Tarcha z Vedenia Exekučného Konania: Komplexný Prehľad

Úvod

Exekučné konanie je proces, ktorý umožňuje veriteľovi vymáhať pohľadávku od dlžníka prostredníctvom zásahu do jeho majetku. V slovenskom právnom poriadku existujú rôzne formy exekúcie, pričom jednou z nich je zriadenie exekučného záložného práva. Tento článok sa zameriava na problematiku tarchy z vedenia exekučného konania, a to najmä v kontexte konkurzného konania a oddlženia fyzických osôb. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave, relevantných ustanoveniach a praktických dôsledkoch pre dotknuté strany.

Vzťah Exekučného Konania a Konkurzu

Priorita Osobný Bankrot Pred Exekúciou

S účinnosťou od 1. marca 2017 nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlženia fyzických osôb, ktorá kladie dôraz na prednosť osobného bankrotu pred exekučným konaním. Zákonodarca sa snaží zabezpečiť, aby v určitých prípadoch mal osobný bankrot prednosť pred exekúciou.

Zastavenie Konania V Dôsledku Konkurzu

Podľa § 167f ods. 2 insolvenčného zákona, vyhlásenie konkurzu je dôvodom na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Toto ustanovenie má zabezpečiť, aby sa majetok dlžníka, ktorý podlieha konkurzu, nerozptyľoval v exekučných konaniach, ale bol centralizovane spravovaný v konkurznom konaní.

Zrušenie Konkurzu a Jeho Následky

Podľa § 167v ods. 3 insolvenčného zákona, konkurz sa zrušuje aj uznesením súdu, ktorým sa konanie zastaví z dôvodu, že nie sú splnené predpoklady pre vedenie konkurzu. V takomto prípade súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Dôležité je, že premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr ako tri roky od zastavenia konania.

Neprihliadanie na Zastavenie Konania a Obnova Exekučného Záložného Práva

Rozdielne Jazykové Vyjadrenie a Jeho Význam

Zákonodarca používa rozdielne výrazy pre "zastavenie konania" a "exekučné záložné právo". V prípade konania (exekučného a obdobného vykonávacieho konania) zákonodarca používa výraz "neprihliada sa", zatiaľ čo v prípade exekučného záložného práva výraz "sa obnovuje". Dôvodom tohto rozdielu je skutočnosť, že sa pomenúvajú odlišné javy. "Konanie" je proces, prebiehajúca činnosť, kým "exekučné záložné právo" je výsledkom činnosti, ktorá už nepokračuje.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpy pozemkov

Právne Následky a Ich Interpretácia

Pojem "na zastavenie konania sa neprihliada" vedie k jazykovému výkladu, podľa ktorého tu existuje nevyvrátiteľná právna domnienka, že tu neexistovala právne významná skutočnosť (konkurz, resp. predpoklady pre jeho vedenie), ktorá by mala za následok zastavenie prebiehajúceho exekučného konania a exekučné konanie tak naďalej prebieha. V prípade exekučného záložného práva sa však stanovuje, že sa má "len" obnoviť, t.j. nezavádza sa žiadna právna domnienka neexistencie právne významnej skutočnosti spôsobujúcej zánik exekučného záložného práva, len sa normuje, že sa má opätovne kreovať stav zodpovedajúci stavu pred tým, ako došlo k dôsledkom predpokladaným v ustanovení § 167f ods. 5 insolvenčného zákona.

Kontradiktórnosť Právnej Úpravy

Uvedená právna úprava zakotvuje právny režim, ktorý je nelogický a vzájomne kontradiktórny. Hoci sa stanovuje všeobecné pravidlo vo vzťahu k vedeniu exekučného konania vo všeobecnosti a úplnosti, stanovuje sa úplne odlišný právny režim vo vzťahu k jednému zo spôsobu výkonu exekúcie, a to spôsobu vedenia exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Nie je jasné, prečo zákonodarca zvolil tento prístup.

Otázky Kladené na Právnu Úpravu

Namieste je otázka, k akému výsledku sa smeruje, inými slovami čo znamená právna úprava zároveň stanovujúca, že "na zastavenie konania sa neprihliada" a zároveň uvádzajúca, že exekučné záložné právo sa "len" obnovuje. Je nutné položiť si otázku v akej kvalite (v akom stave) má exekučné konanie pokračovať a v akej kvalite (stave) sa má obnoviť exekučné záložné právo. Ešte inými slovami, s akými parametrami má/môže exekučné konanie pokračovať a exekučné záložné právo sa obnoviť?

Platnosť a Účinnosť Úkonov Počas Konkurzu

Všeobecné Pravidlo o Platnosti a Účinnosti

Prvým všeobecným pravidlom je pravidlo o platnosti a účinnosti úkonov, ktoré je výslovne normované v § 167v ods. 4 tretia veta insolvenčného zákona. Podľa tohto ustanovenia, v pokračujúcom exekučnom konaní nebude možné postihnúť ani majetok, s ktorým počas konkurzu nakladal dlžník, hoci tento majetok konkurzu podliehal.

