Nadnárodný Rozhodcovský Súd: Definícia, Kontext a Význam

Úvod

V súčasnom globalizovanom svete, kde obchod a podnikanie prekračujú štátne hranice, nadobúda čoraz väčší význam efektívne riešenie medzinárodných sporov. Jedným z kľúčových mechanizmov v tejto oblasti je nadnárodný rozhodcovský súd, ktorý poskytuje alternatívu k tradičným súdnym systémom. Tento článok sa zameriava na definíciu, kontext a význam nadnárodného rozhodcovského súdu, s prihliadnutím na jeho úlohu v medzinárodnom obchode a riešení sporov.

Rozhodcovská Zmluva ako Základ Dobrovoľnej Arbitráže

Všeobecne akceptovaný názor je, že základom dobrovoľnej arbitráže ako alternatívnej metódy riešenia sporov je rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva, známa aj ako "arbitration agreement", "der Schiedsvertrag" alebo "arbitražnoje soglašenje", je dohoda medzi stranami, že akékoľvek spory, ktoré medzi nimi vzniknú, budú riešené prostredníctvom arbitráže, a nie prostredníctvom súdneho konania.

Alternatívne Riešenie Sporov a Právo na Súdnu Ochranu

Medzi základné práva fyzických i právnických osôb patrí právo na súdnu ochranu, ako aj právo na ochranu na inom orgáne. Použitie práva na súdnu ochranu a ochranu na inom orgáne prichádza do úvahy vtedy, ak došlo k ohrozeniu, či porušeniu práva jedného, či viacerých subjektov. Najdôležitejšiu úlohu pri poskytovaní ochrany ohrozeného, či porušeného práva má súdna moc.

Právomoc Súdov a Princíp Trojdelenia Štátnej Moci

Ústava Slovenskej republiky zakotvuje princíp trojdelenia štátnej moci. Deľba moci je jednou zo základných záruk demokratického a právneho štátu. Aby si jednotlivé orgány štátu navzájom nezasahovali do svojich činností, štát vymedzuje každému z nich presný rozsah jeho oprávnení a povinností.

Rozhodcovské Konanie: Tradičný Spôsob Riešenia Obchodných Sporov

Rozhodcovské konanie je tradičným spôsobom riešenia obchodných sporov na území Slovenskej republiky, ako aj jej právnych predchodcov Československej republiky resp. Rakúsko - Uhorskej monarchie. Novodobá história tohto inštitútu sa traduje v súvislosti s činnosťou obchodných a priemyselných komôr na území Slovenska, ktoré si nedávno pripomenuli 150. výročie svojho vzniku.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Problémy Súvisiace so Zriaďovaním Stálych Rozhodcovských Súdov

V súvislosti so zriaďovaním stálych rozhodcovských súdov a rozhodovaním sporov v rozhodcovskom konaní sa vyskytujú určité problémy. Rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní má svoju tradíciu, ktorá nadväzovala na právnu úpravu v bývalom Československu. V tomto období však boli predmetom rozhodcovského konania spory so zahraničným prvkom, keď najmä bývalé podniky zahraničného obchodu povinne riešili svoje spory so zahraničným partnerom vznikajúce z dovozu a vývozu tovaru a služieb, investičných celkov, prípadne iných dodávok.

Etika, Nezávislosť a Nestrannosť Medzinárodného Rozhodcu

S problematikou etiky, nezávislosti a nestrannosti medzinárodného rozhodcu úzko súvisí i kontroverzný fenomén rozhodcovskej imunity a zodpovednosti. V medzinárodnej obchodnej arbitráži je možné klasifikovať tri typy zodpovednosti a rozhodcovskej imunity: absolútna imunita rozhodcu a žiadna zodpovednosť rozhodcu (Brazília), frekventovaná tzv. kvalifikovaná pomerne rozsiahla imunita rozhodcu s výnimkou napr. zodpovednosti v prípade korupcie, podvodu, konania so zlým úmyslom (Anglicko, Taliansko, Holandsko, Kanada atď.), čiastočná zodpovednosť rozhodcu, úplná zodpovednosť rozhodcu s nulovou imunitou rozhodcu (Katar, Tunis, Líbia).

