Európsky platobný rozkaz: Zjednodušené vymáhanie cezhraničných pohľadávok

Európsky platobný rozkaz (EPR) je efektívny nástroj na vymáhanie peňažných pohľadávok v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie. Mnohí podnikatelia sa stretávajú s problémami pri vymáhaní pohľadávok od dlžníkov v iných krajinách EÚ, a preto je dôležité poznať tento inštitút a jeho náležitosti.

Čo je Európsky platobný rozkaz?

Európsky platobný rozkaz je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie EPR“). Ide o zjednodušený a urýchlený postup, ktorý umožňuje veriteľovi získať vykonateľný exekučný titul v inom členskom štáte EÚ. Sledovaným účelom Nariadenia EPR je zjednodušenie a urýchlenie súdnych konaní v cezhraničných sporoch.

Alternatíva k vnútroštátnym postupom

Konanie o EPR je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva. Nariadenie o európskom konaní o platobnom rozkaze nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.

Rozsah pôsobnosti

Nariadenie EPR sa vzťahuje na občianske a obchodné veci pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Na začiatok uvádzame, že Nariadenie EPR sa vzťahuje na občianske a obchodné veci, pri ktorých sa uplatňujú pohľadávky. Európsky platobný rozkaz je určený na vymáhanie pohľadávok pre cezhraničné spory, a to bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

Obmedzenia

Taktiež nemožno tento inštitút vyplývajúci z Nariadenia EPR použiť v prípade uplatňovania nárokov vyplývajúcich z:

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

• majetkových práv týkajúcich sa manželstva alebo dedenia,
• súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa platobne neschopných spoločností,
• pri uplatňovaní sociálnych dávok,
• pohľadávok z mimozmluvných záväzkov (napr. náhrady škody).

Cezhraničný spor

Samozrejme, musí ísť o „cezhraničný spor“, t. j. jedna zo strán má bydlisko, resp. sídlo v inom členskom štáte ako je štát súdu, ktorý koná vo veci. Cezhraničný spor, je taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Konanie o Európskom platobnom rozkaze

Konanie o EPR je formulárovým konaním, ktoré spočíva v predkladaní vzorových tlačív príslušnému súdu. Tieto vzorové tlačivá sú uvedené v prílohách č. I až VII Nariadenia EPR.

Návrh na vydanie EPR

Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie.

Náležitosti návrhu

• Označenie súdu, ktorému je návrh adresovaný.
• Označenie navrhovateľa (meno a priezvisko / názov firmy, bydlisko / sídlo, dátum narodenia či IČO, údaj o štátnom občianstve).
• Označenie dlžníka - odporcu, prípadne viacerých odporcov. Ak je odporcom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
• Označenie veci, ktorej sa návrh týka (napr. „návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 1.000 Eur“).
• Pravdivé opísanie všetkých skutočností (údaje o uzatvorení či porušení zmluvy, výzve k zaplateniu, splátkach atď.).
• Označenie dôkazov, ktoré vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú (faktúry, výzvy atď.).
• Návrh na znenie petitu.
• Dátum napísania, vlastnoručný podpis.

Návrh podpisuje navrhovateľ alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa návrh podáva v elektronickej forme v súlade s čl. 7 ods. 5 nariadenia, musí sa podpísať v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy. Elektronický podpis sa však nevyžaduje v takom prípade, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny elektronický komunikačný systém, ktorý je prístupný istej skupine už zaregistrovaných overených užívateľov a ktorý umožňuje bezpečným spôsobom identifikovať týchto užívateľov, a len v tomto rozsahu. Toto tlačivo musíte vyplniť v jazyku alebo v jednom z jazykov, ktoré akceptuje súd konajúci vo veci. Tlačivo je k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

Prílohy k návrhu

Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Jazyk návrhu

V zmysle Civilného sporového poriadku (CSP) sa návrh na vydanie EPR a odpor voči nemu podáva v štátnom jazyku.

Alternatívny nesúhlas s pokračovaním v konaní

Navrhovateľ je oprávnený vopred v dodatku k návrhu uviesť, že v prípade, ak bude zo strany odporcu podaný odpor, nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle čl. 17 nariadenia. Ak odporca podá odpor voči vašej pohľadávke, konanie bude pokračovať pred príslušnými súdmi v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania. Ak si v takomto prípade neprajete pokračovať v konaní, mali by ste vyplniť aj dodatok k tomuto tlačivu.

Podanie návrhu

Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.

Súdna príslušnosť

Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne. Európsky justičný atlas pre občianske a obchodné veci obsahuje podrobný vyhľadávač pre určenie príslušných súdov v jednotlivých členských štátoch. O návrhoch rozhodujú vo väčšine prípadov okresné súdy, pričom ich príslušnosť sa riadi miestom bydliska alebo sídla žalovaného. Na konkrétnych súdoch sa veci prejednávajú v oddeleniach občianskoprávnych vecí, teda tzv. „C" a v prípade obchodnej agendy sa veci rozhodujú v obchodných senátoch, tzv. „Cb".

