
Cenné papiere hrajú kľúčovú úlohu v modernom finančnom systéme. Sú nástrojom, ktorý umožňuje presun kapitálu od investorov k subjektom, ktoré ho potrebujú na financovanie svojich aktivít. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na definíciu cenných papierov, ich druhy, právnu úpravu a účtovné aspekty na Slovensku.
Cenné papiere sú vo všeobecnosti zvláštnym predmetom súkromnoprávnych vzťahov, ktorých podstatou je inkorporácia práva s písomným prejavom vôle. Pre podnikateľov predstavujú cenné papiere súčasť obchodného majetku. Významnou ekonomickou funkciou cenných papierov ako finančných nástrojov je prerozdeľovanie a alokácia akumulovaných voľných finančných prostriedkov od ich majiteľov (podniky, domácnosti, občania) do rôznych oblastí ekonomiky ako nové zdroje investovania. Investovanie do cenných papierov je vo fungujúcej ekonomike upravené inštitucionálne, a to prostredníctvom finančných trhov.
Podľa ekonomickej teórie sa finančný trh člení na peňažný trh, kapitálový trh, devízový trh a trh drahých kovov. Na Slovensku sa začal rozvíjať po roku 1990 kapitálový trh ako produkt kupónovej privatizácie, ktorý fungoval prostredníctvom RM-systému. Burza cenných papierov - špecificky organizovaný trh, na ktorom predávajúci, kupujúci a sprostredkovatelia realizujú obchody s cennými papiermi.
Burza cenných papierov v Bratislave, a. s. (BCPB), v súlade so zákonom o burze cenných papierov organizuje obchodovanie s cennými papiermi na verejnom trhu. Burza je založená na členskom princípe, čo znamená, že služby burzy môžu využívať len jej členovia. Obchodovanie s cennými papiermi prebieha denne prostredníctvom Elektronického burzového obchodného systému (EBOS). Podstata obchodovania pomocou EBOS spočíva v aktívnom zadávaní objednávok na kúpu a predaj do počítača každým členom burzy osobitne, čo znamená, že burzový obchod sa uzatvára priamo medzi členmi zastúpenými maklérmi. Objednávky na kúpu a ponuky na predaj zadávajú členovia prostredníctvom pracovných staníc EBOS-u, ktoré sú lokalizované v ich sídlach a sú pripojené on-line na centrálny počítač burzy. S cennými papiermi sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov a na voľnom trhu burzy. Ku koncu roka 2009 bolo na trhoch BCPB umiestnených 269 emisií cenných papierov (akcií a dlhopisov), z toho 28 emisií na kótovanom hlavnom trhu, 105 emisií na kótovanom paralelnom trhu a 136 emisií na regulovanom voľnom trhu. Podmienky pre prijatie a umiestnenie cenných papierov na trhoch burzy a s tým súvisiace práva a povinnosti emitentov a burzy sú upravené v burzovom poriadku, v pravidlách prijímania cenných papierov na príslušné trhy burzy. O umiestnení emisií CP na trhu rozhoduje BCP na základe žiadosti emitenta a podľa splnenia stanovených kritérií.
Základná právna úprava cenných papierov je obsiahnutá v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZCP). Predmetný ZCP je koncipovaný v súlade s harmonizáciou práva Európskej únie v danej oblasti. ZCP upravuje podmienky pri poskytovaní investičných služieb inštitucionalizovanými subjektmi (obchodníci s cennými papiermi), napr. zákon č. 431/2002 Z. z. zákon č. 595/2003 Z. z. zákon č. 222/2004 Z. z. zákon č. 429/2002 Z. z. zákon č. 92/2008 Z. z. zákon č. 594/2003 Z. z. zákon č. 202/1995 Z. z. zákon č. 483/2001 Z. z. zákon č. 566/1992 Zb. zákon č. 42/1992 Zb.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Definícia CP je uvedená v § 2 ods. Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom (napr. zákon zmenkový a šekový, zákon o dlhopisoch) a keď sa stane zákonom stanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa. Dôležitou náležitosťou každého CP je označenie jeho druhu podľa ZCP. Pri vkladových listoch ZCP pripúšťa aj možnosť názvu vkladový certifikát alebo depozitný certifikát.
Cennými papiermi sú len tie, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované. Ak by v súlade s písm. ZCP upravuje v § 5 aj tzv.
