Súdny Poplatok: Kedy a Ako Sa Platí

Súdny poplatok je peňažná suma, ktorú účastník konania platí štátu za úkony súdov, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Platenie súdnych poplatkov je dôležitou súčasťou občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého si podnikatelia, ako aj nepodnikateľské subjekty uplatňujú svoje oprávnené nároky.

Právna Úprava Súdnych Poplatkov

Právna úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento zákon bol od jeho prijatia niekoľkokrát novelizovaný. Pri hľadaní odpovedí na otázky súvisiace so súdnymi poplatkami je potrebné vychádzať aj zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež obsahuje vo viacerých svojich ustanoveniach úpravu súdnych poplatkov.

Poplatková Povinnosť

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne podľa zákona č.

Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené a sú obsiahnuté v jednotlivých typoch konaní tak, ako ich upravujú procesnoprávne predpisy, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov, no a posledná IV. Taktiež konania a úkony bez návrhu môžu podliehať poplatkovej povinnosti iba v tom prípade, ak sú výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Musí však ísť o úkon alebo konanie v prospech účastníka poplatníka (napr.

Kto Je Poplatník?

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. Ide o toho, kto podal návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pôjde teda o navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. Tu patria aj návrhy na vydanie platobného rozkazu a návrhy na konania vo veciach upravených v piatej hlave tretej časti ako osobitné druhy konania (napr. na umorenie listiny, prijatie do úschovy). Taktiež je poplatníkom ten, kto podáva návrh na obnovu konania. Ide o mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľa tohto úkonu však možno zahrnúť pod § 2 ods.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zľavami na vlak

Vznik Poplatkovej Povinnosti

Poplatková povinnosť vzniká v momente, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. V praxi sa často stávajú prípady, kedy súd vyrubuje súdny poplatok (prípadne ho následne aj vymáha) až po vzniku poplatkovej povinnosti. Tu však zákon limituje súd lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť. Ak by sa rozhodovalo po uplynutí tejto zákonnej trojročnej lehoty, neostávalo by totiž nič iné, ako rezignovať na vyrubenie alebo vymáhanie súdneho poplatku.

Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru. Medzi ne patrí:

• Podanie žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ.
• Spísanie podania do zápisnice pred súdom.
• Vydanie rozhodnutia o dedičstve.
• Speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu.
• Podanie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať.
• Podanie námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu.
• V ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Vznik povinnosti zaplatiť poplatok je podmienený tým, že poplatníkom je navrhovateľ, t. j. žalobca, odvolateľ a dovolateľ. Presné zistenie, či došlo k vzniku poplatkovej povinnosti, determinuje celý rad ďalších postupov súdu. Ak vznikla poplatková povinnosť, súd spravidla vydáva výzvu na jeho zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia poplatku (vzor 4a Občianskeho súdneho poriadku), eventuálne vydáva rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na zaplatenie a to uznesením (vzor 4 Občianskeho súdneho poriadku). V prípade nezaplatenia súdneho poplatku za súčasnej podmienky, že navrhovateľ poplatkového úkonu nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu, je súd oprávnený konanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaviť, presnejšie povedané tak je tomu vtedy, ak súd márne vyzval navrhovateľa poplatkového úkonu výzvou (vzorom 4a) na zaplatenie súdneho poplatku. V prípade, ak účastník konania podá odpor proti platobnému rozkazu, na zaplatenie súdneho poplatku za predmetný odpor bude už zaviazaný uznesením (vzorom 4). Kým v prvom prípade dochádza k zastaveniu konania, v druhom prípade ide o uznesenie, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, teda máme tu už exekučný titul a nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať teda za následok zastavenie konania, ale výkon rozhodnutia.

Zmierovacie konanie taktiež podlieha poplatkovej povinnosti. Zmier sa uzatvára podľa procesných zásad, ktoré upravuje § 99 Občianskeho súdneho poriadku. Ide tu o uzavretie tzv. prétorskeho zmieru, ktorý predchádza začatiu konania o veci samej. Preto je opodstatnené s ohľadom na potrebu predchádzania súdnym sporom posunúť vznik poplatkovej povinnosti až k okamihu schválenia zmieru súdnym uznesením. Poplatníkom sú v takomto zmierovacom konaní účastníci zmieru, a to aj napriek tomu, že § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa zmieňuje len o účastníkovi. Nedávna novela zákona o súdnych poplatkoch priniesla v poplatkovej oblasti zmieru výraznú zmenu, a to v tom, že ak konanie bude ukončené súdnym zmierom, súdny poplatok bude v časti vrátený, pričom výška tejto pomernej časti je závislá od okamihu uzavretia zmieru.