Povinnosť Mlčanlivosti a Verejný Záujem

Koncept mlčanlivosti a úplnej dôvernosti rozhodcovského konania postupne ustupuje konceptu verejného záujmu, a to nielen v prípadoch, v ktorých je jednou stranou v rozhodcovskom konaní štát (prípadne štátna organizácia), ale ja v rozhodcovskom konaní strán- súkromných obchodných spoločností, čo v praxi vedie k odtajneniu dôverných informácií a dokumentov tretím stranám. Ak súdy nevydajú zásadné stanovisko v otázke povinnej mlčanlivosti v medzinárodnej obchodnej arbitráži ako v otázke ďalšej existencie problematických anti-suit injunctions, stranám sa odporúča výber takých rozhodcovských pravidiel (napr. WIPO pravidlá, LCIA priavildá) a miesta rozhodcovského konania, v ktorých sa ich zmluvná povinnosť mlčanlivosti bude plne rešpektovať (napr. Švajčiarsko, Anglicko, Hongkong).

Transnacionálny Verejný Poriadok

Ide o najnovšiu teóriu v oblasti medzinárodnej obchodnej arbitráže, ktorej základy sa ešte len formulujú súčasne s permanentne postupujúcim procesom celosvetovej globalizácie. V aplikačnej rovine v medzinárodnej arbitrážnej praxi sa princípy transnacionálneho verejného poriadku spomínajú v súvislosti s právom, rozhodujúcim na riešenie sporov, t.j. právom konkrétneho štátu, na ktorom sa dohodli strany, alebo lex mercatoria, prípadne princípy ,,domácich“ právnych poriadkov strán. Problematická je však aplikácia lex mercatoria alebo všeobecných právnych princípov z vlastnej iniciatívy tribunálu, konajúceho bez vysloveného splnomocnenia strán.

Medzinárodné Rozhodcovské Pravidlá a Etický Kódex

V dnešnej ére celosvetovej globalizácie preto určite stojí za pozornosť nový Etický kódex komerčných rozhodcov prijatý v r. 2004 Americkou rozhodcovskou asociáciou advokátskych komôr (ABA). Nový Etický kódex je začiatkom novej éry rozhodcovskej etiky v USA, prospešný pre domácu i medzinárodnú arbitráž najmä z toho dôvodu, že prezumpciou neutrality všetkých rozhodcov približuje ,,americkú“ právnu úpravu i chápanie rozhodcovskej etiky do roviny medzinárodnej. Akákoľvek zmena v amerických zásadách rozhodcovskej etiky automaticky vplýva aj na výkon medzinárodnej arbitráže v USA, ako aj na činnosť amerických rozhodcov. Okrem nového Etického kódexu komerčných rozhodcov boli v tom istom roku prijaté aj nové Smernice o konflikte záujmov v medzinárodnej arbitráži (IBA Guidelines), ktoré tiež čiastočne nahradili starší Etický kódex komerčných rozhodcov z r. 1977.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Kombinované Eskalačné Doložky

V kombinovaných eskalačných doložkách sa zvyčajne strany dohodnú na rôznych ADR technikách pre prípad vzniku sporu a eskalačná doložka im tak umožní po vzniku sporu postupovať v súlade s eskalačným reťazcom a v konečnom dôsledku môžu spory urovnať skôr, ešte pred začatím arbitráže, zakotvenej v eskalačnej doložke (posledný stupeň v eskalačnom reťazci). Dobre sformulovaná eskalačná doložka, zakotvená v obchodnej zmluve, môže zmluvné strany ,,prinútiť“ v krátkom období po vzniku sporu pokúsiť sa najprv o urovnanie sporu prostredníctvom rokovaní, a to ešte pred začatím rozhodcovského konania. Arbitráž je v eskalačnej doložke posledný rezort využívaný stranami skutočne až vtedy, keď urovnanie sporu prostredníctvom ADR techník nie je reálne, teda nevedie k odstráneniu sporu.

Nadnárodné Rozhodovacie Orgány v Športe

Zákon o športe poskytol športovým zväzom ako záujmovým korporáciám priestor pre riešenie sporov v športe. Predmetný priestor je limitovaný ústavným právom na súdnu ochranu, ktoré limituje autonómiu športových zväzov v kľúčovej oblasti realizácie princípu oddelenosti športu od štátu. Do tohoto priestoru vstupujú nadnárodné rozhodovacie orgány vytvorené na úrovni športových medzinárodných subjektov ako aj na úrovni štátov.

