Multikultúrna spoločnosť: Diskusia o výhodách a nevýhodách

Úvod

Predstavte si deň, v ktorom si na raňajky kúpite francúzsku bagetu, na obed si pochutnáte na kebabe v arabskej reštaurácii a večer si vyberiete medzi japonským sushi a izraelským falafelom. Alebo sa predsa len rozhodnete pre tradičné slovenské halušky? Takto môže vyzerať bežný deň človeka žijúceho v multikultúrnej spoločnosti. Multikulturalizmus je ideológia, ktorá sa stáva čoraz aktuálnejšou a diskutovanejšou témou nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Cieľom tohto článku je preskúmať túto ideológiu, jej princípy, prínosy a potenciálne riziká pre spoločnosť.

Vysvetlenie základných pojmov

Americký filozof Cornel West výstižne poznamenal, že slovo „multikulturalizmus“ sa stalo sloganom s nejasne definovaným významom. Interpretácie tohto pojmu sa v odbornej literatúre rôznia.

Multikulturalizmus

Multikulturalizmus je myšlienkový a politický smer, ktorý podporuje spolužitie rôznych kultúr a skupín v jednom demokratickom štáte. Zdôrazňuje prospešnosť kultúrnej rozmanitosti pre spoločnosť a štát. Cieľom je zjednotiť občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu alebo presvedčenie, pričom im umožňuje zachovať si svoju kultúrnu odlišnosť. Multikulturalizmus je protikladom nacionalizmu. Ide o vytvorenie priateľského prostredia a vzájomného rešpektu pre spolužitie ľudí rôznych etník a národností. Vychádza z predpokladu, že všetky kultúry majú porovnateľnú hodnotu a spolužitie nositeľov rôznych kultúr vedie k vzájomnému obohateniu.

Multikultúrna spoločnosť

Multikultúrna spoločnosť je pluralitná a demokratická spoločnosť, ktorá rešpektuje kultúrnu identitu a zvyklosti všetkých svojich členov. Tvoria ju rôzne skupiny ľudí s rozdielnym etnickým, rasovým, náboženským, politickým a spoločenským základom.

Vznik a vývoj multikulturalizmu

Spolužitie ľudí z rôznych kultúr a prostredí sa objavilo už v staroveku. Vznikali zjednodušené jazyky (lingua franca) a mestá sa delili na štvrte podľa kultúry alebo náboženstva. Termín multikulturalizmus sa prvýkrát použil vo Švajčiarsku v roku 1957 na vyjadrenie kultúrnej rozdielnosti národa, ktorý je politicky jednotný. Ideológia multikulturalizmu vznikla v 60. rokoch 20. storočia v Kanade s cieľom zjednotiť frankofónne a anglofónne obyvateľstvo. V USA vznikali prvé koncepty multikulturalizmu v súvislosti s migráciou po 2. svetovej vojne a snahou o akceptáciu odlišnosti. Európske krajiny sa začali zaoberať multikulturalizmom v druhej polovici 20. storočia v súvislosti s migráciou za prácou a príchodom utečencov. Medzinárodné dohovory o ľudských právach umožnili menšinám nárokovať si rovnoprávne postavenie v spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Kritický pohľad na multikulturalizmus

Idea multikulturalizmu a jeho princípy

Idea multikulturalizmu predpokladá vytvorenie harmonickej a kultúrne pestrej spoločnosti bez diskriminácie a predsudkov. Ľudia s rôznymi koreňmi môžu spolu nažívať a učiť sa porozumieť iným kultúram.

Princípy multikulturalizmu

• Existencia odlišných skupín, ktoré sa za také považujú a majú záujem o kultúrne sebavyjadrenie a zachovávanie odlišností.
• Rozdielnosti menšín sú zabudované v spoločenských štruktúrach.
• Relativizmus: žiadny životný postoj nie je nadradený inému, ale nemal by prekročiť rámec zákonnosti a spoločenskej prijateľnosti.

Charakteristiky multikultúrnej spoločnosti

• Rovnocenné zaobchádzanie.
• Zachovávanie odlišností.
• Praktizovanie vlastných zvykov.
• Ochrana pred diskrimináciou.