Medzi najčastejšie cenné papiere patria:
Cenné papiere možno klasifikovať podľa rôznych kritérií:
Akcie sú majetkové CP upravené v § 155 až § 159 Obchodného zákonníka (ObchZ). Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Práva sú spojené s akciou ako s cenným papierom. V nadväznosti na § 155 ods. Základné imanie spoločnosti je hodnotovým vyjadrením majetku vkladaného do spoločnosti, ktorého vlastníctvo prechádza na spoločnosť, čím sa stáva majetkom spoločnosti. Vecne je vymedzené v § 58 ObchZ ako „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“. Akciová spoločnosť ako emitent o svojich akciách neúčtuje, len v osobitných prípadoch (vlastné akcie). Akcie môžu byť vydané v listinnej podobe alebo zaknihované. Ak by išlo o akcie verejne obchodovateľné, tie majú predpísanú zaknihovanú podobu. Celková suma nominálnych hodnôt všetkých akcií a. s. vykazuje ako základné imanie. Podiel akcie na čistom obchodnom imaní vyjadruje účtovnú hodnotu akcie. Akciová spoločnosť môže vydať aj tzv. hromadnú akciu (§ 157 ods. 3 ObchZ). Hromadná akcia nahrádza viac akcií toho istého druhu. Hromadná akcia nie je cenným papierom. Je v podstate potvrdením - certifikátom o počte akcií. Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Akciová spoločnosť môže vydať akcie aj v rôznej menovitej hodnote. Akciová spoločnosť v zásade nemôže upisovať akcie tvoriace jej vlastné imanie. Vlastné akcie môže akciová spoločnosť nadobudnúť a mať v držbe len za podmienok stanovených ObchZ. Po novele ObchZ zákonom č. 500/2001 Z. z. je možnosť držby vlastných akcií upravená v § 161 až 161e ObchZ. Upravený je spôsob a podmienky, za akých môže a. s. Napr. ak spoločnosť nadobudla akcie spôsobom uvedeným v § 161b ObchZ, je povinná ich do 3 rokov previesť na inú osobu, ak ich hodnota presiahla 10 % základného imania. V opačnom prípade je a. s. Podľa § 161d ObchZ, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy, musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže zrušiť, len ak vlastné akcie prevedie na tretiu osobu alebo zníži o ich menovitú hodnotu základné imanie. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že podľa platných postupov účtovania sa vlastné akcie, ktoré má a. s.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Dočasný list je cenný papier na meno, s ktorým sú spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré dočasný list nahrádza (§ 176 ObchZ). Vystavuje sa upisovateľovi akcií po zápise a. s. do obchodného registra, ak nie je splatená celá upísaná hodnota akcií. Dočasný list sa vymení za akcie až po splatení celej menovitej hodnoty akcií. Účtujeme obdobne ako o akciách. Dočasný list je zaradený medzi investičné nástroje, a teda môže byť predmetom verejného obchodovania.
V nadväznosti na prijatie ZCP s účinnosťou od roku 2002 bola vykonaná aj významná zmena v Obchodnom zákonníku zákonom č. 500/2001 Z. z. Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa do 30. 11. 2009 považovala a. s., ktorá vydala všetky svoje akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií alebo akcie ktorej prijala burza na obchodovanie na trhu cenných papierov. Verejnou výzvou na upisovanie akcií sa rozumie výzva na upisovanie akcií uskutočnená akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia voči neurčitému okruhu vopred neurčených osôb. Od 1. decembra 2009 bolo novelou Obchodného zákonníka č. 487/2009 Z. z. upravené znenie § 154 ods. „Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Upozorňujeme, že v textoch niektorých ďalších ustanovení ObchZ sa vo vzťahu k identifikovaniu akcií v akciovej spoločnosti používa aj pojem akcie vydané na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií. Napríklad § 178 ods. a) akciová spoločnosť založená po 1. decembri 2009, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 154 ods. 3 novelizované zákonom č. 487/2009 Z. b) akciová spoločnosť, ktorá vznikla do 30. 11.
Predmetný paragraf bol zrušený, čím boli zrušené tzv. zamestnanecké akcie. Možnosť nadobúdania akcií zamestnancami je upravená v § 178 ods. 4 ObchZ. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa zamestnanci spoločnosti v zhode so stanovami podieľať na rozdelení zisku. Stanovy alebo valné zhromaždenie môže určiť, že tento podiel zo zisku možno použiť na získanie akcií zamestnancami spoločnosti.
Sú to dlžnícke CP upravené samostatným zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej ZOD). Dlhopis je definovaný ako CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.
Sú zaknihované CP (§ 3 ZCP) so splatnosťou najviac do jedného roka, ktoré oprávňujú majiteľa požadovať pri splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky. Výnos je určený rozdielom medzi jej nominálnou hodnotou a emisným kurzom. Pokladničné poukážky sú CP, ktoré sa predávajú diskontovane. Môže ich vydávať aj MF SR, NBS, prípadne iné banky.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Sú listinné CP (§ 4 ZCP) vydávané na rad alebo na meno a vydávajú sa na uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo podielového listu. Vydávajú sa v kupónovom hárku, ktorého súčasťou môže byť aj talón, ktorý zakladá právo na vydanie nového kupónového hárku.
Podielové listy sú CP, s ktorými je spojené právo podielnika na podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu podielového fondu. Podielovým fondom sa rozumie spoločný majetok podielnikov zhromaždený správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní. Kolektívnym investovaním sa rozumie zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy od fyzických a právnických osôb (investorov) za účelom investovania. Majetkové práva podielnikov sú prezentované podielovými listami. Podielové listy sú v súčasnosti spolu so štátnymi dlhopismi najviac obchodovanými CP. Správcovská spoločnosť z takto zhromaždeného majetku vytvára podielové fondy, ktoré spravuje. Podielový list je CP, ktorý môže znieť na jeden alebo viac podielov, vyjadruje právo podielnika na majetku podielového fondu, právo podieľať sa na výnose z majetku a prípadne ďalšie práva podľa druhu podielového listu. otvorené (§ 35 a nasl.
