Súdny platobný rozkaz a dohoda s navrhovateľom: Všetko, čo potrebujete vedieť

Článok sa zaoberá problematikou súdneho platobného rozkazu a možnosťami dohody s navrhovateľom (veriteľom) v takýchto prípadoch. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc rôzne aspekty a právne predpisy.

Úvod do problematiky platobného rozkazu

Platobný rozkaz je rozhodnutie súdu, ktorým sa žalovanému (dlžníkovi) ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi (veriteľovi) peňažnú sumu. Je to jeden z nástrojov, ktoré má veriteľ k dispozícii na vymáhanie svojich pohľadávok.

Typy platobných rozkazov

Nie je nám úplne zrejmé, o aký typ súdneho rozhodnutia ide. Keďže píšete, že dlžnú sumu máte uhradiť do 30 dní, predpokladáme, že nejde o platobný rozkaz (nie príkaz) vydaný na základe § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), nakoľko platobným rozkazom sa ukladá povinnosť uhradiť dlžnú sumu do 15 dní, nie do 30. Podľa § 172 OSP „Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom.

Platobný rozkaz môže byť vydaný aj podľa osobitného zákona o upomínacom konaní. V takomto prípade je príslušným súdom na podanie žaloby vždy Okresný súd Banská Bystrica.

Dôležitosť pozorného prečítania poučenia

Mnoho ľudí, ktorí obdržia platobný rozkaz len kývne rukou s odôvodnením, že to ešte nie je rozsudok, tak sa tým budú zaoberať až keď ich súd predvolá na pojednávanie. Obidva príklady ľahostajného prístupu vyplývajú z toho, že si žalovaní neprečítali pozorne poučenie v platobnom rozkaze a tento ich prístup im môže spôsobiť veľmi závažné následky. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odôvodnený odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, má totiž účinky právoplatného rozsudku!

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Možnosti riešenia situácie po obdržaní platobného rozkazu

Po obdržaní platobného rozkazu je dôležité zvážiť všetky možnosti a prijať vhodné kroky.

Uhradenie dlžnej sumy

V prípade ak obdržíte platobný rozkaz spolu so žalobou, je potrebné ihneď zistiť, či sumu, ktorá sa od vás vymáha, skutočne dlžíte, a teda či od vás vymáhajú túto sumu právom. Ak ste naozaj žalobcovi dlžní sumu uvedenú v platobnom rozkaze, je potrebné postupovať podľa príkazu v platobnom rozkaze a vyplatiť žalobcovi všetky uvedené sumy, teda aj vrátane úrokov z omeškania, ktorých výšku si musíte častokrát vypočítať sami a aj vrátane trov konania. Zdôrazňujeme, že sumy sa platia žalobcovi, teda tomu, komu ich dlžíte a nie súdu. Podanie odporu môže v takomto prípade len oddialiť splnenie povinnosti a navýšiť vymáhanú sumu o súdne poplatky a trovy konania.

Na presné vypočítanie sumy úrokov z omeškania využite našu kalkulačku na výpočet úrokov z omeškania na úvodnej stránke portálu. V platobnom rozkaze sa častokrát úroky z omeškania neuvádzajú presnou sumou, keďže nie je zrejmé, kedy žalovaný dlžnú sumu uhradí, ale uvádzajú sa percentom z dlžnej sumy od určitého dňa až do zaplatenia, napríklad 9% ročne zo sumy 1000 eur odo dňa 1. 1. 2010 až do zaplatenia.

Podanie odporu proti platobnému rozkazu

Ak ste zistili, že sumu, ktorá je uvedená v platobnom rozkaze žalobcovi určite nedlžíte, môžete podať proti platobnému rozkazu odpor. Odpor je druh opravného prostriedku, pričom podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje. Aby mohol odpor tieto účinky vyvolať, musí byť podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, musí byť podaný oprávnenou osobou, teda žalovaným alebo ním splnomocneným zástupcom a musí byť odôvodnený. Pozor, podaním odporu proti platobnému rozkazu vždy vzniká poplatková povinnosť v rozsahu celého uplatneného práva.

