Podmienky pre výkon činnosti bez právneho nároku

V nasledujúcom článku sa budeme venovať rôznym aspektom výkonu činnosti, pričom sa zameriame na situácie, kde neexistuje právny nárok na výkon danej činnosti. Vysvetlíme si základné pojmy, ako ich opisuje Zákonník práce, a budeme sa venovať miestu výkonu práce, domáckej práci, telepráci a home officu. Taktiež sa pozrieme na švarcsystém a výkon práce vo verejnom záujme.

Obsahové náležitosti pracovnej zmluvy a miesto výkonu práce

Každá pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko základných ustanovení, aby sme ju mohli považovať za dostatočne určitú a platnú. Tieto ustanovenia sa odborne nazývajú obsahové náležitosti. Pracovné právo rozoznáva štyri hlavné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy. Ako vidíme, miesto výkonu práce musí mať v pracovnej zmluve presne určené každý zamestnanec. Bez jasného uvedenia miesta výkonu práce by pracovná zmluva bola neplatná.

Miesto výkonu práce môžete mať v pracovnej zmluve určené viacerými spôsobmi. Zamestnávateľ vám môže uviesť konkrétnu adresu, časť obce alebo inak vymedziť územie, na ktorom budete pracovať. Zákonník práce umožňuje, aby ako miesto výkonu práce bolo v pracovnej zmluve uvedené bydlisko zamestnanca. Prípadne to môže byť aj iné miesto, než je prevádzka zamestnávateľa.

Domácka práca, telepráca a home office

Z právneho hľadiska nie je rozdiel medzi domáckou prácou a teleprácou veľký. Ak vychádzame z ustanovení zákona, domáckou prácou je taká práca, kde zamestnanec nemusí na jej výkon priamo používať informačné technológie (napríklad krajčírka, ktorá pre zamestnávateľa šije oblečenie na vlastnom šijacom stroji v pohodlí domova a výsledky svojej práce potom zasiela poštou na adresu zamestnávateľa). Formou telepráce robia najčastejšie pracovníci znalostnej ekonomiky, ako sú programátori, telemarketingoví pracovníci, špecialisti zákazníckej podpory a pod.

Okrem domáckej práce a telepráce pozná Zákonník práce aj tzv. „prácu z domu“, ktorú budeme v tomto článku nazývať „home officom“. Podľa § 52 ods. Hlavný rozdiel oproti domáckej práci a telepráci je v tom, že pri „home office“ máte ako miesto výkonu práce uvedené v zmluve pracovisko zamestnávateľa, a nie vaše bydlisko.

Prečítajte si tiež: Asistencia a invalidný dôchodok - čo potrebujete vedieť

Vo všeobecnosti platí, že domácki pracovníci a telepracovníci majú tie isté práva a povinnosti ako bežní pracovníci. Zákon v § 52 ods. 4 hovorí, že Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Ak ste telepracovníkom, zamestnávateľ je vám povinný zabezpečiť potrebné vybavenie na vašu prácu.

Právny režim zamestnancov pracujúcich na diaľku však má aj určité výnimky. Vyššie spomínané odchýlky sa netýkajú ľudí pracujúcich formou „home office“ podľa § 52 ods. 5. Rozdiely v právnej úprave pre domáckych pracovníkov a telepracovníkov vychádzajú zo základného predpokladu, že svoj pracovný čas si organizujete sám a neurčuje vám ho váš nadriadený. Ten vám len zadá úlohy, ktoré je potrebné splniť.

Zamestnanci pracujúci z domova majú právo na dovolenku a na stravné, tak ako majú bežní zamestnanci. Ďalšou povinnosťou vášho zamestnávateľa je zabezpečiť vám sociálny kontakt s vašimi kolegami. V praxi sa môže stať, že zamestnanec pracujúci z domova nemá dostatočný kontakt s ostatnými zamestnancami. V takom prípade môže u telepracovníka dôjsť k pocitu odcudzenia alebo vyčlenenia z kolektívu.

