
Čakáte druhé alebo ďalšie dieťa krátko po predchádzajúcom pôrode? Situácia, kedy sa žena rozhodne pre druhé dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši tri roky, sa bežne označuje ako "reťazový pôrod". V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako táto situácia ovplyvňuje nárok na materské dávky na Slovensku, s dôrazom na podmienky, výpočet a možné komplikácie.
Pojem "reťazový pôrod" sa používa na označenie situácie, keď žena porodí druhé dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši 3 roky. Ak je matka zamestnaná, zvyčajne plynule prechádza z rodičovskej dovolenky na materskú dovolenku, a teda z rodičovského príspevku na materské - za predpokladu, že sú splnené podmienky nároku na materské.
Základnou podmienkou nároku na materské je, že osoba, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, je poistenkyňou, t.j. musí byť nemocensky poistená alebo musí byť v ochrannej lehote. Táto podmienka platí rovnako pre prvé aj pre ďalšie dieťa. Okrem toho, poistenie musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (§ 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).
V prípade reťazového pôrodu Sociálna poisťovňa skúma, či je žiadateľka poistenkyňou. Ak ide o zamestnankyňu na rodičovskej dovolenke, poisťovňa zisťuje, či jej pracovný pomer stále trvá alebo už zanikol.
Počas rodičovskej dovolenky má zamestnaná žena zo zákona prerušené povinné nemocenské poistenie. Vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia. Ak však tehotná zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom, dôjde k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia. Skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik poistenia. Dochádza k obnoveniu povinného nemocenského poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Žena sa tak bude považovať za nemocensky poistenú v čase vzniku nároku na materské.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup
Ak pracovný pomer trvá, uplatní sa § 49a zákona o sociálnom poistení. Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky sa započíta do obdobia 270 dní. Nárok na materské tak vznikne, pretože žena získa dobu 270 dní poistenia pred pôrodom tým, že čerpá rodičovskú dovolenku.
Rovnaký princíp platí aj pre SZČO. Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
Ak by žene pracovný pomer počas rodičovskej dovolenky zanikol, nárok na materské nevznikne. Dôvodom je, že poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie ku dňu nástupu na rodičovskú dovolenku. Nemocenské poistenie sa prerušilo a už sa neobnovilo, preto sa nedá použiť ani ustanovenie o ochrannej lehote. V takomto prípade, ak je žena už tehotná, nemá zmysel pomýšľať nad dobrovoľným nemocenským poistením, pretože sa nepodarí získať dostatočný počet dní poistenia do pôrodu (tehotenstvo trvá približne 280 dní a nemocensky poistená musí byť aspoň 270 dní).
Nárok na materské by teoreticky mohol vzniknúť (spravidla pri malých vekových rozdieloch medzi deťmi), keby sa tehotná znovu zamestnala. Musí však myslieť na podmienku získania 270 dní nemocenského poistenia. Ak nárok na materské nevznikne, môže si požiadať o rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa.
Výška materského pri reťazovom pôrode závisí od niekoľkých faktorov, najmä od toho, či pracovný pomer trvá a od výšky príjmu v rozhodujúcom období.
Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) sa posudzuje nasledovne:
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ak v rozhodujúcom období nemala zamestnankyňa vymeriavací základ na platenie poistného, výška materského sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom nastúpi na materskú.
Ak si zamestnankyňa čerpá dovolenku po skončení materskej dovolenky, doba na materskej dovolenke sa na účel posúdenia nároku na dovolenku chápe ako odpracovaná doba. Náhrada mzdy za dovolenku sa určí podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce z pravdepodobného zárobku.
