Mucholapka obyčajná: Pestovanie a starostlivosť o ikonickú mäsožravú rastlinu

Mucholapka obyčajná (Dionaea muscipula) je fascinujúca mäsožravá rastlina, ktorá sa stala obľúbenou vďaka svojmu jedinečnému vzhľadu a schopnosti chytať hmyz. Pochádza z Ameriky a v rebríčku obľúbenosti a množstva pestovaných exemplárov sa radí na popredné priečky. Považuje sa za nekorunovanú kráľovnú hmyzožravých rastlín. Jej pestovanie a starostlivosť nie sú náročné, ak sa dodržiavajú určité zásady. Vďaka svojej atraktívnosti je známa na celom svete.

Charakteristika mucholapky obyčajnej

Mucholapka obyčajná je malá rastlina, ktorá potrebuje teplé a dobre osvetlené stanovište, napríklad vnútorný okenný parapet. Je svetlozelená, akurát vnútro jej „čeľustí“ je červenkasté až tmavočervené a sú v ňom umiestnené chĺpky - „zuby“.

Pasce mucholapky

Pascou na hmyz je premenená listová čepeľ. Je to dômyselné zariadenie, ktoré sa pri určitom intervale dotykov spustí a korisť už v podstate nemá žiadnu šancu na únik. Na každej vnútornej čepeli listov si môžeme všimnúť 3 chĺpky - trichómy, ktoré slúžia ako senzory a po dvojitom stimulovaní spúšťajú zaklapnutie pasce. Ak sa v pasci ocitne korisť, list sa otvorí až po jej strávení - teda často až po 5 - 7 dňoch. Ak bol zatvorený „naprázdno“, obvykle sa otvorí do 24 hodín.

Evolúcia sa vysporiadala s problémom zatvárania pascí pri daždi. Keby sa totiž pasca zatvárala pri každom takomto vzruchu, navyše naprázdno, rastlina by sa veľmi rýchlo vysilila a uhynula by. Preto sa pasce zaklápajú len vtedy, ak dôjde minimálne k dvom vzruchom na tej istej pasci v priebehu 2 až 20 sekúnd.

Kvitnutie mucholapky

Na jar na vysokých stonkách vyrastajú kvety, čo ju značne oslabuje. Preto je lepšie formujúce sa stonky odstrániť už na začiatku rastu. Ak sa stane, že mucholapka začne tvoriť kvetnú stonku, je žiaduce odstrániť ju už v zárodku, pretože jej kvitnutie, hlavne počas kritickej zimnej sezóny, môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Pestovanie mucholapky obyčajnej

Ak sa rozhodneme pre jej pestovanie, zabezpečíme si mäkkú, respektíve destilovanú vodu, vhodný substrát - čistú rašelinu s kremičitým pieskom v pomere 2 : 1, dostatočnú vzdušnú vlhkosť a dobré až silné osvetlenie. Mucholapku a aj väčšinu iných mäsožraviek pestujeme na rozptýlenom svetle. Priame slnko neznesú. Svetla potrebujú naozaj dostatok.

Stanovište

Pre mucholapku vyberieme slnečný okenný parapet. Ak by sme rastline neposkytli dostatok svetla, síce by neuhynula, ale dochádzalo by k deformácii, vykrúcaniu listov, nevyfarbovaniu pascí a podobne. Aby rastliny mali prístup k väčšiemu množstvu hmyzu, môžeme ich počas leta vyložiť na niekoľko dní na vonkajší parapet, samozrejme, nie v extrémnom počasí. Ak dostávajú aspoň 6 hodín slnečného svetla denne, majú krajšie farby a sú pevnejšie.

Zálievka a vlhkosť

Musíme ju neustále udržiavať vlhkú, preto zabezpečíme pre kvetináč obal alebo hlbšiu podmisku, kde by mala na dne stále stáť voda. Kvetináč postavíme do vonkajšieho obalu alebo do podmisky, kde stále udržiavame vodu, približne 1 - 2 cm. Na jar a počas leta udržiavame hladinu vody v podmiske. Na jeseň a počas zimy stačí udržiavať vlhký substrát.

Mucholapky majú najradšej veľmi čistú vodu. Nerobí im dobre voda z vodovodu, a preto na zalievanie preto použite destilovanú alebo dažďovú vodu. Živiny, ktoré potrebujú, pochádzajú z ich koristi - nie z vody a ani zo substrátu.

Keďže si potrpí na vzdušnú vlhkosť, môžeme ju vysadiť do pohára alebo akvária. Musíme však zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Substrát

Mucholapke sa najlepšie darí v kvetináči s rašelinou, pieskom a kúskami kyslej kôry namiesto klasickej zeminy. Kôra totiž zadržiava vlhkosť a rašelina s pieskom zase poskytujú odtok prebytočnej vody. Pre mucholapky je potrebná pôda s dobrou drenážou. Mucholapka vám bude nesmierne vďačná, ak jej doprajete zeminu v podobe rašeliny v kombinácii s perlitom (3:1). Vďaka tejto zmesi bude substrát priedušný a dodá rastlinke potrebné živiny a dostatočnú vlhkosť po dlhú dobu.