Na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práva, s tým sa súd musí vyporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní. Za odôvodnený sa teda bude považovať aj odpor, v ktorom žalovaný uvedie: „Podávam odpor z dôvodu, že v našej firme neevidujeme neuhradenú faktúru č. 123456 voči žalobcovi". Pozor pri odôvodňovaní odporu, ak je dôvodom len vaša insolventnosť, teda nedostatok peňažných prostriedkov. Niektoré súdy vyvodzujú z tvrdenia, že „žalovaný uvádza, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dlhu", že odpor nie je odôvodnený. Za odôvodnenie považujú len tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky uplatneného nároku.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Pokiaľ bude odpor odôvodnený, súd platobný rozkaz zruší a požiada veriteľa o vyjadrenie, či má záujem pokračovať na miestne príslušnom súde. Pokiaľ má veriteľ záujem pokračovať na meistne príslušnom súde, celé konanie sa presúva na príslušný súd.

Odvolanie proti trovám konania

Ak nesúhlasíte len s výškou trov konania uvedených v platobnom rozkaze, teda zvyšok dlhu uznávate, môžete podať odvolanie proti trovám konania v platobnom rozkaze.

Dohoda s navrhovateľom (veriteľom)

Možnosť dohody s veriteľom je dôležitým aspektom riešenia situácie po obdržaní platobného rozkazu.

Dôležitosť komunikácie s veriteľom

V takýchto prípadoch odporúčame sa nakontaktovať na žalobcu (navrhovateľa) a vysvetliť mu uvedenú situáciu a požiadať o splátkový kalendár. Samotná dohoda so žalobcom po vydaní platobného rozkazu teda nemá žiadny vplyv na súdne konanie. Iba ak by žalovaný presvedčil žalobcu, aby žalobca zobral podanú žalobu v celom rozsahu späť a žalobca by stihol do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zobrať svoju žalobu na súde späť.

Dohoda o splátkovom kalendári pred právoplatnosťou rozhodnutia

Ak ešte rozhodnutie nie je právoplatné, podľa nášho názoru by ste sa mali obrátiť na zahraničnú banku, ktorej predmetnú sumu dlhujete a pokúsiť sa dohodnúť splátkový kalendár s ňou. Zahraničná banka je totiž navrhovateľom a preto je to ona, kto môže spôsobiť zastavenie konania späťvzatím svojho návrhu. Ak by s tým zahraničná banka súhlasila a vzala by návrh na začatie konania späť, môžete s ňou uzavrieť tzv. dohodu o urovnaní, resp. dohodu o splátkovom kalendári, kde si podmienky splácania dlhu určíte.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Dohoda o splátkovom kalendári po právoplatnosti rozhodnutia

Ak je rozhodnutie právoplatné a dlžná suma nebola zaplatená v lehote určenej súdnym rozhodnutím, štandardný postup je taký, že navrhovateľ podá návrh na začatie exekúcie, teda nútený výkon rozhodnutia. Tým pádom začína dlžná suma ďalej narastať, keďže sa k nej pridávajú ešte trovy exekúcie. Preto by bolo vo Vašom prípade ideálne zabrániť začatiu exekúcie - ak táto ešte nezačala, čo neuvádzate. (Exekúcia totiž môže vždy začať len na návrh oprávneného - v tomto prípade zahraničnej banky.) Aj tu je však len na vôli zahraničnej banky, či Vám vyhovie a uzavrie s Vami dohodu o splátkovom kalendári a nepodá návrh na začatie exekúcie, alebo nie.

Pokiaľ bolo vydané súdne rozhodnutie ukladajúce Vám povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, na splátkový kalendár nemáte zo zákona právny nárok.