Príklad: Pani Božena bola na prvej materskej do 27. júla 2021. Po skončení materskej dovolenky si v zamestnaní čerpala riadnu dovolenku za roky 2020 a 2021. Dovolenku čerpala v dňoch od 28. júla 2021 do 13. augusta 2021 (čerpala 13 dní dovolenky počas 17 kalendárnych dní). Za jeden deň dovolenky má náhradu mzdy vo výške 50 eur. Celková vyplatená náhrada mzdy za dovolenku dosiahla 650 eur. Od 14. augusta 2021 si pani Božena v zamestnaní čerpala rodičovskú dovolenku. Pani Božena je druhýkrát tehotná a na druhú materskú nastupuje od 1. januára 2022. Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhého materského je rok 2021.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o nemocenských dávkach
Ak v rozhodujúcom období pre výpočet materského bola mamička najprv na rodičovskej dovolenke a potom PN (dočasne pracovne neschopná) a napokon si žiadala o materské, materské sa jej bude rátať z tzv. pravdepodobného príjmu (ktorý nesmie byť nižší ako pri predchádzajúcich materských priznaných z toho istého nemocenského poistenia) a nie z minimálneho vymeriavacieho základu.
Ak mamička počas rodičovskej dovolenky pracovala u svojho zamestnávateľa (napríklad na čiastočný úväzok), táto práca vytvorí vymeriavací základ pre materské, o ktoré si požiada v roku 2019. V takomto prípade nejde o reťazový pôrod.
Zákonník práce priznáva rodičovskú dovolenku nielen matke, ale aj otcovi ako nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodu starostlivosti o dieťa. Nárok na rodičovskú dovolenku je pritom osobným neprenosným právom oboch rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, prípadne aj obaja súčasne.
Zákonník práce rozlišuje medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako sa poskytuje žene materská dovolenka, za predpokladu, že sa stará o narodené dieťa (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce), a rodičovskou dovolenkou poskytovanou žene a mužovi s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce).
Rodičovská dovolenka muža (otca) s cieľom starostlivosti o narodené dieťa podľa ustanovenia § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa poskytuje v rovnakom rozsahu ako materská dovolenka poskytovaná žene (matke). To znamená, že ak žena vyčerpala pred pôrodom materskú dovolenku v trvaní 6 týždňov, bude jej ešte patriť rozsah dovolenky 28 týždňov, t. j. 34 týždňov mínus 6 týždňov. V prípade osamelého muža bude jeho rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 31 týždňov, t. j. 37 týždňov mínus 6 týždňov, a v prípade, že ide o dve alebo viac detí narodených súčasne, patrí mužovi rodičovská dovolenka v trvaní 37 týždňov, t. j. 43 týždňov mínus 6 týždňov.
Rodičovská dovolenka s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa podľa ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce sa poskytuje žene a mužovi až do troch rokov veku dieťaťa. V tomto prípade pôjde o predĺženie rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku podľa ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa ustanovenia § 166 ods. 1 a 2 Zákonníka práce nevyčerpala.
Príklad: Žena nestihla vyčerpať celú rodičovskú dovolenku s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Žena alebo muž má nárok na rodičovskú dovolenku do troch rokov veku dieťaťa, ktorú nemusí vyčerpať vcelku, súvislo, ale môžu ju čerpať aj po častiach. Časť nevyčerpanej rodičovskej dovolenky si môže odložiť na neskoršie čerpanie. Vyčerpanie rodičovskej dovolenky takýmto spôsobom však predpokladá dohodu so zamestnávateľom. Ak by išlo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, mohlo by dôjsť k dohode o čerpaní zvyšku rodičovskej dovolenky aj po dovŕšení šiestich rokov veku dieťaťa, najdlhšie však do dovŕšenia ôsmich rokov veku dieťaťa. Ani v tomto prípade by nešlo o predĺženie rodičovskej dovolenky, ale len o predĺženie rozvrhového obdobia čerpania nevyčerpanej rodičovskej dovolenky.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje aj žene a mužovi, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela (§ 169 ods. 1 Zákonníka práce).
Je potrebné rozlišovať medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou s cieľom starostlivosti o narodené dieťa (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) a rodičovskou dovolenkou poskytovanou s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce).
Rodičovská dovolenka podľa ustanovenia § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa poskytuje žene a mužovi, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela, a to odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene a mužovi, ktorí prevzali dve deti alebo viac detí, sa poskytuje v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku (§ 169 ods. 1 Zákonníka práce).