Autonómia Záujmovej Korporácie a Riešenie Sporov v Športe

Autonómia záujmovej korporácie je alfou a omegou pre úspešné napĺňanie jej účelu. Cieľom príspevku bolo upozornenie na možné devastujúce účinky zásahov všeobecných súdov do autonómie rozhodovania sporov v športe. Život však píše samostatné príbehy a tak medzičasom Európsky súd pre ľudské práva („ESĽP“) prispel zásadným spôsobom k ujasneniu pozície nielen orgánov pre riešenie sporov kreovaných záujmovými korporáciami v oblasti športu vo vzťahu k vnútroštátnym všeobecným súdom ale aj k nadnárodným športovým arbitrážam in concreto Rozhodcovskému súdu pre šport v Lausanne („CAS“).

Právo na Prístup k Súdu a Rozhodcovské Konanie

Právo na prístup k súdu v konfrontácii s možnosťou zapojenia rozhodovania sporov neštátnymi rozhodovacími orgánmi ESĽP rozvinul spočiatku v súvislosti s „klasickými“ rozhodcovskými súdmi. Zásadným spôsobom však rozlíšil medzi dobrovoľným rozhodcovským konaním a obligatórnym rozhodcovským konaním. V prvom prípade nevzniká problém z pohľadu článku 6 Dohovoru z hľadiska „kvality“ tohoto súdu a táto je v zásade zabezpečená možnosťou súdneho prieskumu. V prípade obligatórneho rozhodcovského konania stanoveného zákonom musí rozhodcovský súd poskytovať záruky stanovené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Rozhodnutia ESĽP a Autonómia Športu

Základné východiská prístupu k mimosúdnemu rozhodovaniu sporov preniesol ESĽP do oblasti športu v rozhodnutí v spojených veciach Mutu a Pechstein proti Švajčiarsku. ESĽP sa najprv vyrovnal s otázkou či v tomto prípade išlo o obligatórnu arbitráž. Kladné posúdenie vychádzalo v prípade sťažovateľky Pechstein z toho, že ak sa chcela venovať povolaniu profesionálnej rýchlokorčuliarky, tak musela prijať rozhodcovskú doložku, ktorú ako podmienku stanovovala Medzinárodná korčuliarska únia pri prijímaní svojich členov. Principiálne rozhodnutie o tom, že CAS je súdom v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru (osobitne pozoruhodný je liberálny prístup ESĽP k chápaniu podmienky obligatórnej arbitráže) bolo prvým krokom k uznaniu autonómie záujmovej korporácie vo vzťahu k rozhodovaniu sporov v športe. Druhý krok ESĽP urobil práve v prípade Ali Riza a ostatní.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

Vzťah Ústavy a Dohovoru

Vzťah článku 46 ods. 1 Ústavy k článku 6 ods. 1 Dohovoru je nespochybniteľný a z potreby jeho jednotného chápania v princípe vychádza aj Ústavný súd SR. V zjednocujúcom stanovisku k otázke právomoci Ústavného súdu SR preskúmať rozhodnutia rozhodcovských súdov sa Ústavný súd SR „zaoberal otázkou, akým spôsobom vyžaruje cez zákony na rozhodcovské konanie právo na spravodlivý proces, teda ako sa v tomto zmysle na rozhodcovské súdy aplikuje čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Rozhodovanie Sporov v Športe a Zákon o Športe

Zákonom o športe sa zverila orgánom záujmovej samosprávy v športe (zákon ich označuje ako „orgány na riešenie sporov“) výlučná právomoc v zmysle § 52 ods. 1 zákona o športe rozhodovať spory medzi športovcami, športovými odborníkmi, športovými organizáciami a členmi športových organizácií, ktoré vznikli z ich športovej činnosti. Orgány na riešenie sporov v športe tak majú teda priamo zákonom priznané oprávnenie rozhodovať o vyššie uvedených sporoch autonómne a na základe prameňov športového práva.

tags: #nadnárodný #rozhodcovský #súd #definícia