Pohľadávky a ich Príslušenstvo: Komplexný Prehľad

Pohľadávka predstavuje významný aspekt obchodných a právnych vzťahov. Tento článok sa zameriava na definíciu pohľadávky, jej príslušenstvo, oceňovanie, daňový režim a s tým súvisiace účtovné postupy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.

Definícia a Charakteristika Pohľadávky

Pohľadávka je majetkové právo, ktoré je predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Je úzko spojená so záväzkovým právnym vzťahom a predstavuje medzistupeň medzi výkonom a platbou zaň. Pohľadávka je právom na plnenie, ktoré nemusí mať vždy peňažnú podobu.

Vznik Pohľadávok

Pohľadávky vznikajú zo záväzkových právnych vzťahov. Zriedkavo je povinná plniť len jedna strana; záväzkové právne vzťahy sú najčastejšie dvojstranné alebo viacstranné. Na strane veriteľa a dlžníka nemusí vystupovať len jeden subjekt. Ak je viac dlžníkov povinných splniť veriteľovi pohľadávku, veriteľ môže požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich. V prípade nedeliteľného plnenia môže plniť ktorémukoľvek z veriteľov s účinkami splnenia záväzku, avšak dlžník nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných.

Príslušenstvo Pohľadávky

Súčasťou pohľadávky môže byť aj jej príslušenstvo, ktoré predstavuje úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Od novely Obchodného zákonníka č. 9/2013 Z. z. existuje aj osobitná forma príslušenstva pohľadávky - paušálna náhrada spojená s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka. Príslušenstvo sleduje osud veci alebo práva, ktorého je príslušenstvom, ak nie je ustanovené inak. V prípade omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) nevzniká nárok na úroky z omeškania.

Definícia Príslušenstva Pohľadávky

Bližšia špecifikácia pojmu „príslušenstvo pohľadávky“ je zadefinovaná v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Zmluvné Úroky

Zmluvnými úrokmi nazývame vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny. Úroky je povinný platiť dlžník len vtedy, ak sa to výslovne alebo mlčky dohodlo v zmluve o pôžičke (§ 658 ods. 1 Obč.

Úroky z Omeškania

Výšku úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch upravujú ustanovenia § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve (tzv. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov obchodného, resp. občianskeho práva (tzv. zákonné úroky).

Oceňovanie Pohľadávok

S daňovým posúdením pohľadávok úzko súvisí problematika ich oceňovania, pretože zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve a zároveň ZDP vychádza z účtovníctva tam, kde nemá odchylnú úpravu. Pohľadávka je majetkom v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z.

Spôsoby Oceňovania Pohľadávok

• Menovitou hodnotou - pohľadávky pri ich vzniku podľa § 25 ods. 1 písm.
• Obstarávacou cenou - pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania - § 25 ods.
• Reprodukčnou obstarávacou cenou - majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami podľa § 25 ods.
• Reálnou hodnotou (podľa § 27 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.) - v prípade, ak ide o pohľadávky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti (s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva), zámenou, prípadne vkladom podniku, prípadne prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou.

Zákon o dani z príjmov upravuje zisťovanie základu dane v súvislosti s pohľadávkami na viacerých miestach s tým, že sa použijú účtovné predpisy s rozdielmi priamo uvedenými v zákone o dani z príjmov.

Daňový Režim Pohľadávok

ZDP upravuje moment zahrnutia pohľadávky do základu dane - § 17 ods. 1 písm. Z týchto ustanovení vyplýva, že vznik pohľadávky ovplyvní základ dane len u daňového subjektu účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníkov, ktorí nevedú účtovníctvo [osoby vedúce daňovú evidenciu a daňovníci podľa § 17 ods. 1 písm. Toto ustanovenie určuje, že úroky z omeškania, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa do základu dane zahrnú až po zaplatení u veriteľa (ale i u dlžníka). Rovnako to platí i pre zmluvnú pokutu, i keď tá nie je príslušenstvom pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Opravné Položky k Pohľadávkam

Ustanovenia upravujúce daňový režim pohľadávky vrátane príslušenstva počas jej existencie sa týkajú tvorby opravných položiek k pohľadávkam. S týmto úzko súvisí aj problematika rezerv.

• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve - § 26 ods.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov - § 19 ods. 3 písm. f), § 20, § 52 ods.
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (predtým zákon č. 328/1991 Zb.)

Opravné položky sú zápisom, ktorý vyplýva z techniky účtovania. Opravné položky je povinná tvoriť účtovná jednotka v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty. Opravné položky sa v účtovníctve vytvárajú len vtedy, ak ide o prechodné zníženie hodnoty majetku. Opravné položky sú závierkovým účtovným prípadom a podliehajú inventarizácii.

Opravné položky majú význam nielen daňový, ale zabezpečujú verné a pravdivé zobrazenie skutočností, ktoré sú súčasťou účtovníctva. Účtovanie opravných položiek súvisí úzko so zásadou opatrnosti, ktorá zabraňuje tomu, aby sa nadhodnocoval majetok účtovnej jednotky. Tvorba OP k pohľadávkam: 547/391. Zúčtovanie OP z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva: 391/311.

Daňová Uznateľnosť Opravných Položiek

§ 19 ods. 3 písm. Toto ustanovenie je v tomto znení od 1. 1. 2008. Je tomu tak preto, že postupy účtovania v PÚ v § 19 ods. ďalej je to § 20 ods. V rámci § 20 ide o opravné položky k nadobudnutému majetku (odsek 13), nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14), pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní (odseky 10 až 12), pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka Slovenskej republiky, pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní), pohľadávkam zdravotných poisťovní (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm.

Príklady

Príklad 1

Spoločnosť A, s. r. o., neplatiteľ DPH, poskytla služby spoločnosti B, s. r. o. Vyfakturovala sumu 10 000 € splatnú 30. 10. 2012. Spoločnosť B, s. r. o., sa dostala do finančných problémov a nezaplatila faktúru. Spoločnosť A, s. r. o., vytvorila k 31. 12. 2013 opravnú položku vo výške 2 000 €.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Príklad 2

Spoločnosť A, s. r. o., neplatiteľ DPH, poskytla služby spoločnosti B, s. r. o. Vyfakturovala sumu 10 000 € splatnú 30. 10. 2011. Spoločnosť B, s. r. o., sa dostala do finančných problémov a nezaplatila faktúru. Spoločnosť podala návrh na súd. Spoločnosť A, s. r. o., vytvorila k 31. 12. 2013 opravnú položku vo výške 10 000 €.

Vzhľadom na to, že pohľadávka je viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080 dní po splatnosti, vytvorená opravná položka je daňovým výdavkom len v sume 5 000 €. Zrušenie OP daňovej bude s vplyvom na základ dane podľa § 17 ods. 28 písm. c) ZDP. Zrušenie OP nedaňovej nebude s vplyvom na základ dane podľa § 17 ods. 3 písm.

Od 1. 1. 2008 došlo k radikálnej zmene pri uznávaní opravných položiek do daňových výdavkov (novelizácia § 20 ods. 14). Rozdiely vo výške opravných položiek boli daňové subjekty povinné zahrnúť do základu dane rovnomerne počas dvoch nasledujúcich zdaňovacích období končiacich najneskôr 31. 12. 2009.

Pohľadávky Vzniknuté do 31. 12. 2003 a Splatné po 31. 12.

Pre úplnosť treba poznamenať, že na tvorbu opravných položiek sa v zmysle prechodných ustanovení § 52 ods. 18 ZDP použije ešte zákon č. 366/1999 Z. z., konkrétne § 25 ods. 1 písm. Vzhľadom na to, že je použitie tohto ustanovenia viac-menej raritné, pretože maximálna premlčacia doba v obchodných záväzkových vzťahoch je 10 rokov podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 19 ZDP nemá význam rozoberať, pretože zo znenia § 24 písm. s) bod 7 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. jednoznačne vyplýva, že pohľadávka splatná do 31. 12.

