Vecné bremeno a jeho zápis do katastra nehnuteľností

Vecné bremená predstavujú dôležitý inštitút v oblasti právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Ide o vecné práva k cudzej veci, ktoré obmedzujú vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. Zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností je kľúčový pre zabezpečenie právnej istoty a transparentnosti týchto obmedzení.

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremená sú právne vzťahy, na základe ktorých má vlastník nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech niekoho iného. Tieto povinnosti prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečo konať alebo sa niečoho zdržať (napr. prechod cez pozemok a pod.).

Druhy vecných bremien

Rozlišujeme dva základné druhy vecných bremien:

1. Vecné bremeno spojené s nehnuteľnosťou (in rem): Toto bremeno je zriadené v prospech nehnuteľnosti. Typickým príkladom je vecné bremeno prechodu alebo prejazdu po ceste cez cudzí pozemok. Vecné bremeno in rem je pevne viazané na konkrétnu nehnuteľnosť a automaticky prechádza na každého nového vlastníka. Typickým príkladom je vecné bremeno na prístupovú cestu, teda právo prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, ktoré zabezpečuje prístup k vlastnej nehnuteľnosti.
2. Vecné bremeno v prospech určitej osoby (in personam): Toto bremeno patrí konkrétnej osobe. Typickým príkladom je vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti. Takéto vecné bremeno vždy patrí iba konkrétnej osobe. Vecné bremeno in personam sa viaže na konkrétnu osobu a zaniká jej smrťou alebo po uplynutí vopred určeného času.

Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je vecné bremeno zriadené.

Zriadenie vecného bremena

Vecné bremeno môže vzniknúť niekoľkými spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

• Zmluvou: Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena. Táto zmluva musí mať písomnú formu a podpis povinného z vecného bremena musí byť úradne overený. Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ).

• Rozhodnutím súdu: Súd môže zriadiť vecné bremeno v dvoch prípadoch:

  • Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď súd svojim rozhodnutím nehnuteľnosť rozdelí a zriadi vecné bremeno prechodu a prejazdu v prospech každodobého vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti.
  • Priamo zákonom (napr. Trnavsko č.

• Zo zákona: Zo zákona (napr.

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku

Subjekty vecného bremena

• Oprávnený: Osoba alebo nehnuteľnosť, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené.
• Povinný: Vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom.

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr.

Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods.

Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností

Vzhľadom k tomu, že vecné bremeno je vecné právo k nehnuteľnosti, na jeho zriadenie zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je proces, ktorý zabezpečuje, že obmedzené práva na konkrétnej nehnuteľnosti budú riadne evidované a právne záväzné. Tento krok je kľúčový nielen pre ochranu práv zúčastnených osôb, ale aj pre zabezpečenie transparentnosti právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľnosti. Vlastnícke právo pri nehnuteľnostiach sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru. Vklad vlastníckeho práva je rozhodujúci pre okamih prechodu vlastníckeho práva, nemôže však nahradiť nedostatok právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva, ktorým je platná zmluva. Vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra vstupuje nový vlastník do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, nevstupuje však do práv pôvodného vlastníka pred podaním návrhu na vklad, lebo nie je právnym nástupcom predávajúceho.

Postup pri vklade vecného bremena

1. Podanie návrhu na vklad: Podanie návrhu na vklad vecného bremena do katastra je prvým krokom k jeho zápisu. Konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa začína na návrh účastníka konania. Osobou oprávnenou podať návrh do katastra nehnuteľností je ten, kto vykonal úkon, na základe ktorého vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti. Návrh na vklad musí vždy obsahovať minimálne povinné náležitosti, ktoré upravuje zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení.

   Na vklad do katastra je potrebný Návrh na začatie katastrálneho konania (návrh na vklad), spolu s prílohami. Návrh na vklad môže podpísať ktorýkoľvek z účastníkov konania a priniesť ho môže do Podateľne katastrálneho odboru aj osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 katastrálneho zákona. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods.

   Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky

2. Preverenie dokumentov a rozhodnutie katastrálneho úradu: Po podaní návrhu na vklad vecného bremena katastrálny úrad preverí všetky predložené dokumenty a rozhodne, či je možné vykonať zápis.

3. Realizácia vkladu: Ak sú všetky náležitosti v poriadku, katastrálny úrad uskutoční vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vznik vecného bremena je podmienený existenciou dvoch sukcesívnych skutočností. Prvou skutočnosťou je existencia právneho titulu (jeden zo spôsobov zriadenia vecného bremena napr.