Neúčinnosť Úkonov Dlžníka a Jej Dôsledky

Takýto úkon dlžníka zákonodarca síce označil za neúčinný voči veriteľom, výslovne však zachoval jeho platnosť. Ukracovanie majetku podliehajúceho konkurzu je relevantné výlučne v rámci konkurzu a na účely konkurzu (uspokojovanie veriteľov, ktorí sa v konkurze môžu uspokojiť). Následkom takéhoto ukrátenia je neúčinnosť úkonu a možnosť takýto majetok speňažiť výlučne procedúrami, ktoré umožňuje konkurz a zároveň výťažok rozdeliť len medzi konkurzných veriteľov.

Prečítajte si tiež: Kontext tarchy na byt ticha 26

Kategórie Veriteľov a Ich Postavenie

Na účely insolvenčného zákona sa rozlišujú rôzne kategórie veriteľov:

1. Veritelia tzv. "bežných pohľadávok", t.j. veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu.
2. Veritelia pohľadávok, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, t.j. veritelia pohľadávok podľa § 166b a veritelia tzv. "nových" pohľadávok, pohľadávok zodpovedajúcich novým dlhom dlžníka, na ktoré sa konkurz vôbec nevzťahuje.

Prví menovaní veritelia sa počas trvania konkurzu nemôžu uspokojovať vôbec (ani v konkurze ani mimo konkurzu a bez ohľadu na majetok, až na výnimku priznanú pravidlom podľa § 166h ods. 1), druhí menovaní majú obmedzenie menej prísne a uspokojovať sa môžu, avšak len mimo konkurzu a z majetku nepodliehajúceho konkurzu.

Odporovateľnosť Právnych Úkonov

Pre veriteľov tzv. nových pohľadávok by počas konkurzu v súvislosti s úkonom dlžníka týkajúceho sa majetku podliehajúceho konkurzu bol prípustný inštitút odporovateľných právnych úkonov podľa ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákonodarca odkazuje (§ 166h) veriteľov (všetkých) na uplatňovanie odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vykonaných pred vyhlásením konkurzu, v rozsahu ich pôvodných pohľadávok (akoby nedotknutých oddlžením), na pravidlá podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a a nasl.).

Rovnocenné Postavenie Veriteľov Po Zrušení Konkurzu

Zrušenie oddlženia má účinky voči všetkým veriteľom (§§ 166a, 166b, 166c), všetky pohľadávky sú si čo do účinkov zrušenia oddlženia "rovné", obnovuje sa ich pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť. Je hodnotovo neudržateľné, aby pohľadávky, ktoré sú si po zrušení konkurzu a zrušení oddlženia rovné, boli následne diferencované, po zrušení konkurzu, z hľadiska účinku neúčinnosti úkonu dlžníka dosiahnutého v rámci zrušeného konkurzu.

Dôsledky Zrušenia Konkurzu a Ich Vplyv na Exekučné Konanie

Zmeny v Právnych Vzťahoch Počas Konkurzu

Skutočnosť, že sa stanovuje právna domnienka, že sa nemá prihliadať na zastavenie konania, vo výsledku nemusí znamenať, že tu je "automaticky" stav ako v čase zastavenia konania. Pri majetku, ktorý konkurzu podlieha, sa uplatní pravidlo normované v § 167f ods. 1. Vo vzťahu k tomuto majetku sú preto relevantné výlučne úkony vykonávané počas konkurzu / v rámci konkurzu.

Prečítajte si tiež: Typy záložných práv

Exekučné Konania a Majetok Nepodliehajúci Konkurzu

Normami odseku druhého sa zakazuje viesť akékoľvek exekučné konanie ohľadom vymáhania v zákone definovaných pohľadávok (a to bez ohľadu na existenciu relevantného majetku). Určité exekučné konania (definované v § 167f ods. 1) sa zastavujú. Naopak v exekučných konaniach, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré nespadajú pod režim § 167f ods. 1, sa pokračuje.

Voľné Nakladanie s Majetkom Nepodliehajúcim Konkurzu

Ak zastavené exekučné konanie a zaniknuté exekučné záložné právo "prebiehalo" (postihovalo) majetok, ktorý konkurzu nepodliehal, takýto majetok nemal ochranu podľa § 167f ods. 1 a bol prípustne vystavený postihom v exekučných konaniach, ktorých sa jednak povinnosť zastavenia nedotkla, jednak postihom v tzv. nových exekučných konaniach začatých po vyhlásení konkurzu. Dlžník tak napr. môže majetok predať, darovať či zaťažiť záložným právom. Následky týchto úkonov vytvárajú v porovnaní so stavom ku dňu zastavenia exekučného konania, resp. zániku exekučného záložného práva, novú právnu realitu.

Ochrana Práv Tretích Osôb

Zrušenie konkurzu z uvedeného dôvodu je rozhodnutím súdu, ktorého vydanie tretie osoby nemôžu predvídať. Pre tretie osoby je takéto rozhodnutie súdu vecou hypotetickou, je otázne, či k nemu dôjde. Na jednej strane tu tak "stojí" právo tretej osoby, ktorej svedčí legálne vzniknutý právny titul, nastavší počas konkurzu a zároveň mimo konkurzu, na strane druhej proti nemu stojí právo osoby, ktorej pohľadávka sa vymáha v exekučnom konaní, na zastavenie ktorého sa nemá prihliadať, resp.

tags: #tarcha #z #vedenia #exekucneho #konania #vzor