Opravné Položky v Bankovníctve

Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa § 20 ods. To znamená, že v tomto prípade môže veriteľ tvoriť opravnú položku do výšky 100 % bez splnenia časového testu. Aj tu musí ísť iba o pohľadávku, ktorá bola zahrnutá do príjmov, aj keď zákon toto výslovne neuvádza.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zákon o dani z príjmov nereagoval dostatočne na novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinnú od 1. 1. 2012 z dôvodu, že v konkurzných konaniach začatých po 1. 1. 2012 je možné prihlásiť pohľadávku do konkurzu i po základnej prihlasovacej lehote. Má to za následok stratu hlasovacích práv a nemožnosť byť volený do veriteľských orgánov, ale právo na uspokojenie zostáva zachované. Takýto veriteľ môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku, po doručení prihlášky správcovi. Právo na oddelené uspokojenie zaniká úplne.

Žaloba o Určenie Pravosti Pohľadávky

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že opravné položky sa zahrnú do základu dane v čase uspokojenia pohľadávky. V takom prípade je daňová uznateľnosť takejto opravnej položky viazaná na to, že veriteľ sa žalobou domáha na príslušnom orgáne pravosti pohľadávky. Veriteľ, ktorý tak neurobí, zvýši základ dane o sumu týchto pohľadávok v tom zdaňovacom období, kedy mu márne uplynula lehota na podanie žaloby. Rovnako zákon myslí aj na fakt, kedy sa veriteľ síce žalobou domáha určenia pravosti pohľadávky, ale nie je úspešný.

Príklad

Spoločnosť A, s. r. o., kúpila pohľadávku od firmy B, s. r. o., voči firme C, s. r. o., v nominálnej hodnote 5 000 € za kúpnu cenu 1 000 €. Na firmu C, s. r.

Konkurzné Konanie a Odpis Pohľadávky

Spoločnosť A, s. r. o., neplatiteľ DPH, poskytla služby spoločnosti B, s. r. o. Vyfakturovala sumu 10 000 € splatnú 30. 10. Spoločnosť B, s. r. o., sa dostala do finančných problémov a nezaplatila faktúru. Spoločnosť A, s. r. o., vytvorila k 31. 12. Vzhľadom na to, že pohľadávka je viac ako 360 dní po splatnosti, vytvorená OP je daňovým výdavkom. V roku 2014 bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka bola prihlásená do konkurzného konania včas a riadne.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že odpis pohľadávky po skončení konkurzného konania je možné daňovo účinne realizovať aj v prípade, ak v dôsledku oneskoreného prihlásenia do konkurzu nebolo možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku, a to v zmysle § 19 ods. 2 písm. V prípade, ak veriteľ neprihlásil pohľadávku do konkurzu vôbec, môže ju daňovo účinne odpísať len za predpokladu, že je naplnený § 19 ods. 2 písm.

Medzinárodné Účtovné Štandardy

Medzinárodné účtovné štandardy sa použijú aj na výpočet výšky opravných položiek. Opravné položky môžu tieto subjekty tvoriť na celú výšku pohľadávky (nielen na istinu). Táto výška pohľadávky nezahŕňa úrok z omeškania nezahrnutý do príjmov a úrok nezahrnutý do príjmov. Na opravné položky, ktoré tvoria poisťovne, sa v plnom rozsahu vzťahuje § 20 ods. 14 ZDP. Do 28. 2. 2009 sa na rezervy v poisťovníctve vzťahovalo samostatné ustanovenie § 20 ods. 8 ZDP. Opravné položky tvorené zdravotnými poisťovňami sú upravené v § 20 ods.