Presádzanie

Presádzame len raz za niekoľko rokov, a to na jar, keď rastliny po zimnom odpočinku začnú aktívne rásť. Dionaea muscipula by sa mala presádzať raz za 2-3 roky skoro na jar. Kvet pred každým presádzaním odstráňte - mohlo by to mať fatálne následky. Proces presádzania nie je ani zďaleka náročný. Jednoducho sa snažte čo najopatrnejšie vybrať mäsožravku z pôvodného kvetináča (vlhký substrát vám bude určite nápomocný). Ak vám to však nepôjde, kvetináč jednoducho rozrežte či prestrihnite - pozor na korienky! Následne rastlinu jemne oklepte tak, aby ste mali dokonalý rozhľad na korienky a tie poškodené odstráňte. Rovnako tak zbavte Mucholapku čiernych pascí a skontrolujte jej celkový stav. Do nového kvetináča si na dno pripravte perlit, ktorý slúži ako drenáž. Zvyšok doplňte klasickou rašelinou, ktorú následne trochu prelejte. Do stredu rašeliny urobte hlbokú dieru. Mäsožravku potom vložte až na dno kvetináča.

1. Kvetináč s rastlinou obrátime hore dnom a podložíme rukou, rastlina sa z neho uvoľní aj s koreňovým systémom.
2. Okolo koreňov dosypeme substrát, mierne utlačíme. Ak je to potrebné, opäť trošku dosypeme a utlačíme.

Zimovanie

Na jeseň listy začnú hnednúť, rastlina sa pripravuje na zimu. Zimný odpočinok jej doprajeme premiestnením na chladné svetlé miesto bez mrazu. V zimnom období rastlinu presunieme do chladnejšej miestnosti s teplotou do 10 °C a zmiernime zálievku. V prvom rade rastlinku preneste do chladnejšieho prostredia (pivnica, skleník, veranda). Optimálna teplota prostredia by sa v období zazimovania rastliny mala pohybovať od 5°C do 10°C. Všeobecne platí, čím nižšia teplota, tým menšia potreba svetla. Ak teploty dosahujú 0°C, Mucholapka tak dokáže úspešne prezimovať aj v úplnej tme.

Množenie

Ide to veľmi ľahko - delením listových odrezkov či trsov! Jednoducho odtrhnite staré listy vrátane pasce a spodnej bielej časti. Tento odrezok následne položte na vlhký substrát. Rastlinu množíme listovými odrezkami. Použijeme stimulátor rastu a priamo odrezok zasadíme do lignocelu alebo substrátu.

Kŕmenie

Ak si rastlina sama niečo uloví, strávi korisť a opäť sa otvorí, mali by sme jej opatrne pomôcť zbaviť sa nestrávených zvyškov, aby nedošlo k infekcii a následnému odumieraniu listu, prípadne celej rastliny. Svoju Mucholapku nemusíte kŕmiť výhradne muchami, veľkosť podávaného hmyzu by však veľkosť muchy presiahnuť nemala. Ak sa v pasci ocitne koriť, list sa otvorí až po jej strávení - teda často až po 5 - 7 dňoch. Ak bol zatvorený „naprázdno“, obvykle sa otvorí do 24 hodín.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Mucholapky so svojimi efektnými pascami zvádzajú, najmä najmenších pestovateľov, k skúšaniu efektivity ich reakcií zatvárania sa na dotykové podnety. Nie je však vhodné tieto listy zaklápať naprázdno, rastlina sa vysiľuje a efektivita pascí sa vyčerpáva. Naprázdno sa totiž každý list dokáže zatvoriť asi trikrát až päťkrát, s reálnou korisťou len raz alebo dvakrát.

Hnojenie

Mäsožravku nikdy nehnojíme! V rok, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii.

Choroby a škodcovia

Najväčšou slabinou mäsožravých rastlín nie sú choroby, ale drobné mušky, ktoré do substrátu kladú vajíčka.

Druhy mäsožravých rastlín

Medzi ďalšie obľúbené a ľahko pestovateľné mäsožravé rastliny patria:

• Rosičky (Drosera): Majú listy pokryté lepkavými chĺpkami, ktoré lákajú a chytajú hmyz.
• Tučnice (Pinguicula): Majú tučné listy, ktoré slúžia na hromadenie vody a chytanie hmyzu.
• Sarracenie: Vytvárajú dlhé, trúbkovité listy, ktoré fungujú ako pasce na hmyz.
• Krčiažniky (Nepenthes): Sú podstatne väčšie (sú to vlastne liany) a majú dva typy pascí - zemné a vzdušné.

Význam mäsožravých rastlín v ekosystéme

Mäsožravé rastliny zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch, kde žijú. Ich schopnosť loviť a tráviť živočíchy ich robí unikátnymi a zaujímavými členmi rastlinného sveta. V ekosystémoch, kde mäsožravé rastliny žijú, zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní ekologickej rovnováhy. Tieto rastliny regulujú populácie hmyzu a iných drobných živočíchov, čo prispieva k stabilite a zdravému fungovaniu ekosystému.

tags: #mucholapka #obycajna #pestovanie #a #starostlivost