Priebeh konania

Celé konanie je písomné, neuplatňuje sa ústne pojednávanie. Výnimkou je len situácia, pokiaľ dôjde zo strany odporcu k podaniu odporu resp.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

Súdne poplatky

Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené. V návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu je potrebné o. i. uviesť aj sumu súdnych poplatkov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje na odporcovi. Navrhovateľ si teda musí vyčísliť súdny poplatok a návrh podať už s vyplnenou sumou poplatku. Nedá sa však vylúčiť situácia, kedy veriteľ nemá vedomosť o výške súdnych poplatkov v inej krajine únie. Nariadenie nerieši poplatkové otázky, preto sa tieto otázky plne spravujú vnútroštátnym právom každej krajiny. Ak je však navrhovateľ nemajetný a objektívne nemá na zaplatenie súdnych poplatkov, aplikuje sa vnútroštátna legislatíva priznávania úľav resp. oslobodení od súdnych poplatkov. V rámci celej EÚ platí, že objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nemôže spôsobiť odopretie práva na prístup k súdu, teda odopretie spravodlivosti.

Doplnenie a oprava návrhu

Ďalej sa nariadenie venuje v čl. Doplnenie a oprava návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením nie sú splnené ale pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný. Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv. skrátené konanie, táto lehota by nemala byť príliš dlhá.

Zmena návrhu

Zmena návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením sú splnené len sčasti. Súd o tejto skutočnosti informuje navrhovateľa (Tlačivo C) a vyzve ho, aby prijal alebo odmietol návrh EPR vo výške, ktorú určí súd, a poskytne mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ súdu odpovie vrátením Tlačiva C súdu v lehote, ktorú mu ustanoví súd obdobne ako pri doplnení alebo oprave návrhu.

Zamietnutie návrhu

Čl. Navrhovateľ musí byť oboznámený s dôvodmi zamietnutia návrhu (Tlačivo D). Proti zamietnutiu návrhu neprichádza do úvahy žiadny opravný prostriedok. V prípade ak nie sú splnené nariadením vyžadované požiadavky (napríklad navrhovateľ nereagoval na odstránenie vád, pohľadávka je zjavne neopodstatnená, nejde o občiansku ani obchodnú vec a podobne), súd návrh zamietne. Urobí tak formou tlačiva typ D uvedeného v prílohe nariadenia. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva.

Vydanie Európskeho platobného rozkazu

Súd vydá EPR v prípade, ak sú splnené požiadavky na návrh ustanovené nariadením a pohľadávka sa javí byť opodstatnená a návrh prípustný, čo najskôr, spravidla do 30 dní od podania návrhu (Tlačivo E). Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Nariadenie neupravuje otázky týkajúce sa súdnych poplatkov v jednotlivých krajinách únie, a teda sa nezaoberá ani otázkou započítania či nezapočítania doby platenia poplatkov do lehoty na vydanie rozkazu. V tomto smere sa v plnom rozsahu odkazuje na vnútroštátne úpravy jednotlivých štátov, čiže bude sa postupovať tak, akokeby navrhovateľ nežiadal vydanie európskeho platobného rozkazu, ale inicioval riadne konanie podľa vnútroštátneho práva.

Doručenie Európskeho platobného rozkazu

Súd je povinný zabezpečiť doručenie EPR odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky uvedené v čl. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv. tlačivo odporu (tlačivo F). Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.

Odpor proti Európskemu platobnému rozkazu

Proti vydanému EPR je odporca oprávnený podať na súd odpor (Tlačivo F zaslané odporcovi spolu s EPR), a to v lehote 30 dní od doručenia EPR odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, nie je však povinný uviesť dôvody prečo. Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods. 5 OSP).

Forma a náležitosti odporu

Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu.

Spoplatnenie odporu

To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny).

Informovanie navrhovateľa o odpore

Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení.

Účinky podania odporu

Účinkom včasného podania odporu je skutočnosť, že konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania sa riadi právom členského štátu pôvodu.

Vyhlásenie vykonateľnosti Európskeho platobného rozkazu

Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti). EPR je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie odporu s prihliadnutím na primeranú lehotu na doručenie odporu, čo súd vyhlási bezodkladne (Tlačivo G); súd pôvodu je povinný overiť deň doručenia. Bez toho, aby bola predchádzajúca veta dotknutá, sa formálne požiadavky na vykonateľnosť riadia právom členského štátu pôvodu.

Výkon Európskeho platobného rozkazu

Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu.

Odmietnutie výkonu

Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu. V rámci tohto konania sa nevyžaduje ústne pojednávanie na súde. Stačí, aby navrhovateľ doručil návrh na súd. Konanie sa potom odvíja samostatne.

tags: #európsky #platobný #rozkaz #náležitosti