Pokiaľ pracujete mimoriadne z domova podľa § 52 ods. Home office vám zamestnávateľ nemôže nariadiť. Vždy je na to potrebný súhlas alebo dohoda oboch strán. Tento súhlas môže byť aj ústny, ale pre väčšiu právnu istotu tu odporúčame urobiť ho písomne. Ďalšou podmienkou je, aby bol výkon práce z domu možný. So zamestnávateľom sa však môžete dohodnúť na úprave druhu práce. Keďže ide o podstatnú obsahovú náležitosť pracovnej zmluvy, táto dohoda musí byť písomná a musia s ňou súhlasiť obe strany. Zamestnávateľ vám iný druh práce nemôže jednostranne nariadiť. Výnimkou je odvracanie následkov mimoriadnych udalostí, napr. podľa Ústavného zákona č. 227/2002 Z.

Na rozdiel od domáckych pracovníkov a telepracovníkov si na home office nemôžete sám organizovať pracovný čas, ale ten vám určí váš nadriadený. Zamestnávateľ vám však môže dať súhlas, že si prácu zorganizujete sám. Máte taktiež nárok na príplatky za prácu nadčas, prácu vo sviatok alebo prácu v noci. Tiež sa na vás vzťahujú ustanovenia o osobných prekážkach, za ktoré vám patrí náhrada mzdy podľa 5. časti Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Požiadavky na vzdelanie sociálnych pracovníkov

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ právo kontrolovať plnenie vašich pracovných úloh. Zamestnávateľ by vás tak mohol kontrolovať iba nepriamo, napríklad sledovaním rýchlosti plnenia úloh alebo pri počítači záznamom činnosti, ktorá by nezasahovala do vášho súkromia. Za porušenie pravidiel home office nie je možné dohodnúť finančné sankcie. Mohlo by však ísť o porušenie pracovnej disciplíny, z ktorého by plynuli právne dôsledky.

Krízové situácie a práca z domu

Aktualizácia 3.4.2020. Táto novela menuje tri krízové situácie, počas ktorých budú platiť isté odchýlky od bežného právneho stavu. Ide o mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav. V súčasnosti je od 16. marca vyhlásený na území Slovenska núdzový stav. Nové ustanovenia majú platiť aj počas dvoch mesiacov po odvolaní tohto stavu.

Novela prináša viacero zmien a niektoré z týchto zmien sa dotýkajú aj výkonu práce z domu. Tieto ustanovenia sa použijú len počas účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrení pri ohrození verejného zdravia. Tieto opatrenia môžu vydať podľa Zákona č. 355/2007 Z. Nové ustanovenia dávajú zamestnávateľovi možnosť vám počas krízovej situácie prácu z domu aj nariadiť.

Právo na prístup k zamestnaniu

Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vznp. Podľa § 14 ods. Podľa § 14 ods. 2 zákona občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch stanovenou osobitným zákonom. Podľa §14 ods. 3 zákona uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 32 ods. Podľa 6 ods. Podľa § 6 ods. byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,12) ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 601/2003 Z. z. vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, ( zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 601/2003 Z. z. vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu (zákon č. 378/2015 Z.z. byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu (zákon č. 570/2005 Z.z.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a výkon civilnej služby

Podľa § 6 ods. 3 UoZ nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. Podľa § 9 ods. Podľa § 32 ods. 6 zákona sa občan uchádza o sprostredkovanie zamestnania na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Podľa § 34 ods. 13 zákona UoZ, ktorý zmenou trvalého pobytu zmenil aj miestne príslušný úrad, nahlási túto zmenu úradu, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, do troch pracovných dní odo dňa zmeny trvalého pobytu alebo odo dňa začatia poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb. Pobyt v zariadení sociálnych služieb preukazuje UoZ potvrdením, ktoré na tento účel vydáva zariadenie sociálnych služieb. Práva a povinnosti spojené s vedením v evidencii UoZ prechádzajú na príslušný úrad dňom zmeny trvalého pobytu. Ak UoZ neoznámi túto skutočnosť príslušnému úradu v ustanovenej lehote, prechádzajú práva a povinnosti spojené s evidenciou UoZ na príslušný úrad dňom, keď ju UoZ oznámil príslušnému úradu. Písomnú dokumentáciu potrebnú na vedenie evidencie UoZ vyžiada úrad príslušný podľa miesta nového trvalého pobytu alebo miesta poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb od úradu príslušného podľa predchádzajúceho trvalého pobytu. Ak sa zmení príslušnosť úradu určená podľa § 32 ods.