4. Výmaz vecného bremena: Ak sa rozhodnete, že vecné bremeno už nie je potrebné, môžete požiadať o výmaz vecného bremena z katastra. Tento krok sa vykonáva na základe dokumentu, ktorý potvrdzuje zrušenie práva (napríklad zmluva o zrušení vecného bremena).

Lehoty a poplatky

• Okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
• Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.
• Okresný úrad vykoná zápis do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname, do 5 pracovných dní odo dňa začatia konania o výmaze záložného práva. Ak bol návrh na vykonanie záznamu podaný prostredníctvom elektronického formulára, okresný úrad vykoná záznam do 30 dní od doručenia návrhu na vykonanie záznamu.

Návrh na vklad sa spoplatňuje podľa položky 11 Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o správnych poplatkoch. Za návrh na vklad, ktorý má byť povolený do 30 dní sa uhrádza správny poplatok vo výške 100 eur, za návrh na vklad, ktorý má byť povolený v skrátenej lehote 15 dní sa uhrádza správny poplatok vo výške 300 eur. Uvedené poplatky je možné znížiť o 15 eur, ak je prílohou k návrhu na vklad oznámenie o návrhu na vklad podľa § 30 ods. 3 katastrálneho zákona. V prípade návrhu na vklad podaného elektronicky (viď otázka č.

Správny poplatok možno uhradiť aj formou Potvrdenia pre evidenciu poplatku, ktoré možno zakúpiť na pošte predávajúcej Potvrdenia (zoznam pôšt je zverejnený na adrese: www.elektronickekolky.sk ). Zariadenia na predaj elektronických kolkov (eKolkov) sa nachádzajú na 1. Chcem uhradiť správny poplatok.

Elektronické podanie návrhu na vklad

Prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk je možné uskutočniť elektronický návrh na vklad aj s prílohami cez službu Podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Náležitosti elektronického podania sú rovnaké ako pri písomnom podaní. Pri elektronickom podaní sa podáva jeden rovnopis návrhu a jeden rovnopis príloh. Ak sa v písomnom podaní vyžaduje osvedčený podpis, v elektronickom podaní mu zodpovedá kvalifikovaný elektronický podpis. Pri elektronickom podaní musia byť všetky prílohy podané v elektronickej podobe a opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom a časovou pečiatkou podľa zákona č. 305/2013 Z. z. Prijatie potvrdenia o podaní zo strany Ústredného portálu verejnej správy automaticky neznamená prijatie na príslušnom okresnom úrade.

Interaktívne tlačivo na podanie oznámenia o návrhu na vklad je sprístupnené na portáli: www.katasterportal.sk. Vyplnené tlačivo je potrebné vytlačiť, podpísať a bude tvoriť prílohu k návrhu na vklad.

Problémy a osobitosti pri zriaďovaní vecného bremena

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. „Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena. Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Vecné bremeno a spoluvlastníctvo: Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri zmluvných stranách: Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp. Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Zánik vecného bremena

Vecné bremeno môže zaniknúť rôznymi spôsobmi:

• Dohodou: Oprávnený a povinný sa môžu dohodnúť na zrušení vecného bremena.
• Uplynutím času: Ak bolo vecné bremeno zriadené na určitý čas, zanikne uplynutím tejto doby.
• Smrťou oprávneného: Vecné bremeno in personam zaniká smrťou oprávneného.
• Rozhodnutím súdu: Súd môže rozhodnúť o zániku vecného bremena, ak nastanú okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie.
• Zo zákona: Napríklad, ak dôjde k splynutiu práva a povinnosti v jednej osobe.

Ak viete, čo je vecné bremeno, ako vzniká a ako sa zapisuje do katastra, môžete predísť zbytočným nedorozumeniam a právnym komplikáciám. Vecné bremená totiž zásadne ovplyvňujú práva aj povinnosti vlastníkov nehnuteľností.

Praktické dôsledky vecného bremena

Vecné bremeno má významný vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vecné bremeno predstavuje, môže znížiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Preto je dôležité, aby boli všetky vecné bremená riadne evidované v katastri nehnuteľností a aby s nimi boli potenciálni kupujúci oboznámení. Plomba sa vyznačuje na liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe a signalizuje, že právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. Plomba má preventívny účinok.

tags: #vecne #bremeno #zapis #do #katastra