Základné pravidlá správania sa v multikultúrnom priestore

• Tolerancia.
• Rešpektovanie rozdielností.
• Právo na rozvoj.
• Žiť vedľa seba.

Multikulturalizmus znamená spravodlivé podmienky vzťahov medzi kultúrnymi komunitami, ktoré možno zabezpečiť skupinovo diferencujúcimi právami. Medzi tieto práva patria:

• Práva na politickú autonómiu alebo samosprávu.
• Polyetnické práva.
• Práva na špeciálne politické zastúpenie.

Vládna politika v oblasti multikulturalizmu zahŕňa:

• Dvojité občianstvo.
• Podporu menšinových médií.
• Podporu menšinových festivalov a osláv.
• Akceptáciu tradičného a náboženského odevu.
• Podporu umenia rôznych kultúr.
• Programy zamerané na účasť menšín v politike, vzdelávaní a na trhu práce.

Prínosy a zlyhania multikulturálnej spoločnosti

Názory na prínosy a negatíva multikulturalizmu sa rôznia.

Argumenty na obhajobu multikulturalizmu

• Kultúrne obohatenie: Kultúrne heterogénna spoločnosť sa vzájomne duchovne obohacuje a osvojuje si najlepšie prvky z každej kultúry. Odporcovia tvrdia, že ide o utópiu a že rasovo homogénna spoločnosť môže prijať pozitívne prvky iných kultúr bez nevýhod multikulturalizmu.
• Spojené štáty americké ako vzor: USA sú multirasový štát s vysokou životnou úrovňou a politickou mocou. Odporcovia poukazujú na eugenické princípy v emigračnej politike USA a ekonomické vplyvy 2. svetovej vojny.
• Teória „demografickej záplaty“: Príchod imigrantov by mohol zvrátiť klesajúci počet európskych obyvateľov v produktívnom veku.
• Vyplnenie ponuky trhu práce: Imigranti sú ochotní vykonávať nekvalifikované práce, ktoré pôvodní obyvatelia odmietajú.

Argumenty na kritiku multikulturalizmu

• Nerešpektovanie verejnej mienky: Multikulturalizmus bol zavedený bez súhlasu občanov.
• Hrozba rozporov: Etnická nehomogenita môže spôsobiť stratu stability spoločnosti a rozpad na skupiny s odlišnými záujmami. Hrozí riziko občianskych vojen a odtŕhania častí krajín.
• Strata vlády: Nárast nebielych prisťahovalcov a pokles bielych môže spôsobiť, že domáce obyvateľstvo stratí vládu nad svojimi krajinami.
• Šírenie rôznych chorôb: Napríklad AIDS, ktorého nositeľmi sú najmä jedinci negroidnej rasy.
• Strata jedinečnosti: Rasové miešanie likviduje identitu národa a rasy.
• Nezlučiteľnosť rozličných videní sveta: Hodnoty európskej a islamskej civilizácie sú nezlučiteľné.

Multikultúrne vzdelávanie v pedagogickej praxi

Súčasná Európa nadobúda novú podobu vďaka pohybu kultúr a migračnej vlne z arabských krajín. Krajiny V4 nie sú pripravené na príchod tisícov potenciálnych žiakov. Je potrebné edukovať domáce obyvateľstvo, ako žiť bez konfliktov s multikultúrnymi spoločenstvami.

Prečítajte si tiež: Spoločnosti pre seniorov: Kvalita života v Prahe

Úvod do multikultúrneho vzdelávania

Začiatok tretieho tisícročia je obdobím multikulturalizmu. Spolužitie a miešanie kultúr, jazykov, zvykov, tradícií a náboženstiev je úzko spojené s globalizačnými tendenciami. Rýchla komunikácia a dostupnosť obyvateľov rôznych štátov na trhu práce vedú k prenosu kultúrnej identity. Vojnové konflikty a katastrofálna životná úroveň vyháňajú migrantov z ich vlastných krajín.