Podľa § 34 ods. 1 zákona občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie UoZ odo dňa osobného podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 34 ods. 2 zákona, skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie UoZ osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je UoZ povinný preukázať. Podľa § 34 ods. Podľa § 34 ods. 4 zákona sa takto (podľa § 34 ods.

Podľa § 34 ods. predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. Podľa § 34 ods. Podľa § 34 ods. Podľa § 34 ods. 8 zákona je UoZ povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom; formu vyzvania si UoZ dohodne s úradom. Podľa § 34 ods. 9 zákona počas zaradenia do projektov a programov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky UoZ povinnosť podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona nevzniká. Podľa § 34 ods. 10 zákona u UoZ, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce dlhšie ako dva mesiace, sa vyžaduje plnenie povinnosti podľa § 34 ods.

Podľa § 34 ods. 15 zákona UoZ, ktorý je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ktorý chce odísť do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu Európskej únie. Podľa § 34 ods. 16 zákona UoZ, ktorý oznámil úradu dátum svojho odchodu do členského štátu Európskej únie podľa § 34 ods. 15 zákona, nie je povinný plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie. Podľa § 34 ods. 17 zákona UoZ, ktorého príslušný úrad v členskom štáte Európskej únie, do ktorého odišiel s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, nezaradil do svojej evidencie služieb zamestnanosti, je povinný opätovne začať plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie. Podľa § 34 ods. 18 zákona UoZ, ktorého príslušný úrad členského štátu Európskej únie, do ktorého odišiel s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, zaradil do svojej evidencie služieb zamestnanosti, je povinný opätovne začať plniť povinnosti podľa § 34 ods.

Podľa § 34 ods. bol počas troch rokov opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. bol vyradený z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. n) a ods. 2 zákona, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie UoZ ustanovené v § 36 ods. nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 1 alebo § 57 ods. nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie UoZ v lehote podľa § 34 ods. Podľa § 36 ods. odchodu do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie podľa § 34 ods. vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu okrem pracovnoprávneho vzťahu na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo právneho vzťahu podľa § 6 ods. ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona. a b) a ods.

Podľa § 36 ods. Podľa § 36 ods. 3 zákona v prípade vyradenia UoZ z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. n) zákona úrad znovu zaradí občana do evidencie UoZ najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie UoZ. V prípade vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. Podľa § 36 ods. 4 zákona sa za vážny dôvod pri vyradení UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 5 písm. zdravotný stav UoZ posúdený podľa § 19 ods. Podľa § 36 ods. 5 zákona sa za nespoluprácu UoZ s úradom podľa § 36 ods. 2 písm. Podľa § 34 ods. 11 zákona UoZ, ktorý predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, úrad neurčí povinnosť podľa § 34 ods. Podľa § 34 ods. 12 zákona UoZ, ktorá predloží doklad o predpokladanom termíne pôrodu, úrad neurčí povinnosť podľa § 34 ods.

Podľa § 15 zákona vhodné zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce. Vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona je zamestnanie, v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týždenného pracovného času. Vhodné zamestnanie si občan hľadá sám, za pomoci úradu alebo za pomoci právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa § 11 od. 2 písm. JUDr.

Závislá práca a švarcsystém

Pojem „švarcsystém“ predstavuje závislú prácu vykonávanú samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) mimo pracovného pomeru alebo mimo obdobného pracovného vzťahu pre zamestnávateľa. Švarcsystém je však nelegálny, nakoľko dochádza s zastretému výkonu závislej práce. Tento systém môže mať pre obe strany negatívne dôsledky. Švarcsystém sa u nás čoraz viac využíva, no napriek tomu je mnoho ľudí, ktorým tento pojem nie je známy.

