Čo môže vykonávať dôchodca na základe mandátnej zmluvy

Práca je neoddeliteľnou súčasťou života každého ekonomického subjektu, pričom môže ísť o prácu fyzickú alebo duševnú. V Slovenskej republike sú pracovnoprávne vzťahy upravené zákonom č. 311/2001 Z.z., známym ako Zákonník práce. Tento zákon stanovuje, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť založený na základe pracovnej zmluvy, ako je uvedené v § 42 Zákonníka práce.

Základné aspekty pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko povinných náležitostí, medzi ktoré patrí druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Okrem týchto povinných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie podrobnosti, ako napríklad výplatný termín, benefity pre zamestnanca, výmeru dovolenky alebo dĺžku výpovednej doby. Dôležité je, aby bola pracovná zmluva písomná a vyhotovená v dvoch exemplároch, pričom zamestnávateľ je povinný jeden exemplár odovzdať zamestnancovi.

Slovenská legislatíva rozlišuje rôzne typy pracovného pomeru, vrátane pracovného pomeru na dobu neurčitú, pracovného pomeru na dobu určitú, pracovného pomeru na kratší pracovný čas, deleného pracovného miesta a domáckej práce a telepráce. Okrem odvodov do Sociálnej poisťovne je potrebné odvádzať aj preddavky na zdravotné poistenie. V roku 2021 platilo, že zamestnanec z hrubej mzdy platí preddavky na zdravotné poistenie vo výške 4 %, zatiaľ čo zamestnávateľ platí preddavky vo výške 10 % z hrubej mzdy zamestnanca.

Dohody o prácach mimo pracovného pomeru

Okrem štandardného pracovného pomeru existujú aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tieto dohody je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to najviac na 12 mesiacov. Po skončení predchádzajúcej dohody je možné uzatvoriť s tou istou fyzickou osobou novú dohodu, avšak opäť najdlhšie na 12 mesiacov.

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce je upravená v § 226 Zákonníka práce. V prípade, že zamestnanec nevykoná pracovnú úlohu v dohodnutej dobe, zamestnávateľ môže od tejto dohody odstúpiť. Odmena za prácu je splatná až po dokončení a odovzdaní práce.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti je upravená v § 228a Zákonníka práce a využíva sa pri príležitostnej činnosti, ktorá je vymedzená druhom práce. Na základe tejto dohody je možné vykonávať prácu najviac 10 hodín týždenne. Toto obmedzenie sa vzťahuje osobitne za každý týždeň a nie je možné ho priemerovať. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, odmena za vykonanú prácu, rozsah pracovného času a doba, na ktorú je dohoda uzatvorená. Odmena za prácu je splatná najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Dohodu možno skončiť dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu.

Dohoda o brigádnickej práci študenta

Dohoda o brigádnickej práci študenta je upravená v § 227 a § 228 Zákonníka práce. Na základe tejto dohody môže študent vykonávať prácu v priemere najviac 20 hodín týždenne (80 hodín mesačne). Pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta sa vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. Študent si môže uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia podpísaním vyhlásenia v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení. Ak študent má podpísané vyhlásenie a príjem nepresiahne 200 €, z dosiahnutého príjmu zamestnávateľ platí úrazové a garančné poistenie.

Mandátna zmluva a jej využitie pre dôchodcov

Spoločník, konateľ alebo člen orgánu spoločnosti môže mať vo firme uzatvorenú mandátnu zmluvu (§ 566 - 576 Obchodného zákonníka). Ak konateľ alebo spoločník, resp. iný člen orgánu má príjem na základe pracovnej zmluvy alebo dohody mimo pracovný pomer, ide o príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade má v spoločnosti postavenie zamestnanca a spoločnosť má postavenie zamestnávateľa. Zamestnávateľ je v tomto prípade povinný nahlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne a prihlásiť ho do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Mandátna zmluva a dôchodkové poistenie

Dôchodcovia si môžu uplatniť výnimku na jednu dohodu, z ktorej nebudú platiť dôchodkové poistenie, pokiaľ príjem za mesiac nepresiahne 200 €. Dôchodkové poistenie je povinné len z tej časti odmeny, ktorá presahuje 200 € mesačne. Zo sumy nad 200 € dôchodca platí starobné poistenie.