Dohoda s exekútorom

Ak už bolo začaté aj exekučné konanie, tu sa už situácia mení a do celého procesu významne vstupuje súdny exekútor. Podľa § 56 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) „Exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Na splátkový kalendár teda nie je žiadny nárok, ale môžete sa na exekútora obrátiť a žiadať, aby získal súhlas oprávneného a dohodu o splátkovom kalendári s Vami uzavrel.

Pokiaľ už bolo začaté exekučné konanie a boli ste kontaktovaní exekútorom, je práve on osobou oprávnenou uzavrieť s Vami dohodu o postupnom splatení pohľadávky, avšak len so súhlasom oprávneného, teda zahraničnej banky. Preto v takomto prípade Vám odporúčame obrátiť sa v prvom rade so žiadosťou o splátkový kalednár na neho, avšak súčasne by bolo podľa nás vhodné kontaktovať aj banku, ktorej súhlas potrebujete, a vysvetliť jej, že máte skutočný záujem na uhradení pohľadávky, avšak nie je vo Vašich silách uhradiť celú dlžnú sumu naraz.

Európsky platobný rozkaz

Pomerne stručná vnútroštátna právna úprava európskeho platobného rozkazu je obsiahnutá v rámci CSP v časti upravujúcej osobitné procesné postupy, skrátené konania a skrátené rozhodnutia. CSP ustanovuje, že európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006, ktorých sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie“).

Vnútroštátna právna úprava v CSP upravuje dve oblasti, a to jazyk, v ktorom sa podáva návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu (ďalej len „EPR“) a odpor, a niektorým otázkam o odpore. V zmysle CSP sa návrh na vydanie EPR a odpor voči nemu podáva v štátnom jazyku.

Charakteristika konania o EPR

Konanie o EPR je formulárovým konaním, ktoré spočíva v predkladaní vzorových tlačív príslušnému súdu. Tieto vzorové tlačivá sú uvedené v prílohách č. Nariadenie v čl.

Práva a povinnosti navrhovateľa

Navrhovateľ je oprávnený vopred v dodatku k návrhu uviesť, že v prípade, ak bude zo strany odporcu podaný odpor, nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle čl. 17 nariadenia. Ďalej sa nariadenie venuje v čl. Doplnenie a oprava návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením nie sú splnené ale pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný. Zmena návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením sú splnené len sčasti. Súd o tejto skutočnosti informuje navrhovateľa (Tlačivo C) a vyzve ho, aby prijal alebo odmietol návrh EPR vo výške, ktorú určí súd, a poskytne mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ súdu odpovie vrátením Tlačiva C súdu v lehote, ktorú mu ustanoví súd obdobne ako pri doplnení alebo oprave návrhu. Čl. Navrhovateľ musí byť oboznámený s dôvodmi zamietnutia návrhu (Tlačivo D). Proti zamietnutiu návrhu neprichádza do úvahy žiadny opravný prostriedok.

Vydanie a doručenie EPR

Súd vydá EPR v prípade, ak sú splnené požiadavky na návrh ustanovené nariadením a pohľadávka sa javí byť opodstatnená a návrh prípustný, čo najskôr, spravidla do 30 dní od podania návrhu (Tlačivo E). Súd je povinný zabezpečiť doručenie EPR odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky uvedené v čl. Proti vydanému EPR je odporca oprávnený podať na súd odpor (Tlačivo F zaslané odporcovi spolu s EPR), a to v lehote 30 dní od doručenia EPR odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, nie je však povinný uviesť dôvody prečo.

Účinky podania odporu

Účinkom včasného podania odporu je skutočnosť, že konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania sa riadi právom členského štátu pôvodu.

Vykonateľnosť EPR

EPR je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie odporu s prihliadnutím na primeranú lehotu na doručenie odporu, čo súd vyhlási bezodkladne (Tlačivo G); súd pôvodu je povinný overiť deň doručenia. Bez toho, aby bola predchádzajúca veta dotknutá, sa formálne požiadavky na vykonateľnosť riadia právom členského štátu pôvodu.

