Humanitárne víza: Podmienky a aktuálny stav v Slovenskej republike a Európskej únii

Úvod do problematiky humanitárnych víz

Otázka udeľovania humanitárnych víz, ktoré by umožnili osobám ohrozeným prenasledovaním alebo konfliktom legálny vstup na územie Európskej únie (EÚ) s cieľom požiadať o azyl, je dlhodobo predmetom rozsiahlych diskusií. V súčasnosti neexistuje jednotný právny nástroj na európskej alebo národnej úrovni, ktorý by utečencom umožňoval legálny príchod do EÚ s cieľom požiadať o azyl. Podanie žiadosti o azyl je právne dovolený a vyžadovaný krok, ktorý je nevyhnutný pre udelenie medzinárodnej ochrany. Avšak, úmysel požiadať o azyl je často prekážkou pri získavaní schengenského víza.

Prípad sýrskej rodiny a rozhodnutie Európskeho súdneho dvora

V roku 2017 sa táto téma dostala do popredia vďaka prípadu sýrskej rodiny, ktorá žiadala o humanitárne víza v Belgicku. Európsky Súdny Dvor (ESD) sa zaoberal touto problematikou a jeho rozhodnutie malo významný dopad na azylovú politiku EÚ.

V októbri 2016 podali sýrski manželia a ich tri maloleté deti, žijúci v obliehanom meste Aleppo, na belgickom veľvyslanectve v Bejrúte žiadosti o víza s obmedzenou územnou platnosťou. Cieľom bolo opustiť Sýriu a požiadať o azyl v Belgicku. Rodina argumentovala zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Sýrii, prenasledovaním z dôvodu ich náboženského presvedčenia (ortodoxní kresťania) a osobnou skúsenosťou jedného z manželov s únosom a mučením. Belgický Cudzinecký úrad žiadosti zamietol, čo viedlo k právnemu sporu, ktorý sa dostal až na Európsky Súdny Dvor.

ESD vo svojom rozhodnutí z marca 2017 konštatoval, že členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú na ich území požiadať o azyl. Súd argumentoval tým, že právo EÚ upravuje len podmienky udeľovania víz na pobyt do 90 dní. Toto rozhodnutie dalo za pravdu belgickému štátnemu tajomníkovi pre migráciu a azyl Théovi Franckenovi, ktorý sa obával precedensu a straty kontroly nad hranicami.

Argumenty pre a proti udeleniu humanitárnych víz

Francken argumentoval, že udelenie víz by viedlo k hromadným žiadostiam o víza na belgických ambasádach a strate kontroly nad hranicami. Na druhej strane, odporcovia tohto názoru poukazujú na to, že odmietanie humanitárnych víz núti žiadateľov o azyl podstupovať nebezpečné cesty a klamať o účele svojho pobytu, ak chcú prísť do EÚ legálne.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Generálny advokát Paolo Mengozzi, vo svojom stanovisku pre ESD, uviedol, že členský štát EÚ je povinný udeliť humanitárne vízum, ak existujú vážne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že v prípade neudelenia hrozí žiadateľovi mučenie alebo neľudské zaobchádzanie.

Európsky parlament a iniciatíva pre európske humanitárne víza

Európsky parlament reagoval na túto situáciu a v decembri 2018 schválil uznesenie, ktorým vyzval Európsku komisiu, aby do konca marca 2019 predložila legislatívny návrh nariadenia o zavedení európskeho humanitárneho víza. Cieľom tohto víza je umožniť ľuďom, ktorí chcú v EÚ žiadať o azyl, pricestovať na územie členských štátov legálne.

Rozdiely v prístupe členských štátov a potreba harmonizácie

Niektoré členské štáty majú vo svojej národnej legislatíve upravené udeľovanie humanitárnych víz, zatiaľ čo iné nie. Táto rozdielnosť je v rozpore s cieľom vytvoriť spoločnú azylovú politiku EÚ a môže viesť k oslabeniu jednotného uplatňovania spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín. Ako si správne všimol europarlament, situácia, kedy niektoré členské štáty humanitárne víza pre potenciálnych žiadateľov o azyl v národnej úprave majú a niektoré nie, je v rozpore so všeobecným cieľom vymedzeným v článku 78 ods. 1 ZFEÚ vytvoriť spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany a čo tiež vedie k riziku, že týmito rozdielnymi systémami sa oslabí jednotné uplatňovanie spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov.

Obavy verejnosti a potreba kontroly migračných tokov

Európska migračná kríza ukázala, že obyvatelia EÚ vnímajú s obavami príchod veľkého množstva ľudí na územie členských štátov nelegálnym a nekontrolovaným spôsobom. Politickí lídri opakovane zdôrazňujú potrebu zabrániť nepovolenému vstupu migrujúcich ľudí, vrátane utečencov, na územie Únie.

Je dôležité si uvedomiť, že ľudia majú právo na ochranu pred prenasledovaním spôsobeným vojnou, diktatúrou alebo vážnym porušovaním ľudských práv.

Prečítajte si tiež: Podpora seniorov na Slovensku

Princíp prvej bezpečnej krajiny a medzinárodná solidarita

Medzinárodné právo nestanovuje, že o utečencov sa treba starať len v prípade, ak vojna vypukne alebo k prenasledovaniu dochádza v krajine, s ktorou štát bezprostredne susedí. Ak by bola ochrana utečencov založená na princípe, že o utečencov sa má starať štát, ktorý je konfliktu najbližšie, bolo by to nespravodlivé. Drvivá väčšina utečencov zostáva v krajinách, ktoré susedia s ich domovskou krajinou, a tieto krajiny oprávnene žiadajú od ostatných pomoc so starostlivosťou o utečencov.

