Čo má nárok prezident po skončení funkcie?

Po skončení funkčného obdobia prezidenta Slovenskej republiky mu prináležia určité nároky a benefity. Tieto nároky sú zakotvené v zákonoch a upravujú finančné zabezpečenie, ochranu a reprezentáciu bývalej hlavy štátu. V tomto článku sa pozrieme na to, na čo má nárok prezident po skončení funkcie.

Finančné zabezpečenie

Doživotná renta

Prezident republiky má po skončení funkčného obdobia nárok na doživotnú rentu. Výška tejto renty sa rovná platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Plat poslanca NR SR je trojnásobkom priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 bol základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov.

Ak by exprezident začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, vyplácanie doživotnej mzdy by sa mu pozastavilo počas výkonu tejto funkcie. Zákon však nezakazuje bývalým prezidentom zamestnať sa. Ak by chceli pracovať napríklad v súkromnom sektore, dostávali by plat za prácu a aj prezidentskú rentu. Zákon totiž vylučuje poberanie dvoch platov len v prípade, ak by opäť získali nejakú ústavnú funkciu.

Prvý slovenský prezident Michal Kováč sa niekoľkokrát posťažoval na nízku rentu, ktorú dostával po odchode z funkcie. Podľa neho je jedna z najnižších v Európe. Kováč viackrát upozornil, že ako bývalá hlava štátu stále reprezentuje Slovensko, štát mu na to však dostatočne neprispieva. „Aj preto naša kancelária žiadala, aby bývalí prezidenti dostávali 75 percent z platu hlavy štátu,“ vysvetľoval vtedajší hovorca prezidenta Ján Füle. Znamenalo by to 5 883 eur.

Paušálne náhrady

Paušálne náhrady určené poslancovi podľa § 4 ods. 1, členovi vlády podľa § 14 ods. 1 a sudcovi ústavného súdu podľa § 18 ods. 1 patria od 1. apríla 1999 do 31. poslancovi podľa § 4 ods. 3, členovi vlády podľa § 14 ods. 2 a sudcovi ústavného súdu podľa § 18 ods.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Finančná pomoc

V minulosti prosil Michal Kováč o finančnú pomoc neúspešne, vyhovela mu až premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Zo svojej rezervy mu dala takmer 20-tisíc eur na chod kancelárie a tiež na opatrovateľku. Podľa Hospodárskych novín si exprezident takto hradil aj poštovné či telefonické služby.

Ochrana a reprezentácia

Doživotná ochranka

Okrem doživotnej renty majú bývalí prezidenti nárok aj na doživotnú ochranku, ktorú zabezpečuje Úrad na ochranu ústavných činiteľov. Rozsah ochrany určuje tento úrad na základe poznatkov o možnom ohrození. Exprezidenti už nemajú nárok na ochranku pre svoju najbližšiu rodinu, čo mohli mať počas vykonávania svojich mandátov.

Služobné vozidlo

Spolu s ochrankou je bývalým prezidentom k dispozícii služobné auto s neobmedzenou nádržou. Na vládny špeciál má nárok vždy len aktuálny prezident.

Kancelária

Bývalý prezident má nárok na primerane vybavenú kanceláriu v priestoroch Kancelárie Národnej rady.

Diplomatický protokol

Podľa diplomatického protokolu zostáva doživotne bývalej hlave štátu aj oslovenie a titul prezidenta. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Ďalšie benefity a povinnosti

Bývanie

Hoci oficiálnym sídlom prezidenta je Grassalkovičov palác v Bratislave, ten slúži najmä ako pracovisko a na reprezentatívne účely. Bývať sa v ňom nedá. Absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky.

Reprezentácia krajiny

Od bývalých prezidentov sa očakáva, že budú aj ďalej reprezentovať krajinu na rôznych prednáškach, univerzitách či konferenciách doma, ale aj v zahraničí.

Príklady bývalých prezidentov

Michal Kováč

Prvý slovenský prezident Michal Kováč funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR. Jeho manželka Emília bola profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja a zároveň zakladateľkou Nadácie Emílie Kováčovej.

Rudolf Schuster

Rudolf Schuster bol druhým slovenským prezidentom. Prvou dámou SR v rokoch 1999 až 2004 bola už zosnulá Irena Schusterová. Rudolf Schuster je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom a režíroval televízne cestopisné dokumenty. Stále rád fotografuje, filmuje, cestuje a dokonca si vo svojom rodnom Medzeve v novembri 2001 zriadil malé súkromné filmové múzeum.

Ivan Gašparovič

Onedlho sa končí volebné obdobie súčasného slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. Ten sa musí po dvoch obdobiach prezidentovania porúčať, a tak si zrejme spolu s manželkou Silviou začnú užívať zaslúžený dôchodok. Súčasnou slovenskou prvou dámou je Silvia Gašparovičová, ktorá sa vždy prezentovala na úrovni. Bývalá súdna znalkyňa na oceňovanie nehnuteľností v odbore stavebníctva pracovala až do prvého zvolenia manžela do funkcie prezidenta ako konateľka stavebnej firmy.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zuzana Čaputová

Na poludnie 15. júna sa skončilo funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej. Z prezidentského paláca odchádza ako 50-ročná a do „riadneho” dôchodku jej chýba ešte pár rokov.

Kontroverzie a diskusie

Lex Fico

Vláda navrhovala, aby expremiéri a bývalí šéfovia parlamentu mali podobné benefity ako exprezidenti. Po odchode z funkcie by dostávali doživotný plat vo výške poslaneckej mzdy, čo je dnes necelých 4100 eur v hrubom. Najdôležitejšou podmienkou koalície je, aby odchádzajúci premiér alebo šéf parlamentu mali „odpracované“ aspoň dve plné volebné obdobia, teda osem rokov.

Reakcie opozície

Viaceré opozičné strany už v utorok avizovali, že doživotná renta pre odchádzajúcich predsedov vlády či parlamentu sa im nepozdáva. Strany SaS, KDH či hnutie Slovensko dôvod na rozširovanie benefitov nevideli. Progresívne Slovensko zdôraznilo, že sa chce sústrediť na zvyšovanie bezpečnostných opatrení.

tags: #na #čo #má #nárok #prezident #po