Výška Súdneho Poplatku

Výška súdneho poplatku závisí od predmetu konania alebo úkonu. Sadzby súdnych poplatkov za konanie a jednotlivé úkony sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou v korunách, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená zároveň najnižšia sadzba poplatku, ktorá je 500 Sk, a to v občianskoprávnych aj obchodných veciach a aj najvyššia sadzba poplatku, ktorá je 200 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 600 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Základ percentného poplatku tvorí cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne v odvolacom konaní cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ako zákon uvádza, rozsah poplatkovej povinnosti sa určuje relatívne zo základu (pri percentnej sadzbe) alebo absolútnym číslom (pri pevnej sadzbe). Jednotlivé prípady už ďalej podrobnejšie upravuje samotný sadzobník. Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach 5 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 500 Sk. Ako už bolo uvedené, rozdielne sú horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom. Logika sadzieb v sadzobníku je taká, že celkovo pre konanie v občianskoprávnych veciach platí, že vo všeobecnosti platí sadzba uvedená v časti I. položke 1, v obchodnoprávnych veciach zas sadzba uvedená v časti I. položke 2, pokiaľ nie je ustanovená osobitná sadzba. Teda, inými slovami, ak je ďalej ustanovená odchylná sadzba, platí táto zásada len pre konanie v prvom stupni, ak sama položka, kde je odchylná sadzba, nemá inú poznámku. Dvojnásobná výška poplatku pri dovolaní by nemala spôsobovať v praxi ťažkosti. Poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v obchodných veciach sa platí v rovnakej výške ako poplatok za samotný návrh na žalobu .

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Odpracované roky a invalidný dôchodok

Príklad: Ak by ste vymáhali iba sumu 125,- EUR a nenechali sa zastúpiť žiadnym advokátom, súdny poplatok by Vás vyšiel 16,50,- EUR. Tento sa platí po podaní žaloby. Ak ide o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ak budete podávať žalobu vy, a chcete napríklad vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku s tým, že vám pripadne polovica z neho, t.j o hodnote 3.000,-EUR, potom základom pre výpočet súdneho poplatku je suma 3.000,- EUR. V takomto prípade by bol súdny poplatok vo výške 180,- EUR.

Spôsoby Úhrady Súdneho Poplatku

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Oslobodenie od Súdnych Poplatkov

Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok:

1. Zákonné oslobodenie: Zákon priamo ustanovuje okruh tých subjektov alebo konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené.
2. Oslobodenie na základe rozhodnutia súdu: Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada.

Konania Oslobodené od Poplatku

Od poplatku je oslobodené súdne konanie:

• O ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo.
• O spôsobilosti na právne úkony.
• Vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
• Vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.
• Vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv.
• Vo volebných veciach.
• Vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
• O prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
• O žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
• O kompetenčnej žalobe.
• O vydaní súhlasu s inšpekciou.

Subjekty Automaticky Oslobodené od Poplatku

Od poplatku sú oslobodení:

Prečítajte si tiež: Vplyv PN na proces invalidného dôchodku

• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa.
• Obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.
• Nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.
• Žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
• Navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.
• Nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
• Prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil.
• Maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva.
• Žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví.
• Žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
• Žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe.
• Profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov.
• Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
• Navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia.
• Správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.
• Žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu.
• Žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu.
• Žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.
• Žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu.
• Diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť.
• Spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Žiadosť o Oslobodenie od Súdneho Poplatku

Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Formuláre pre návrhy k oslobodeniu od súdnych poplatkov sú dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR: www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Oslobodenie-od-sudnych-poplatkov.aspx

Platenie Súdneho Poplatku na Splátky

Súdny poplatok nie je možné zaplatiť v splátkach alebo v dlhšej ako súdom stanovenej lehote. Hoci podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 63/2006 súdy sú povinné o žiadostiach o povolenie úhrady súdneho poplatku v splátkach, prípadne o predĺžení lehoty na jeho úhradu rozhodnúť, nález zároveň nestanovuje spôsob tohto rozhodnutia. V praxi teda súdy platenie súdneho poplatku na splátky alebo v dlhšej lehote nepovoľujú.

Je však potrebné tiež poznamenať, že ak už vznikla pohľadávka štátu z titulu povinnosti zaplatiť súdny poplatok a poplatník tento súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil (napr. súdny poplatok za odpor alebo odvolanie) súd bude tento súdny poplatok vymáhať. To platí v prípade takých súdnych poplatkov, pri ktorých sa neuplatňuje sankcia zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najčastejším prípadom, kedy sa uplatní sankcia zastavenia konania pre nezaplatenie je súdny poplatok splatný podaním žaloby. Nezaplatené súdne poplatky vymáha Justičná pokladnica. Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave. Justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Vrátenie Súdneho Poplatku

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.

Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.

Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.

V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

Možnosť Zaplatenia Súdneho Poplatku Inou Osobou

Je možné, aby súdny poplatok zaplatila tretia osoba. Zaplatenie súdneho poplatku je úkon zastupiteľný. Vo Vašej otázke správne uvádzate, že súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželstva je 66,- €, čo vyplýva z položky 7 písm.

Zaplatenie Súdneho Poplatku Priamo na Okresnom Súde

Poplatky vyberané súdmi sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, takže súdny poplatok je možné zaplatiť aj priamo na súde v hotovosti, ale len vtedy ak súdny poplatok neprevyšuje 300 €. Ak sa na súde nachádza kiosk na e-kolky môžete zaplatiť súdny poplatok na mieste platobnou kartou, a to aj pri sume vyššej ako 300 € (neobmedzene). Prípadne si tento e-kolok môžete kúpiť aj na pošte a doložiť ho na súd.

tags: #sudny #poplatok #kedy #sa #plati