Pri účtovaní o CP v podvojnom účtovníctve podnikateľov sa vychádza zo ZÚ a opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa upravujú postupy účtovania pre podnikateľov (ďalej len PÚP), pričom sa prihliada aj na príslušné hmotnoprávne predpisy, najmä ZCP a ďalšie zákony, ktoré upravujú jednotlivé druhy CP. Dôležitý je § 13 ZCP, ktorý upravuje vydanie cenného papiera, tým aj okamih jeho vzniku. Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom (napr. Obchodný zákonník, zákon zmenkový a šekový a pod.) a stane sa zákonom ustanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa alebo ak je v prípade zaknihovaného CP pripísaný na účet majiteľa, klientský účet alebo držiteľský účet. To znamená, že len splnením obidvoch uvedených podmienok vzniká existencia CP. Preto napríklad u emitenta dlhopisu dlhopis nie je CP, u vystaviteľa zmenky táto nie je CP. Skladiskové záložné listy, tovarové záložné listy nie sú CP u ich vystaviteľov. Vo všetkých týchto prípadoch budú tieto skutočnosti zúčtované ako záväzok. CP sa oceňujú v súlade s § 24 a § 25 ZÚ. ods. 1 písm. ods. 1 písm. e) bod 3 sa oceňujú reálnou hodnotou podľa § 27 ods. Zo znenia § 25 ods. 1 písm. Zo znenia § 25 ods. 1 písm. e) bod 3 vyplýva, že cenné papiere určené na obchodovanie sa oceňujú reálnou …
Vzhľadom na súčasnú situáciu Národná banka Slovenska odporúča emitentom, aby vo svojich ročných finančných správach za rok 2019, vypracovaných podľa § 34 zákona o burze, uviedli dopady pandémie koronavírusu COVID-19 na hospodársku aj finančnú situáciu spoločnosti. Uvedený dopad môžu emitenti uviesť ako udalosť osobitného významu, ktorá nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve.
ESMA vydala aj odporúčanie k lehotám uverejňovania finančných správ v súvislosti s COVID-19, ktoré sa podľa smernice o transparentnosti vzťahujú na emitentov. Príprava pravidelných finančných informácií sa musí aj naďalej vykonávať v súlade s platnými finančnými predpismi, aby sa zabezpečila ochrana investorov a zachovala sa integrita a riadne fungovanie finančných trhov EÚ. ESMA odporúča národným orgánom dohľadu, ako postupovať v prípade nepredloženia/nezverejnenia finančných správ v súlade s príslušnou legislatívou. ESMA odporúča jednotlivým národným orgánom dohľadu, aby nevyvíjali kroky smerujúce k opatreniam v súvislosti s nadchádzajúcimi lehotami stanovenými v smernici o transparentnosti.
ESMA taktiež vydala odporúčanie Účtovné dôsledky vypuknutia COVID-19 na výpočet očakávaných úverových strát v súlade s IFRS 9, poskytujúce usmernenie pre emitentov a audítorov, ktoré sa týka uplatňovania účtovného štandardu IFRS 9 - Finančné nástroje, najmä pokiaľ ide o výpočet očakávaných úverových strát a súvisiacich požiadaviek na zverejňovanie. Emitenti a audítori by mali zvážiť vplyv opatrení, ktoré prijímajú vlády na riešenie hospodárskych problémov v súčasnosti, na finančné vykazovanie, najmä s ohľadom na požiadavky účtovného štandardu IFRS 9.
ESMA vydala odporúčanie Dôsledky vypuknutia COVID-19 na polročné finančné správy s cieľom podporiť transparentnosť a jednotné uplatňovanie európskych požiadaviek na informácie uvedené v polročných finančných správach za súčasných okolností týkajúcich sa COVID-19. Toto odporúčanie sa týka najmä prípravy priebežnej účtovnej závierky a priebežných správ o hospodárení za polročné účtovné obdobie 2020. Odporúčania sa okrem iného vzťahujú na uplatňovanie IAS 34 a IAS 36. Pre veľkú časť emitentov predstavuje COVID-19 významnú udalosť, a preto by emitenti mali upraviť, prípadne rozšíriť úroveň podrobností informácií poskytnutých v polročnej účtovnej závierke. Emitent zahrnie do svojej polročnej finančnej správy vysvetlenie udalostí a transakcií, ktoré sú významné pre pochopenie zmien vo finančnej pozícii a výkonnosti emitenta od skončenia minulého účtovného obdobia. Emitenti by mali aktualizovať hodnotenie vykonané na konci roka o predpokladoch týkajúcich sa budúcich a iných hlavných zdrojov neistoty v odhadoch. ESMA odporúča všetkým zainteresovaným osobám (akými sú napr.
tags: #nadobudnutie #cenneho #papiera #definícia