V podstate na tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, u ktorých je riziko, že ich dlžník nezaplatí, sa primeranie použije § 20 ods. Situácia je o to komplikovanejšia, že v istom čase boli v zdravotných poisťovniach súčasťou základu dane a v istom období nie. Uvedené súvisí s rozhodnutím US SR PL. US 3/09, ktoré zrušilo účinnosť § 15 ods. Preto boli ustanovenia § 13 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. h) bod 6 ZDP a § 20 ods. 17 až 19 ZDP s účinnosťou od 1. 8.

Postúpenie Pohľadávky Počas Súdneho Konania

Samotné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vychádza z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Bolo by úplne nelogické, keby počas občianskeho súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania. Tým by ohľadne pohľadávok sa stali zbytočnými predbežné opatrenia, lebo už samotným podaním žaloby by bolo zakázané nakladať s pohľadávkou, čo by nepochybne mohlo viesť k zneužívaniu občianskeho súdneho konania. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006, sp. zn.

Zabezpečovacie Inštitúty Pohľadávok

Fyzické osoby a právnické osoby pred vstupom do záväzkovoprávneho vzťahu veria v jeho riadne splnenie. Veriteľovi vzniká právo na poskytnutie plnenia, zatiaľ čo dlžníkovi vzniká povinnosť plniť dohodnutý záväzok. Uvedený predpoklad sa však nemusí naplniť, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. Právnu úpravu zabezpečovacích inštitútov nachádzame v ustanoveniach § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Medzi zabezpečovacie inštitúty zaraďujeme zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku, uznanie dlhu, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré svojou podstatou neodporujú ustanoveniam právnych predpisov.

Záložné Právo

Záložné právo je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku. Stručnú právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 552 OZ, no táto odkazuje na detailnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 151a až § 151me OZ v rámci úpravy práv k cudzím veciam. Zákonná definícia záložného práva je obsiahnutá v ustanovení § 151a OZ v nasledujúcom znení: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“ Zabezpečovací inštitút záložného práva definoval aj vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 MCdo 2/2006: „Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Základné funkcie, ktoré záložné právo plní sú zabezpečovacia funkcia a uhradzovacia funkcia. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. V prípade, ak dlžník včas a riadne svoj záväzok nesplní, nastupuje funkcia uhradzovacia, a teda veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu. Zabezpečovacia funkcia sa od uhradzovacej funkcie líši okrem iného aj tým, že zabezpečovacia funkcia pôsobí už od vzniku záložného práva, zatiaľ čo funkcia uhradzovacia má subsidiárny (podporný) charakter. Záložné práva má svoje typické charakteristiky, kam zaraďujeme najmä jeho subsidiárny a akcesorický charakter. Subsidiárny charakter je úzko prepojený s uhradzovacou funkciou a jeho podstata tkvie v tom, že primárne je vždy dôležité to, aby dlžník splnil svoj záväzok včas a riadne. Následne, keď záväzok nebude včas a riadne splnený vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať záložné právo, a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má iba vedľajší, resp. sprevádzajúci charakter, keďže vždy sleduje „osud“ zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je predpokladom jeho vzniku, trvania, ako aj zániku. Pokiaľ neexistuje pohľadávka, záložné právo nemá čo zabezpečovať, a teda nemá dôvod na svoju existenciu. Objasnenie podstaty akcesority záložného práva nachádzame aj v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008: „Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. Taktiež je nutné zdôrazniť, že akcesorita záložného práva nemá absolútny charakter, a preto z nej existujú aj výnimky, medzi ktoré zaraďujeme pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, resp. Taktiež je potrebné upozorniť na vecnoprávny charakter záložného práva čo znamená, že vecné právo ako zabezpečovací inštitút pôsobí in rem, t. j. je spojené s vecou. Záložné právo zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom tohto zálohu. Vecnoprávny charakter záložného práva je tiež vyjadrený v tom, že záložné právo vždy sleduje osud predmetu záložného práva, a teda v prípade prevodu alebo prechodu zálohu bude záložné právo pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto je tento povinný strpieť výkon záložného práva.

tags: #pohľadávka #a #jej #príslušenstvo #definícia