Závislá práca je definovaná v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Podľa Zákonníka práce ide o závislú prácu v prípade osobného výkonu práce, nadriadenosti a podriadenosti, t. j. Uvedenými znakmi sa závislá práca odlišuje od pojmu „podnikanie“. Podnikanie je vymedzené zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), resp. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „Živnostenský zákon“), podľa ktorých podnikaním je samostatná zárobková činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku. Zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom pomere na účely dosiahnutia zisku, ale za vykonanú prácu mu patrí mzda podľa ust. § 118 a nasl.

Ďalej Zákonník práce v ust. § 1 ods. ustanovuje: „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Podnikatelia často potrebujú rôzne podporné a vedľajšie činnosti pri svojom podnikaní. Slovensko patrí ku krajinám s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré znáša nielen zamestnanec, ale vo veľkej miere práve zamestnávateľ. Daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je pomerne vysoké. Odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca sú vo výške 35,2 %. Samostatne zárobková činnosť je preferovanejšia z dôvodu nižšieho vymeriavacieho základu, tzn. To znamená, že SZČO môže mať vyšší čistý príjem ako zamestnanec v pracovnom pomere. Zamestnanec je na základe uvedeného pre zamestnávateľa drahší než spolupráca so SZČO.

Problém je však v tom, že švarcsystém je podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“) nelegálny. Podľa ust. § 2 ods. Ďalej podľa ust. 2 ods. Na druhej strane je nutné uviesť aj nevýhody tohto systému. V pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou sa zamestnanec považuje vždy za slabšiu stranu. To ale neznamená, že mu Zákonník práce nepriznáva žiadne práva, ba práve naopak. Zákonník práce priznáva zamestnancom zvýšenú mieru ochrany a práva, ktoré musí zamestnávateľ rešpektovať a zabezpečovať. Nevýhoda švarcsystému spočíva najmä v tom, že SZČO nepožíva tie isté práva ako zamestnanec, napr. zabezpečenie stravovania, nárok na platenú dovolenku, odstupné v prípade splnenia zákonných podmienok, prestávky v práci, nárok na zabezpečenie pracovných pomôcok zamestnávateľom, obmedzená miera zodpovednosti a iné.

Výkon práce SZČO pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. práca nie je obmedzená časovým horizontom, napr. SZČO pracuje v mene zamestnávateľa (napr. Závislá práca je však viazaná na relatívne vysoký počet indikátorov. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a pri posudzovaní konkrétnych prípadov by bolo treba vychádzať zo všetkých okolností konkrétneho prípadu. Samotná zmluva nevytvára základ toho, či ide závislú prácu alebo švarcsystém. Niektorý zo znakov závislej práce v prípade zamestnávania SZČO by mohol byť zastúpený v takej miere, že by vyvolával pochybnosti a právny vzťah by mohol byť vyhodnotený ako závislá práca.

Práca vykonávaná na základe iných zmlúv, napr. zmluva o spolupráci, zmluva o obchodnom zastúpení, mandátna zmluva, zmluva o sprostredkovaní alebo zmluva o dielo, formou jednorazových či opakujúcich sa plnení, pri ktorých dodávateľ prác používa svoje vlastné priestory a pracovné prostriedky (alebo aj priestory a pracovné prostriedky zamestnávateľa, ktoré má SZČO v prenájme) a nepodlieha pracovným pokynom zamestnávateľa ohľadom pracovných postupov a pracovnej doby, alebo plnení poskytovaných týmto spôsobom viac odberateľom a pod., znaky závislej práce nenapĺňa a je možno ju vykonávať aj v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom zmluvnom vzťahu, tzn. nepôjde o švarcsystém. Dôležité pri posudzovaní výkonu práce, a to či túto možno subsumovať pod pojem švarcsystém, je aj skutočnosť, či u zamestnávateľa pracujú na totožných pozíciách vedľa SZČO aj zamestnanci odberateľa, ktorí majú uzavreté pracovné zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer a či SZČO vykonávajú prácu za tých istých podmienok ako títo zamestnanci, napr.

