
Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje riešiť spor prostredníctvom súdu. Vo svete podnikania existujú dve možnosti: všeobecný (štátny) súd a rozhodcovský súd. Čo je to rozhodcovský súd a aké sú jeho výhody a nevýhody?
Rozhodcovský súd nie je všeobecný súd, ako napríklad okresný alebo krajský súd. Ide o súd zriadený v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozhodcovské súdy existujú popri všeobecných súdoch. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
V súčasnosti na Slovensku existuje približne 110 rozhodcovských súdov. Ich zoznam je dostupný na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Rozhodcovský súd môže zriadiť:
Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.
Za rozhodcovský súd koná jedna osoba alebo viac osôb, ktoré sa nazývajú rozhodcovia. Je na uvážení zmluvných strán, či sa dohodnú na jednom alebo viacerých rozhodcov. Ich počet však musí byť nepárny. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. Rozhodca musí splniť len tri podmienky - plnoletosť, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory: o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať ani spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Zákony Slovenskej republiky dovoľujú, aby sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení tzv. rozhodcovskej doložky. Táto doložka znamená, že ak vznikne spor z ich zmluvy (napr. ak nedôjde k zaplateniu ceny za dodaný tovar), môže niektorá zo zmluvných strán podať žalobu na nimi dohodnutý rozhodcovský súd namiesto všeobecného. Teda zmluvná strana sa môže domáhať zaplatenia dlžnej sumy na rozhodcovskom súde namiesto toho, aby podala žalobu na okresný súd. Ide však o možnosť, nie povinnosť, ktorú majú obe zmluvné strany.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
Najjednoduchší spôsob ako zabezpečiť rozhodovanie sporov rozhodcovským súdom je vloženie tzv. rozhodcovskej doložky do akejkoľvek písomnej zmluvy alebo dohody.
Prečo by niekto uprednostnil rozhodcovský súd pred všeobecným? Nepochybne najväčšími výhodami rozhodcovského konania sú:
Celý priebeh je riadený rokovacím poriadkom, záväzným pre konkrétny rozhodcovský súd. Proces začína žalobou, ktorá je doručená na rozhodcovský súd, prípadne priamo rozhodcovi, ak sa zmluvné strany dohodli len na jednom rozhodcovi. Na súde sa nevyžaduje prítomnosť advokátov, ba dokonca celé súdne konanie sa môže uskutočniť v písomnej forme. Podaná žaloba je doručená druhej strane, ktorá má priestor na vyjadrenie. Žalobu je možné kedykoľvek meniť a dopĺňať, až do momentu vynesenia rozsudku. Hneď ako sa druhá strana vyjadrí k žalobe, nariadi rozhodcovský súd ústne pojednávanie alebo vynesie rozsudok bez toho, aby k pojednávaniu vôbec došlo. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Pre rozhodcovské konanie platí, že strany nemusia byť zastúpené advokátom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, aby konanie prebiehalo výlučne v písomnej forme, bez ústneho pojednávania. Žalobu ako aj vyjadrenie druhej strany k žalobe je však v priebehu rozhodcovského konania možné meniť a dopĺňať až do vyhlásenia rozsudku. V konaní pred všeobecným súdom po vyjadrení žalovaného nasleduje tzv. replika (vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe) a potom tzv. duplika (ďalšie vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu). V rozhodcovskom konaní však replika ani duplika neplatia, ak to nie je uvedené v rokovacom poriadku. Aj to zrýchľuje rozhodcovské konanie.
Všeobecné súdy zastávajú názor, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľnou podmienkou. Z toho dôvodu sú rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. V prípade, ak rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky, je neplatný aj takýto rozsudok. Preto ak podnikateľ má aj záujem riešiť spory so spotrebiteľom prostredníctvom rozhodcovského súdu, odporúčame uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu (nie doložku v rámci inej zmluvy) na samostatnej listine. Takéto rozhodcovské zmluvy sú akceptovateľné. Zároveň je vhodné, ak sa spotrebiteľovi ponúkne právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do napr. 10 - 15 dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu. A výslovne poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (aj uviesť do rozhodcovskej zmluvy, že bol poučený). Avšak vo všeobecnosti odporúčame riešiť spory so spotrebiteľmi prostredníctvom všeobecných súdov.
Riešenie sporov pred rozhodcovským súdom má viacero výhod, ale aj nevýhod. Je už na zvážení každej zmluvnej strany, či uprednostní rýchlosť konania a menšie náklady a uzatvorí rozhodcovskú zmluvu/doložku alebo má väčšiu dôveru vo všeobecné súdnictvo a prednostní možnosť opätovného preskúmania rozhodnutia v prípade jeho nesprávnosti aj za úkor dĺžky konania. Ak teda uvažujete nad riešením sporov v rozhodcovskom konaní, porovnajte si viacero rozhodcovských súdov a zvážte všetky faktory, ako napr. Ich dôveryhodnosť, povesť, predchádzajúcu rozhodovaciu prax.
Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok je po uplynutí lehoty na plnenie v ňom uvedenej exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 223/1995 Z. z.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
tags: #rozhodcovský #súd #čo #to #je