Prerušenie alebo obmedzenie výkonu

Prerušenie alebo obmedzenie výkonu prichádza do úvahy v prípade, ak odporca požiada o preskúmanie EPR vo výnimočných prípadoch.

Výklad Súdneho dvora

Výklad k nariadeniu poskytol aj Súdny dvor vo svojom Rozsudku zo dňa 13.12.2012 vo veci C-215/11 Iwona Szyrocka proti SiGer Technologie GmbH, v ktorom sa venoval najmä otázke požiadaviek, ktoré musí návrh na vydanie EPR spĺňať. K uvedenému sa v rozhodnutí Súdneho dvora uvádza: „Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, sa má vykladať v tom zmysle, že vyčerpávajúcim spôsobom upravuje všetky požiadavky, ktoré musí spĺňať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu.“. Súdny dvor v súvislosti so súdnymi poplatkami ďalej uvádza: „Vnútroštátny súd je v zmysle článku 25 predmetného nariadenia a okrem požiadaviek stanovených v tomto článku naďalej oprávnený určiť výšku súdneho poplatku spôsobmi stanovenými jeho vnútroštátnym právom pod podmienkou, že tieto spôsoby nebudú nevýhodnejšie ako spôsoby stanovené pre vnútroštátne žaloby a prakticky neznemožnia alebo nadmerne nesťažia výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.“, v čom sa prejavuje aplikácia zásady ekvivalencie a zásady efektivity. V súvislosti s úrokmi Súdny dvor uvádza: „Článok 4 a článok 7 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1896/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby navrhovateľ v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu požadoval úroky počítané od dátumu splatnosti do zaplatenia istiny.

Zmeny v legislatíve a efektivita rozhodovania platobným rozkazom

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ohlasuje, že nový zákon o upomínacom konaní má v konečnom dôsledku výrazne skrátiť lehotu, v ktorej podnikateľ dostane svoje peniaze.[1] Tento oznam je výsledkom legislatívneho procesu, ktorý začal predbežnou informáciou k návrhu zákona, ktorým sa mal novelizovať Exekučný poriadok a iné zákony.[2] V tomto dokumente Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uviedlo, že sa má okrem iného pripravovať právny predpis, ktorého cieľom je vytvoriť efektívny nástroj na riešenie vymáhania nesporných nárokov, správne nastavenie motivácii strán, odradenie od uplatňovania nárokov bez právneho základu a odradenie od odporovania dôvodne uplatneným nárokom. Výsledok tohto legislatívneho procesu sa prejavil v podobe návrhu nového zákona o upomínacom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.[3] Z dôvodovej správy je zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zistilo, že je potrebné urýchlenie konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov. Predkladateľ je teda znepokojený množstvom podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov a tým, že tieto konania nie sú dostatočne rýchle.

