Povinnosti živnostníka pri práceneschopnosti (PN) vo vzťahu k zdravotnej poisťovni

Článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach živnostníka voči zdravotnej poisťovni v prípade práceneschopnosti (PN), s dôrazom na oznamovacie povinnosti, platenie odvodov a nárok na nemocenské dávky.

Oznamovacie povinnosti živnostníka voči zdravotnej poisťovni

Ak ste živnostník a stali ste sa práceneschopným (PN), je dôležité vedieť, aké máte povinnosti voči zdravotnej poisťovni. V prvom rade, ak ste sa po odchode zo zamestnania alebo po ukončení podnikania nezaregistrovali na úrade práce, stávate sa samoplatiteľom. Túto zmenu je potrebné nahlásiť zdravotnej poisťovni do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom. Môžete to urobiť cez elektronickú pobočku (sekcia Moji platitelia - SZČO alebo samoplatiteľ), cez kontaktný formulár alebo na zákazníckej linke.

Netreba zabúdať na to, že ak si otvárate živnosť, nemusíte o tom informovať zdravotnú poisťovňu. Ak sa však stávate SZČO, ale živnosť si neotvárate, túto zmenu je potrebné oznámiť zdravotnej poisťovni. Platí to pre tzv. slobodné povolania, ako je napríklad advokát, psychológ, znalec, tlmočník, samostatne hospodáriaci roľník. Túto zmenu je potrebné nahlásiť do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom, a to cez elektronickú pobočku (sekcia Moji platitelia - SZČO alebo samoplatiteľ), cez kontaktný formulár alebo na zákazníckej linke.

Platenie odvodov počas PN

Počas PN je živnostník oslobodený od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. V prípade zdravotných odvodov je situácia odlišná. Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. Dôvodom je ročné zúčtovanie poistného, pri ktorom sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým živnostníkom môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.

Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody, a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku, a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

Nárok na nemocenské dávky

Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN.

Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok. Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku

Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

V prípade, že niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Ako požiadať o nemocenské počas PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PN:

• Elektronicky: V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024. V tomto prípade sa I. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ automaticky považuje za žiadosť o dávku a inštitúcie komunikujú elektronicky.
• Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. diele tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Následne zašle pobočke Sociálnej poisťovne I. a II. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ (lekár živnostníkovi doručí IV. diel tlačiva). Počas trvania PN lekár mesačne zasiela pobočke Sociálnej poisťovne III. diel tlačiva „Hlásenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Informácie o dávkach sú prístupné v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca.

Výplata nemocenských dávok

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. 7 dní v týždni). Sociálna poisťovňa nemocenské dávky poukazuje:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky

• na bankový účet príjemcu dávky,
• poštovým poukazom, ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky,
• odoslaním platobných prostriedkov na adresu príjemcu dávky.

Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenskú dávku mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napr. nemocenská dávka za marec bude živnostníkovi poukázaná najneskôr do konca apríla). Živnostník má možnosť sledovať stav svojej žiadosti o dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

Živnostník je povinný platiť odvody počas PN v prípade, ak jeho ošetrujúci lekár nevystavil PN alebo ak živnostník nedodržiava liečebný režim. Dôležité je tiež dodržiavať oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni a oznamovať všetky relevantné zmeny (napr. zmenu adresy).

Príklad výpočtu nemocenského

Živnostník je povinne nemocensky poistený nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Hrubý príjem živnostníka za rok 2023 (rozhodujúce obdobie) bol 16 800 eur. Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako 16 800 / 365 = 46,0274 (DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).

Výpočet výšky dávky:

• za obdobie od 5.3.2024 do 7.3.2024 (t. j. 3 dni): 46,0274 x 0,25 x 3 = 34,52 eur,
• za obdobie od 8.3.2024 do 25.3.2024 (t. j. 18 dní): 46,0274 x 0,55 x 18 = 455,67 eur.

Celková výška nemocenskej dávky je 490,19 eur (34,52 eur + 455,67 eur).

Zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam

Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam. Napríklad, ak bol zamestnanec práceneschopný od 2. 3. 2022 do 10. 3. 2022, oznamovacia povinnosť do SP sa neoznamuje, ale do ZP sa oznamuje začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom 2. 3. 2022 a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom 10. 3.

Čo robiť, ak SZČO utrpí úraz a bude PN najmenej 3 mesiace?

Ak SZČO utrpí úraz a bude PN najmenej 3 mesiace, je potrebné zaniesť papiere na PN lekárke a tá by mala poslať papiere do Sociálnej poisťovne. Ďalej by sa malo nahlásiť niečo aj do zdravotnej poisťovne, aby SZČO nemusel za dobu na PN platiť odvody.

tags: #musi #živnostník #zaniesť #PN #na #zdravotnú