V diskusii o príchode utečencov sa často spomína princíp prvej bezpečnej krajiny, podľa ktorého by utečenci mali žiadať o ochranu v prvej bezpečnej krajine, do ktorej sa dostanú. Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 však utečencom výslovne nestanovuje povinnosť žiadať o ochranu v prvej krajine, do ktorej prídu.

Regionálne systémy a Dublinské nariadenie

V rámci európskeho azylového acquis existuje princíp tzv. "tretej bezpečnej krajiny", ktorý upravuje, že pokiaľ žiadateľ o azyl prichádza z bezpečnej tretej krajiny, jeho žiadosť o azyl bude zamietnutá ako zjavne neprípustná. Toto neplatí, ak nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme.

Je dôležité rozlišovať medzi princípmi upravujúcimi zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl (Dublinské nariadenie) a ustanoveniami, ktoré upravujú zodpovednosť vo vzťahu k tzv. "bezpečným krajinám".

Aktuálny postoj Slovenska k udeľovaniu humanitárnych víz

Slovensko, podobne ako niektoré ďalšie štáty EÚ, nezaviedlo inštitút humanitárnych víz pre žiadateľov o azyl. Hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Tomaga uviedol, že "kategória humanitárnych víz nie je presná definícia. Existuje totiž len udeľovanie víz v humanitárnom záujme, pričom v súčasnosti platí všade vo svete, že Slovensko posudzuje každý prípad osobitne."

Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi rozhodcovským a štátnym súdom

V kontexte ruskej mobilizácie v roku 2022 Slovensko oznámilo, že nebude udeľovať humanitárne víza ruským občanom utekajúcim pred mobilizáciou. Rovnaký krok oznámili aj pobaltské štáty a Česko.

Podmienky pre udelenie víz na Slovensku

Informácie v tejto časti sú určené občanom krajín mimo EÚ. Žiadosť o udelenie víza na vstup na územie SR, spolu s požadovanými dokladmi, sa podáva na predpísanom úradnom tlačive na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR v zahraničí. Vo výnimočných prípadoch môže policajný útvar udeliť víza na hraničnom priechode. Podmienkou je, že žiadateľ nemohol požiadať o vízum vopred a na požiadanie predloží doklady, ktoré preukazujú nepredvídateľné a naliehavé dôvody na vstup. Zároveň musí mať platný cestovný doklad, zdôvodniť účel a podmienky plánovaného pobytu a mať dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu, prípadne musí byť schopný získať takéto prostriedky zákonným spôsobom. Takto udelené vízum oprávňuje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní.

Na udelenie víza nie je právny nárok, pokiaľ nejde o vízum, ktoré sa udeľuje rodinnému príslušníkovi azylanta, splňujúcemu podmienky podľa Zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle.

Národné víza

Národné vízum je forma povolenia na pobyt udeleného Slovenskou republikou, ktoré oprávňuje zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Národné vízum zároveň oprávňuje držiteľa zdržiavať sa na území iných členských štátov po dobu maximálne 90 dní. Podmienky udelenia národného víza upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. Žiadosť o udelenie národného víza môžete podať na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky.

K žiadosti je potrebné predložiť:

• doklad potvrdzujúci účel pobytu
• doklad o zdravotnom poistení
• doklad o zabezpečení ubytovania
• doklad o finančnom zabezpečení pobytu

Národné vízum sa udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok.

Schengenské víza

Členské štáty Schengenu udeľujú vo všeobecnosti jednotné schengenské víza platné na území všetkých schengenských štátov. Toto vízum umožňuje vstúpiť na územie schengenských krajín na pobyt alebo viac pobytov, ktorých trvanie v súhrne nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu.

Žiadosť o schengenské vízum je potrebné podať na zastupiteľskom úrade členského štátu, ktorý je hlavným cieľom cesty.

Možnosti predĺženia víz

Predĺženie jednotných schengenských víz na území SR v zásade nie je možné. Vo výnimočných prípadoch vám môže byť predĺžená platnosť schengenského víza, a to najviac do troch mesiacov v jednom polroku. Doba platnosti udeleného víza môže byť predĺžená, ak preukážete zásah vyššej moci alebo humanitárne dôvody, ktoré vám bránia v opustení územia SR pred skončením platnosti vášho víza, alebo ak preukážete závažné osobné dôvody, ktoré opodstatňujú predĺženie platnosti vášho víza.

Ak sa má skončiť platnosť vášho jednotného schengenského víza a nemáte povolenie na pobyt na Slovensku, musíte opustiť územie SR. V zahraničí môžete požiadať o nové vízum.

Výzvy a obmedzenia európskeho humanitárneho víza

Zavedenie európskeho humanitárneho víza by mohlo pomôcť potenciálnym žiadateľom o azyl, ktorí sa nachádzajú v tretích nebezpečných krajinách. Pre podanie žiadosti o vízum bude zrejme nevyhnutné, aby sa žiadatelia boli vôbec schopní dostaviť na konkrétnu ambasádu a aby mali k dispozícii doklady, ktorými preukážu svoju totožnosť a na základe ktorých budú môcť cestovať, ak by im bolo vízum udelené.

Stále tak ostane množstvo utečencov, pre ktorých krajiny, kde sa nachádzajú, nie sú bezpečné, no ani nebudú mať možnosť uchádzať sa o vydanie európskeho humanitárneho víza. Pre týchto utečencov prichádza do úvahy len jediné riešenie (samozrejme okrem zlepšovania podmienok pre ich život v týchto tretích krajinách) a tým je zintenzívnenie úsilia (nielen) európskych krajín pri presídľovaní utečencov, ale aj zlepšenie možností znovuzjednotenia rozdelených rodín.

tags: #humanitárne #víza #podmienky