Príčiny pomalého konania

Predkladateľ návrhu zákona o upomínacom konaní konštatuje potrebu urýchlenia konania o návrhoch na vydanie platobného rozkazu; teda vychádza z toho, že konanie, ktoré predchádza vydaniu platobného rozkazu nie je dostatočne rýchle. Príčiny tohto javu môžu byť objektívne, teda vyvolané povahou právnej úpravy a charakterom úkonov strán. V súčasnosti pri uplatnení peňažných nárokov je skôr výnimkou, že poplatková povinnosť žalobcu je splnená už pri podaní žaloby. Častejšie sú prípady, keď žalobcovia, a to na svoju ujmu spočívajúcu v predĺžení konania, platia súdny poplatok až potom, ako súd rozhodne o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku na výzvu podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Častým, a to najmä pri žalobcoch, ktorí v tomto postavení vystupujú pravidelne, je taký ich postup, ktorý spočíva v tom, že nimi podanú žalobu treba považovať za neúplnú alebo nezrozumiteľnú a odstraňovať jej neúplnosť postupom podľa § 129 CSP. Tento jav je prirodzeným následkom toho, že žalobcami sú často postupníci, teda subjekty, z ktorých podnikateľskej činnosti pohľadávka nevznikla a subjekty, ktoré neúplnosťou svojej žaloby eliminujú administratívnu náročnosť pri jej spisovaní alebo zámerne zamlčujú také skutkové tvrdenia, ktoré by mohli viesť k tomu, že by súd ich žalobu, najmä tú, ktorá je podaná proti spotrebiteľovi, považoval či už sčasti alebo v celom rozsahu za nedôvodnú. Tieto javy však nemožno považovať za také prieťahy, ktoré by boli vyvolané činnosťou súdu, ak sa na ne dostatočne rýchlo reaguje rozhodnutiami, či už podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch alebo podľa § 129 CSP. Iné prieťahy, ktoré v tomto procese vznikajú, možno označiť za prieťahy subjektívne; spôsobené, či už nesprávnym riadením súdnictva (málo zamestnancov konkrétneho súdu), riadením súdu (nesprávne zostavený rozvrh práce) alebo nakoniec riadením a činnosťou konkrétneho súdneho oddelenia. To platí o to viac, že písomné vyhotovenie listín v súvislosti s rozhodnutím o vydaní alebo nevydaní platobného rozkazu je úkonom administratívne jednoduchým. Ide o rozhodnutie súdu, ktoré okrem jasného právneho názoru a prepisu petitu žaloby do formulára platobného rozkazu alebo formulára, s ktorým sa žaloba doručí protistrane, nevyžaduje žiadnu ďalšiu osobitnú činnosť, najmä nevyžaduje uskutočnenie pojednávania a prepis právneho posúdenia súdu do odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Zrušenie pojmov "skrátené konanie" a "návrh na vydanie platobného rozkazu"

Na stratenú efektivitu pri vydávaní platobných rozkazov reagovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyhláškou č. 334/2014 Z.z., ktorou boli od 1.1.2015 zrušené osobitné registre Ro a Rob a predovšetkým boli zrušené ustanovenia, ktoré vytvárali mimozákonné pojmy „skrátené konanie“ a „návrh na vydanie platobného rozkazu.“ Skrátené konanie bolo akýmsi pomenovaním konania, v ktorom bolo možné vydať platobný rozkaz. Tento pojem je nesprávny, keďže právna úprava platobného rozkazu nevytvárala žiadne osobitné konanie, ale osobitný spôsob rozhodnutia o návrhu - žalobe, v ktorej sa uplatňovalo právo na zaplatenie peňažnej sumy. Rovnako celkom bez významu bolo používanie spojenia návrh na vydania platobného rozkazu, keďže tento pojem stratil svoj akýkoľvek praktický význam pre súdne rozhodovanie ešte prijatím zákona č. 133/1982, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a ktorým bolo dovtedajšie znenie § 172 ods. 1 CSP: „predseda senátu môže vydať bez vypočutia odporcu platobný rozkaz, ak o to požiada navrhovateľ“ nahradené novým znením: „predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz.“ Už od roku 1983 sa platobné rozkazy môžu vydávať bez osobitného návrhu na jeho vydanie tak, ako sa aj pri použití tejto zbytočnej arengy, či už v úvode alebo na záver textu žaloby vydať nemusia, keďže jediným faktorom toho, či takto bude rozhodnuté je posúdenie dôvodnosti žalobou, a treba zopakovať, že nie návrhom na vydanie platobného rozkazu, uplatneného nároku.

Súdne poplatky

Súdny poplatok je plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Zo zákona sú oslobodené niektoré súdne konania. To, že sú oslobodené zo zákona znamená, že v nich súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník takéhoto konania nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu - napr. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Ak sa na vás nevzťahuje žiadne z tzv. Z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu (napr. Ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi (napr.

tags: #sudny #platobny #rozkaz #dohoda #s #navrhovateľom