
Článok poskytuje komplexný prehľad o krátení dovolenky počas práceneschopnosti (PN) v slovenskom právnom systéme, s osobitným zameraním na situáciu, keď zamestnanec čerpá dlhodobú PN. Cieľom je objasniť pravidlá a podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi nárok na dovolenku, a ako to ovplyvňuje plánovanie dovolenky, najmä v kontexte tehotenstva a štúdia.
Dovolenka na zotavenie je dôležitou súčasťou pracovného pomeru, umožňujúca zamestnancovi oddych a regeneráciu. Zákonník práce jasne definuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej výmeru, ako aj podmienky, za ktorých môže dôjsť k jej kráteniu. Krátenie dovolenky počas PN je oblasť, ktorá vyvoláva mnoho otázok a nejasností, preto je dôležité poznať relevantné ustanovenia a ich interpretáciu.
Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní. Ak zamestnanec túto podmienku nesplní, vzniká mu nárok na dovolenku za odpracované dni. Výmera dovolenky závisí od veku zamestnanca a dĺžky trvania pracovného pomeru. Základná výmera je štyri týždne, pričom zamestnanci nad 33 rokov majú nárok na päť týždňov dovolenky.
V prípade zamestnankyne pracujúcej v školstve, ktorá má nárok na 8 týždňov dovolenky, je dôležité si uvedomiť, že toto je nadštandardný benefit, ktorý presahuje rámec Zákonníka práce. Preto sa pri krátení dovolenky počas PN treba riadiť všeobecnými pravidlami, ktoré upravuje Zákonník práce, pokiaľ interné predpisy zamestnávateľa neustanovujú inak.
Všeobecne platí, že krátenie dovolenky počas PN prichádza do úvahy, ak zamestnanec v kalendárnom roku vymešká 100 a viac pracovných dní z dôvodu PN alebo iných dôležitých osobných prekážok v práci. Do 99 vymeškaných dní zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku. Za každých ďalších 21 vymeškaných dní môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1/12 ročného nároku.
Prečítajte si tiež: PN a nárok na dovolenku
Dôležité je zdôrazniť, že krátenie dovolenky je dobrovoľné a závisí od rozhodnutia zamestnávateľa. Zamestnávateľ však musí pri krátení rešpektovať určité limity. Zamestnancovi musí byť vždy poskytnutá dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi aspoň v dĺžke dvoch týždňov.
Zákonník práce pamätá aj na špecifické situácie, ako je materská a rodičovská dovolenka. Za obdobie materskej dovolenky sa dovolenka nekráti, pretože sa považuje za výkon práce. Naopak, za obdobie rodičovskej dovolenky zamestnávateľ môže krátiť dovolenku podľa vyššie uvedených pravidiel.
V prípade tehotnej zamestnankyne, ktorá plánuje nastúpiť na materskú dovolenku, je dôležité zohľadniť tieto pravidlá pri plánovaní čerpania dovolenky. Ak zamestnankyňa vymešká viac ako 100 pracovných dní z dôvodu PN pred nástupom na materskú dovolenku, zamestnávateľ môže krátiť jej nárok na dovolenku.
Zamestnankyňa, ktorá je tehotná a zároveň externe študuje na vysokej škole, má náročné obdobie. Je pochopiteľné, že chce využiť všetky možnosti na zabezpečenie si pokoja a pohody pred štátnicami a nástupom na materskú dovolenku.
Vzhľadom na to, že zamestnankyňa uvažuje o čerpaní dovolenky pred štátnicami, je dôležité si uvedomiť nasledovné:
Prečítajte si tiež: Dovolenka počas práceneschopnosti
V prípade, že zamestnávateľ rozhodne o krátení dovolenky, je potrebné správne postupovať pri výpočte a zaúčtovaní krátenia v mzdovom systéme MRP. Postup závisí od konkrétneho systému, ale vo všeobecnosti platí nasledovné:
Od 1. januára 2026 vstúpila do platnosti novela zákona, ktorá prináša zmeny v oznamovaní PN. Zamestnávateľ už nie je povinný oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca zdravotnej poisťovni, pretože tieto informácie poskytuje Národné centrum zdravotníckych informácií. Táto zmena sa týka len elektronických PN, v prípade "papierových" PN platí oznamovacia povinnosť zamestnávateľa naďalej.
Od 1.1.2025 je účinná novela Zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnancovi "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.
Zamestnávateľ je povinný akceptovať dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. To znamená, že zamestnankyňa sa vráti späť do zamestnania, a po dohode so zamestnávateľom môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného starobného dôchodku
Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci pohľad zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z.