Okrem uvedeného, na to aby bolo možné závislú prácu subsumovať pod pojem švarsystém, je nevyhnutné aby takto zastretý výkon závislej práce bol vykonávaný fyzickou osobou - podnikateľom, tzn. osobou ktorá je SZČO. Podľa ust. § 11 ods. Kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov upravuje aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“). Príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce na výkon inšpekcie práce sú v zmysle tohto zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona o nelegálnom zamestnávaní vykonáva kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce. Za správne delikty uvedené v ust. § 19 Zákona o inšpekcií hrozia zamestnávateľovi prísne pokuty. Podľa ust. § 19 ods.

Mnohí podnikatelia sa švarcsystémom inšpirovali a tým dali podnet na zásah zo strany štátu, aby takéto protiprávne konanie dôraznejšie kontroloval a prísnejšie postihoval. Švarcsystém je do istej miery pochopiteľným, nie však legitímnym záujmom zamestnávateľov, zabezpečovať potrebu výkonu práce mimo pracovnoprávnych vzťahov, najmä mimo pracovného pomeru. Využívanie švarcsystému sa považuje za obchádzanie zákona, lebo ide o zastieranie pracovnoprávnych vzťahov, avšak zamestnávanie SZČO nemusí pri vykazovaní niektorých znakov závislej práce automaticky vždy znamenať, že ide o závislú prácu, tzn. o švarcsystém.

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti je inštitút, ktorý umožňuje zmierniť vykonanie uloženého trestu zákazu činnosti. Inak povedané, podmienečné upustenie umožňuje skrátenie výkonu trestu, ak sa preukáže, že nápravný cieľ trestu bol dosiahnutý skôr, než odsúdený vykonal celú výmeru uloženého trestu zákazu činnosti.

Cieľom tohto inštitútu je predčasné povolenie vykonávať činnosť, na ktorú sa vzťahuje uložený zákaz (napr. zákaz vedenia motorových vozidiel).

Zákon ustanovuje materiálnu a formálnu podmienku, ktoré musia byť súčasne splnené na to, aby súd rozhodol o podmienečnom upustení.

Materiálna podmienka spočíva v tom, že odsúdený spôsobom svojho života v čase výkonu tohto trestu preukázal, že ďalší výkon trestu zákazu činnosti už nie je nevyhnutný. Uvedené znamená, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom upustení bude skúmať najmä dodržiavanie povinnosti vyplývajúcej z uloženého trestu (napr. či odsúdený počas výkonu trestu neviedol motorové vozidlá) a taktiež to, či odsúdený spáchal v rozhodnej dobe trestný čin, príp. priestupok a pod. Súd bude hodnotiť celkové správanie odsúdeného počas výkonu trestu.

Naplnenie formálnej podmienky spočíva v tom, že odsúdený vykonal polovicu uloženého trestu zákazu činnosti. Napr. ak bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov, tak formálna podmienka pre podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu bude splnená po vykonaní trestu v dĺžke 1 roka.

Existujú však aj prípady, kedy nie je možné aj za splnenia vyššie spomenutých podmienok podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ktoré s Vami radi prejdeme.

Ak súd podmienečne upustí od výkonu zvyšku trestu, tak zároveň určí skúšobnú dobu, ktorá nesmie byť kratšia ako zvyšok trestu. Súd môže uložiť skúšobnú dobu až na 5 rokov. Dĺžku súd určí posúdením závažnosti spáchaného trestného činu, výšky uloženého trestu, trestnej minulosti odsúdeného, nahradenia spôsobenej škody a pod.

Zároveň, súd môže (ale nemusí) uložiť odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti, ako napr. zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súd spravidla tiež odsúdenému uloží, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

O podmienečnom upustení rozhoduje súd na verejnom zasadnutí, pričom proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Dôležité je tiež dodať, že na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nie je právny nárok. Inými slovami, rozhodnutie o podmienečnom upustení je vždy fakultatívnej povahy, teda súd nie je povinný, ale iba môže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

Záverom len v krátkosti zhrnieme, že je vhodné, resp. potrebné uviesť už v návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti všetky skutočnosti a priložiť dôkazy, ktoré preukazujú naplnenie potrebných podmienok.

tags: #na #vykon #cinnosti #nie #je #pravny