
Článok sa zaoberá problematikou zmeniek, konkrétne podmienkami ich existencie a dôsledkami ich neexistencie, s prihliadnutím na relevantnú legislatívu a judikatúru.
Právna úprava zmeniek je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Tento zákon definuje podstatné náležitosti vlastnej zmenky (§ 75) a cudzej zmenky (§ 1).
Pre platnosť zmenky je nevyhnutné, aby obsahovala zákonom stanovené náležitosti. Ich absencia má za následok neplatnosť zmenky.
Ide o špecifický druh zmenky, ktorá pri vystavení neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (napr. suma). Blankozmenka sa stáva platnou až po doplnení chýbajúcich údajov v súlade s dohodou medzi vystaviteľom a majiteľom zmenky.
Najčastejším spôsobom zániku zmenkového záväzku je zaplatenie zmenky. Zákon tiež upravuje možnosť umorenia stratenej alebo zničenej zmenky (§ 90 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.). Postup umorenia upravuje Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. civilný sporový poriadok, ktorý zrušil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze. Zmenkový platobný rozkaz predstavoval pre veriteľa zjednodušený spôsob vymoženia dlžnej sumy. Držiteľ zmenky nemusel dokazovať nič okrem toho, že zmenka je platná (obsahuje formálne náležitosti) a je jej majiteľom.
Právna veda v pracovnom práve okrem právnych úkonov rozoznáva aj tzv. faktické úkony. Zaradenie úkonu medzi faktické má významné následky, napr. neaplikuje sa úprava neplatnosti právneho úkonu. Delimitácia medzi právnymi a faktickými úkonmi je problematická.
Faktické úkony nie sú považované za právne úkony, ale za iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje.
Pre faktické úkony neplatí úprava platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov.
Medzi faktické úkony patria napr. vytvorenie či zničenie veci alebo diela, spoločenské a priateľské úsluhy, morálne záväzky (pozvanie na obed, sľub zalievať kvety a pod.), úkony v rámci hier či vzdelávania.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Judikatúra Najvyššieho súdu opakovane judikovala, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, ale inou právnou skutočnosťou. Súdy nie sú oprávnené preskúmavať ich platnosť podľa Občianskeho zákonníka.
Koncept faktických úkonov v pracovnom práve bol vytvorený rozhodovacou praxou súdov. Súdy za faktické úkony uznali napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca, upozornenie zamestnávateľa na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času.
Faktické úkony majú právne následky výhradne tam, kde sú ustanovené ako hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu.
Definície faktických úkonov ponúkané právnou vedou zatiaľ nedali odpoveď na to, aké znaky odlišujú právny úkon od faktického úkonu.
Pôvodný Zákonník práce (zákon č. 65/1965 Zb.) definoval právny úkon pre potreby pracovného práva úzko. Právnymi úkonmi boli len úkony, ktoré mali priamo za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Súčasný Zákonník práce vychádza zo širokého poňatia právneho úkonu, avšak diskusia o re-charakterizovaní významných úkonov v pracovnom práve na právne úkony v zásade neprebieha.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Faktické úkony nie sú právne úkony a preto nemôžeme hovoriť o náležitostiach faktických úkonov.
Pre niektoré faktické úkony (rozhodnutie o organizačných zmenách, výzva na odstránenie nedostatkov, upozornenie na možnosť výpovede) vyžaduje Zákonník práce písomnú formu. Pre nedodržanie písomnej formy právnych úkonov má pracovné právo podrobne rozpracované následky. Faktické úkony však nie sú právnymi úkonmi a nemožno na ne vzťahovať úpravu právnych úkonov.
Pre konanie za zamestnávateľa pre faktické úkony neexistuje v pracovnom práve zákonná úprava. Konanie za zamestnávateľa upravené v Zákonníku práce je limitované na právne úkony. Najvyšší súd SR našiel úpravu konania zamestnávateľa pri rozhodnutí o organizačnej zmene v Obchodnom zákonníku.
Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Zmyslom údaju o RPMN je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom.
V praxi niektoré nebankové spoločnosti uvádzajú hodnotu RPMN vo forme rozptylu percent (od X % do Y %).
Súdny dvor Európskej Únie (SD EÚ) sa zaoberal otázkou, či je možné považovať takéto vyjadrenie hodnoty RPMN za súladné s požiadavkou smernice a Zosú. Z rozsudku SD EÚ vyplýva, že RPMN musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená jediným údajom (hodnotou).
RPMN uvedená vo forme rozpätia percent je nezrozumiteľná a neurčitá. Z hodnoty RPMN uvedenej vo forme rozpätia percent jednoducho nie je možné určiť hodnotu RPMN, ktorá sa uplatňuje na konkrétnu zmluvu (a úver z nej vyplývajúci) a v uvedenej časti by teda bola zmluva čiastočne neplatným právnym úkonom. V dôsledku uvedenej vady by RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovala.
tags: #zapocitanie #neexistencia #zmenky #podmienky