Sociálny fond: Využitie pre zamestnancov a zamestnávateľov

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje realizovať starostlivosť o zamestnancov a bývalých zamestnancov. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tvorbe, použití a zdaňovaní sociálneho fondu v súlade s platnou legislatívou.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu je zákonnou povinnosťou pre zamestnávateľa, ktorým je právnická alebo fyzická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ zamestnáva iba zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sociálny fond netvorí.

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.V praxi sú najčastejšie aplikovanými pra­covnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov:

  1. Povinný prídel: V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.
    • Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinný tvoriť sociálny fond prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak zamestnávateľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu.
    • Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku a u ktorých je povinný prídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov, tvoria sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu.
  2. Ďalší prídel: V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť aj ďalším prídelom, a to:
    • vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.,
    • alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.
  3. Ďalšie zdroje: V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. sú:
    • ďalšie zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
    • dary,
    • dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
    • zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Celková suma prostriedkov fondu po­uži­tých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Všetko o karte účastníka ÚPSVaR

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu je definované v § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. a je zamerané na sociálnu oblasť a starostlivosť o zamestnancov. Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Medzi typické účely použitia patria:

  • Príspevky na dopravu do zamestnania a späť: Ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
  • Stravovanie zamestnancov: Nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. opatrením o sumách stravného).
  • Účasť na kultúrnych a športových podujatiach:
  • Rekreácie a služby: Ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
  • Zdravotná starostlivosť:
  • Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky:
  • Servisné poukážky: Alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenia) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z., pokiaľ nie sú výslovne uvedené ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.) alebo sú oslobodené od dane (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane:

  • Úvery a pôžičky.
  • Ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Príjmy oslobodené od dane:

  • Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky. (podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z.)
  • Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. (nepeňažné plnenie)
  • Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce.
  • Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom.
  • Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Príjmy podliehajúce zdaneniu a odvodom:

  • Peňažný príspevok na stravovanie, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
  • Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
  • Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
  • Všetky ostatné plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane alebo nie sú predmetom dane.

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zne­ní neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v neskorších predpisov). Výnimkou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie.

Povinnosti zamestnávateľa

  • Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
  • V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.
  • Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
  • Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
  • Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) a poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
  • Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.

Daňové hľadisko

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Prečítajte si tiež: Všetko o ZŤP zľavách

Prečítajte si tiež: Inšpirácie z literatúry pre mladých

tags: #na #čo #sa #dá #použiť #sociálny

Ďalšie články