roku 2023, alebo so základom 2608 € (poistné je 864,55 € mesačne) pre nástup na materskú v roku 2024. Na dobrovoľné poistenie, z ktorého sa žiada o materské, by sa mala prihlásiť najneskôr od 1. dňa 32. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, aby dobrovoľné poistenie trvalo kompletných 26 týždňov pred nástupom na materskú.
Odporúča sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie čo najskôr po potvrdení tehotenstva, najmä kvôli riziku predčasného pôrodu.
Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí:
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku s minimálnou mzdou
Za zamestnanca odvádza všetky zložky sociálneho poistenia zamestnávateľ. SZČO povinne odvádzajú iba nemocenské a dôchodkové poistenie od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania.
SZČO má nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispieva. Ak nemocenské poistenie nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí, čím im zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.
Pre čerpanie dávok z nemocenského poistenia sa musí SZČO prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne je potrebné nájsť formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, vyplniť ich a doručiť na príslušnú pobočku osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia:
Tieto balíky nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
Nárok na dávky vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.
Nárok na nemocenské vznikne, ak vznikne dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola SZČO nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Ak lekár vystaví ePN, nie je potrebné žiadať o výplatu nemocenského poistenia. Ak vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské sa uplatní v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením II. dielu tohto tlačiva. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sa do troch dní predloží IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak trvala viac ako desať dní.
Nárok na tehotenské vzniká tehotnej žene pracujúcej na SZČO, ktorá je nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Žena pracujúca na SZČO musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môže nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, alebo odo dňa pôrodu, ak nastal skôr. Nárok na výplatu trvá spravidla 34 týždňov (pri narodení dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade osamelej matky až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“ vystaví a vyplní gynekológ a podá sa na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, chorého súrodenca, chorého manžela/manželky alebo chorého rodiča manžela/manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola boli uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vystaví lekár a predloží sa miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré sa tiež predloží pobočke Sociálnej poisťovne.
Vyrovnávacia dávka je určená len pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením. Ako SZČO na ňu nárok nemáte.
Ako dobrovoľne poistená osoba si SZČO sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia je potrebné prihliadnuť na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatí SZČO na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určí väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádza z neho 4,4 %. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatí pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale musí využiť jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.
Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.
Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a bola na dočasnej pracovnej neschopnosti 60 dní. Ak si hradila dobrovoľné nemocenské poistenie z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 715 eur, jej denný vymeriavací základ bol 715 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 23,5178 eura. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 23,5178 eura x 3 dni + 55 % z 23,5178 eura x 57 dní = 754,30 eura.
Príklad 2: Stolár Marek bol na dočasnej pracovnej neschopnosti 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura. Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura.
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88. Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.
Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:
Dobrovoľné sociálne poistenie zanikne prvýkrát od 1. 1. 2014, ak najneskôr do 31. 3. 2014 nebolo zaplatené poistné za január 2014.
Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr.072024). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.
Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Dobrovoľné sociálne poistenie slúži na zabezpečenie určitého príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej.
Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2024 určila vymeriavací základ 652,00 eur (Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eur a maximálny vymeriavací základ 9 218,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (28,68 eur), 18 % na starobné poistenie (117,36 eur), 6 % na invalidné poistenie (39,12 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (30,97 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (13,04 eur). Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Fyzická osoba podala prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2024. Dobrovoľné dôchodkové poistenie jej vzniklo dňom podania prihlášky, t. j. 15. marca 2024. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie si určila v sume 652,00 eur. Plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca 2024. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. Táto dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba od 1. októbra 2024 platí už poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu 1 000,00 eur. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2024 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2024 a najneskôr 31.
Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Príklad: Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2024 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (9 128,00 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur - z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností (napr.
Príklad: Povinne poistená SZČO, ktorá je zároveň povinne poistená aj ako zamestnanec (nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti) sa od 1. januára 2024 prihlásila na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ako dobrovoľne poistená osoba (DPO) si na platenie poistného určila maximálny vymeriavací základ, t. j.
Súčasťou nemocenského poistenia je aj toľko diskutované dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré sa zvyklo volať pripoistenie, pokiaľ žena pracovala (odvody do Sociálnej poisťovne teda za ňu platiť zamestnávateľ podľa výšky príjmu) a zároveň si táto žena sama ešte k tomu dobrovoľne platila nemocenské, za účelom vyšších dávok v prípade vzniku nároku na ne (napr. pri materskej, čerpaní PN, ošetrovaní chorého člena rodiny - dieťaťa a pod.).
Nemocenské si však platili aj ženy, ktoré boli nezamestnané, prípadne na rodičovskej dovolenke a plánovali ďalšie tehotenstvo, aby im vôbec nejaká materská vyšla. V toľko diskutovanej téme nakoniec začiatkom tohto roka nastali zásadné zmeny.
Dobrovoľné nemocenské poistenie tak ako sme ho poznali doposiaľ už nie je. Zaskočilo to hlavne tie mamičky, ktoré si ho poctivo roky platili a chceli raz využiť na materské dávky v prípade tehotenstva a pôrodu. Pokiaľ toto poistenie trvalo viac ako 270 dní, 1. februárom automaticky zaniklo. (Poznámka: Je však dôležité zaplatiť posledné poistné aj v mesiaci február za mesiac január, keďže sa platí mesiac dozadu.)
Pokiaľ dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako zákonom stanovených 270 dní, toto poistenie žene stále trvá! Je možné si ho platiť naďalej, až pokým nenadobudne spomínanú dobu 270 dní. Dovtedy si žena môže uplatniť dávky z neho.
Ak patríte do kategórie, že vám poistenie automaticky zaniklo, je možné platiť si ho opäť, len sa treba nanovo prihlásiť na pobočke Sociálnej poisťovne. Tu sa zmenili podmienky tak, že je možné sa prihlásiť len na celý balík poistení (nemocenské + dôchodkové + poist. v nezamestnanosti), nielen na samotné nemocenské poistenie. Navyše sa automaticky platí aj do tzv. rezervného fondu solidarity, takže výsledná suma poistného je podstatne vyššia ako to bolo len pri samostatnom nemocenskom poistení doposiaľ.
Je dôležité stihnúť to do konca februára, aby bol prechod medzi poisteniami plynulý. Ak sa omeškáte čo i len o jeden deň, poistenie sa nebude považovať za nepretržité a bude nutné ho opäť platiť po dobu 270 dní, aby ste mali nárok čerpať z neho dávky.
Možnosť nastaviť si výšku poistného podľa vami zvoleného vymeriavacieho základu zostáva naďalej, tak ako doposiaľ, avšak s podstatnou zmenou. Keďže ide o balík poistení, bude to drahšie! Najnižšia suma vypočítaná z najnižšieho vymeriavacieho základu totiž vychádza na 119,45€.
tags: #možnosť #dobrovoľného #nemocenského #poistenia #podmienky