Vymedzenie základných pojmov

• Multikulturalita: Koexistencia viacerých spoločenstiev bez dôrazu na vzájomné ovplyvňovanie.
• Globalizácia: Modernizačné procesy, ktoré vytvárajú nové mocenské skupiny a sociokultúrne väzby.
• Multikulturalizmus: Ideál harmonickej koexistencie odlišných kultúr, ktorý presadzuje ľudské práva a slobody.

Druhy multikultúrnosti

• Konzervatívny multikulturalizmus: Eurocentrický pohľad, ktorý považuje vlastnú kultúru za najrozvinutejšiu a snaží sa ostatné prebudovať na svoj obraz.
• Liberálny multikulturalizmus: Presadzuje rovnostárske stanovisko, ktoré akceptuje odlišný charakter kultúr, ale nerešpektuje ich ekonomické a historické podmienky.
• Kritický multikulturalizmus: Berie do úvahy znakové štruktúry rôznych kultúr, ich sociálne významy a kontexty, ekonomické a sociálne pozadie.

Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova je výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania iných kultúr, tolerancie a medziľudskej tolerancie. Pracuje s kultúrnymi predmetmi a je zameraná na všetky vekové kategórie. Chápe rôzne kultúry ako prirodzené a rovnocenné, berie do úvahy ich historické a sociálne súvislosti a spôsoby sebavyjadrenia. Je dôležitým prostriedkom odstraňovania xenofóbie, rasizmu a predchádzania etnickým nepokojom. Pomáha prekonávať vlastné kultúrne obmedzenia a pozrieť sa na menšinové kultúry ako na právoplatnú súčasť systému.

Ciele multikultúrnej výchovy

• Rozvoj schopnosti tolerovať iné kultúry.
• Rozvíjať schopnosti rešpektovať existenciu iných kultúr.

Ciele smerujú od rozvoja pasívnych postojov k aktívnej participácii. Multikultúrne chápanie začína toleranciou a empatiou.

Výchovné ciele multikultúrnej výchovy

• Schopnosť začleniť rôznorodé kultúry a spoločenstvá do svetovej histórie.
• Schopnosť vidieť a chápať vzájomnú komunikáciu a dynamiku kultúr v histórii.
• Schopnosť viesť dialóg s inými kultúrami.
• Schopnosť chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami.
• Schopnosť chápať popri výhodách aj obmedzenia vlastnej kultúry a iných kultúr.
• Schopnosť byť tolerantný a empatický voči iným kultúram a starať sa o iné kultúry.

Multikultúrna výchova je kultúrnou výchovou. Zaoberá sa kultúrou, prezentuje kultúru, vychováva k pozitívnemu vnímaniu kultúry a ku kultúrnosti. V súčasnej dobe je táto schopnosť psychologicky náročná kvôli migračnej vlne a jej sociálnemu a emocionálnemu rozmeru. Multikultúrne vzdelávanie predstavuje smer k zvýšeniu uvedomenia o prínose multikultúrnej spoločnosti. Vyzýva k sebareflexii a k pohľadu, čo chceme prostredníctvom tejto edukácie dosiahnuť. Vo vedeckých publikáciách sa stretávame aj s pojmom interkultúrne vzdelávanie, ktoré spája medzikultúrny dialóg, spoluprácu, výmenu a vzájomné obohacovanie sa rozličných sociokultúrnych skupín. Interkultúrna výchova umožňuje chápať rôznorodosť a odlišnosť ako pozitívny jav, nie ako zdroj konfliktu.

Multikultúrne vzdelávanie a školstvo SR

V súčasnej globalizovanej spoločnosti naše kurikulum a učebné postupy v školách nemajú doteraz v základných dokumentoch sformulované východiská pre multikultúrnu výchovu a vzdelávanie. Absentujú aj ciele, ktoré by ju odlíšili od iných výchovných oblastí. Napriek tomu existuje projekt Milénium o potrebe transformácie škôl v zmenených podmienkach a Národný program výchovy a vzdelávania v SR. Tieto materiály spolu s Dohovorom o právach dieťaťa treba považovať za východiská k multikultúrnej výchove a vzdelávaniu. Dôležitým dokumentom je aj … (text je neúplný).

Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov

tags: #multikultúrna #spoločnosť #výhody #a #nevýhody #diskusia