Pravidelný a nepravidelný príjem

Pravidelný príjem je príjem, na ktorého výplatu má právo zamestnanec v pracovnom pomere každý kalendárny mesiac (dohoda je uzavretá na viac ako jeden kalendárny mesiac a odmena je vyplácaná každý mesiac). Nepravidelný príjem je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec poberá odmenu, ale nemá právo na výplatu za každý kalendárny mesiac (dohoda je uzavretá na menej ako jeden kalendárny mesiac alebo dohodnutá odmena nie je vyplácaná každý mesiac). Ak spoločník/konateľ dostáva odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, firma ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca. V tomto prípade je dôležitá frekvencia vyplácania odmeny. Ak má nárok na pravidelnú odmenu (vyplácanú každý mesiac), ide o pravidelný príjem a preto sa z odmeny platí dôchodkové, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ak je odmena vyplácaná nepravidelne (napríklad štvrťročne, polročne, ročne), ide o nepravidelný príjem. V tomto prípade sa platí z odmeny len dôchodkové poistenie. Či už ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem, na spoločníka/konateľa sa nevzťahuje úrazové ani garančné poistenie.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Mandátna zmluva vs. pracovná zmluva

Je dôležité rozlišovať medzi mandátnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Osoba, ktorá vykonáva prácu na základe mandátneho vzťahu, nemá status zamestnanca podľa Zákonníka práce. To znamená, že jej nemôžu byť poskytované napríklad stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie. Takáto osoba nezodpovedá za škodu podľa Zákonníka práce, ktorú pri svojej činnosti spôsobí a nevznikne jej ani nárok na dovolenku. Na druhej strane, ide o čisto obchodnoprávny vzťah, konkrétne mandátnu zmluvu, ktorú uzatvára zamestnávateľ ako jeden podnikateľský subjekt s druhou osobou, ktorá je tiež podnikateľom.

Výhody a nevýhody mandátnej zmluvy

Zamestnávatelia volia mandátnu zmluvu v mnohých prípadoch z dôvodu jej blízkosti k pracovnoprávnemu vzťahu, avšak rovnako podstatná je tiež finančná otázka. Významný prvok určujúci rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má so svojím zamestnávateľom vytvorený pracovnoprávny vzťah, a osobou, ktorá sa síce de facto môže označovať za zamestnanca, avšak jej postavenie určuje Obchodný zákonník, je v platení odvodov a preddavkov na daň. V prípade, že máte „zamestnanca“ na mandátnu zmluvu, nevzniká vám povinnosť robiť úhrady do poisťovní a rovnako nevzniká povinnosť zrážať preddavky na daň z príjmu.

Štandardný model mandátneho vzťahu vychádza z uzatvorenej zmluvy, kde po splnení úlohy dostáva osoba (mandatár) pracujúca pre zamestnávateľa odplatu za svoju činnosť vo výške, ako je uvedená v zmluve. Mandatár musí túto odplatu ako príjem zahrnúť do daňového priznania spolu s ostatnými príjmami.

Náhrada škody

V prípade vzniku škody na majetku zamestnávateľa je rozdiel medzi pracovnou zmluvou a mandátnou zmluvou značný. Pri pracovnej zmluve je výška náhrady škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá, obmedzená. V prípade mandátnej zmluvy však nie je zamestnávateľ pri vymáhaní náhrady škody obmedzený štvornásobkom priemernej mzdy ako v prípade pracovnej zmluvy.

Komunikácia a pokyny

Nezanedbateľný rozdiel medzi zaradením osoby pod režim pracovnoprávneho vzťahu (napríklad pracovnou zmluvou) alebo pod režim vzťahu mandátneho spočíva aj v komunikácii s ostatnými zamestnancami a tiež so zamestnávateľom. Pri vytváraní vzťahov založených na základe pracovnej zmluvy je zamestnanec povinný sa riadiť Zákonníkom práce a v ňom definovanými pravidlami a povinnosťami. Pri vytváraní mandátnych vzťahov je žiaduce si v mandátnej zmluve dohodnúť, kto je oprávnený dávať mandatárovi v mene mandanta (zamestnávateľa) pokyny. Ak však mandant nesplní pokyn určeného vedúceho, aj keď bude oprávnený v mene mandanta ho uložiť, nepôjde o porušenie pracovnej disciplíny.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Činnosti, ktoré môže dôchodca vykonávať na základe mandátnej zmluvy

Dôchodca môže na základe mandátnej zmluvy vykonávať rôzne činnosti, ktoré sú v súlade s jeho schopnosťami a skúsenosťami. Medzi tieto činnosti môže patriť napríklad:

• Poradenská činnosť: Dôchodca môže poskytovať poradenstvo v oblasti, v ktorej má dlhoročné skúsenosti.
• Lektorská činnosť: Dôchodca môže prednášať alebo viesť kurzy v oblasti, v ktorej má odborné znalosti.
• Administratívna činnosť: Dôchodca môže vykonávať administratívne práce, ako napríklad spracovanie dokumentov, vedenie evidencie alebo vybavovanie korešpondencie.
• Obchodná činnosť: Dôchodca môže zastupovať spoločnosť pri dohadovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi alebo zákazníkmi.
• Iné špecializované činnosti: V závislosti od svojich schopností a skúseností môže dôchodca vykonávať aj iné špecializované činnosti, ako napríklad preklady, grafické práce alebo programovanie.

Zmeny v postavení konateľov a spoločníkov v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2.

Podľa § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. 1. 2011 sa za zamestnanca na účely sociálneho poistenia považuje fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a vykonáva zárobkovú činnosť, ak má okrem iného aj existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali, pretože neboli výslovne uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r. o.

tags: #čo #môže #vykonávať #dôchodca #na #základe