Čerpanie nemocenského z oboch pracovných pomerov: Kompletný sprievodca

Čoraz viac zamestnancov na Slovensku uzatvára pracovné pomery na dobu určitú, prípadne pracuje na viacerých pracovných pozíciách súčasne. V takýchto situáciách je dôležité vedieť, ako postupovať v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) a nároku na nemocenské dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o čerpaní nemocenského z oboch pracovných pomerov, právach a povinnostiach zamestnancov aj zamestnávateľov, a to na základe aktuálnej legislatívy a praktických príkladov.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN)

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje), a určí poistencovi liečebný režim. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

Nárok na nemocenské dávky z viacerých poistení

Poistenci, ktorí pracujú, resp. pracovali u viacerých zamestnávateľov, teda majú viacero nemocenských poistení, z ktorých si chcú uplatniť nemocenskú dávku, žiadajú o dávku z každého poistenia osobitne. Ak má poistenec viacero poistení (napr. dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO), Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa potom určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovno-právnom vzťahu v rozhodujúcom období.

Maximálna výška nemocenskej dávky

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pri oboch typoch dávok je určená maximálna možná suma dávky. V roku 2019 je to pri 31-dňovom mesiaci najviac 1 069,60 eura pri dávke nemocenské, pri materskom je to 1458,50 eura a pri dávke ošetrovné je to 345,10 eura za 10 kalendárnych dní. Tieto sumy sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka, na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. zamestnávateľ neposielala žiadne údaje k ePN, tzn. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy. Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zľavami na vlak

Ochrana zamestnanca počas PN

Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu.

Pracovný úraz alebo choroba z povolania

Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Pracovný pomer na dobu určitú a PN

Pracovný pomer na určitú dobu končí uplynutím dojednanej doby aj v situáciách, ak je zamestnanec v ochrannej dobe, napr. v čase tehotenstva ženy, dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný naďalej zamestnávať zamestnankyňu, hoci aj čerpajúcu rodičovskú dovolenku, ak jej dohodnutá doba uplynula v čase čerpania rodičovskej dovolenky.

Dávka v nezamestnanosti a práca na skrátený úväzok

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Odpracované roky a invalidný dôchodok

Prečítajte si tiež: Vplyv PN na proces invalidného dôchodku

tags: #musím #cerpať #pn #z #oboch #pracovných