Nadobudnutie Vlastníctva Dobrovoľnou Dražbou a Odstúpenie od Zmluvy

Vstup do problematiky dobrovoľných dražieb a ich vplyvu na vlastnícke práva si vyžaduje hlbšie preskúmanie. Čoraz väčšie množstvo obyvateľov sa v dnešnej dobe zadlžuje, či už na účely zabezpečenia si bývania alebo na zabezpečenie bežných životných potrieb ako nákup spotrebičov alebo nového auta. V záujme si tieto potreby zabezpečiť vstupujú do záväzkových vzťahov s osobami, ktoré im finančné prostriedky poskytnú/požičajú (veritelia). Veritelia častokrát siahnu po vhodnom a dostupnom spôsobe zabezpečenia návratnosti svojej pohľadávky prostredníctvom záložného práva. V momente, kedy dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ záložné právo vykonať. Ak dôjde k samotnému výkonu záložného práva, najjednoduchšou cestou je uplatnenie práva veriteľa práve prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Donedávna bol v právnej teórií zaužívaný právny názor, že nadobudnutie vlastníctva prostredníctvom dražby je tzv. originálne nadobudnutie, čiže sa na nadobúdateľa nevzťahujú právne spory a vady predmetu nadobudnutia a pretrháva sa zásada nemo plus iuris. Avšak existuje aj názor právnej vedy, že príklep je tzv. inou právnou skutočnosťou v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Rozdiel medzi Dobrovoľnou Dražbou a Dražbou Podľa Exekučného Poriadku

V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi dobrovoľnou dražbou a dražbou podľa exekučného poriadku. Už ustálenou judikatúrou súdov je príklep súdneho exekútora v dražbe v rámci exekučného konania označený za originálny spôsob nadobúdania vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Avšak v prípade dobrovoľnej dražby súdy rozhodujú inak. Dobrovoľná dražba v skutočnosti nie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Pretrhnutie zásady nemo plus iuris a jej pôvod v exekučnom poriadku. V zmysle § 140 ods. 2 písm. l) exekučného poriadku dražobná vyhláška musí obsahovať výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný. Zákon o dobrovoľných dražbách nič podobné neustanovuje. Okrem uvedeného súdny exekútor vykonáva verejnú moc pod dohľadom exekučného súdu, čo je ďalší podstatný rozdiel medzi exekučnou a dobrovoľnou dražbou.

Charakter Dobrovoľnej Dražby

Zo znenia samotného zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris".

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Keď sa zamyslíme bližšie a rozanalyzujeme si inštitút dobrovoľnej dražby zistíme, že je založená na súkromno-právnom základe a má súkromno-právny charakter. Dražobná spoločnosť vykonávajúca dražbu je právnickou osobou, založenou za účelom dosiahnutia zisku a dražbu vykonáva na zmluvnom základe na základe zmluvy o vykonaní dražby. Licitátor je zamestnancom dražobnej spoločnosti (dražobníka). Notár prítomný počas priebehu dražby osvedčuje priebeh dražby ako udalosť súkromnoprávnej povahy (ako napríklad priebeh valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti). Navrhovateľ dražby, ak ním je záložný veriteľ koná na základe plnomocenstva na výkon záložného práva udeleného vlastníkom nehnuteľnosti.

Všeobecne v občianskom práve platí zásada nemo plus iuris a zákonodarca v zákone o dobrovoľných dražbách nevyjadril vôľu pretrhnúť platnosť tejto zásady na dobrovoľné dražby. Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada „nemo plus iuris" nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu. navrhovateľ navrhuje vykonanie dražby právnym úkonom a oprávňuje dražobníka (a zaňho konajúceho licitátora), aby svojimi právnymi úkonmi spôsobil stratu vlastníckeho práva navrhovateľa (resp. záložcu).

Uprednostnenie výkladu, že vydražiteľ v dobrovoľnej dražbe nadobúda vlastnícke právo aj vtedy, keď ani navrhovateľ dražby, ani záložca neboli vlastníkmi predmetu dražby, by znamenalo, že by sa bez ústavného dôvodu prihliadlo prakticky len na majetkový záujem vydražiteľa, ktorý zaplatil svoje najvyššie podanie za predmet dražby, ktorý reálne nenadobudol. Preto je vhodné, aby si každý vydražiteľ je pred urobením najvyššieho podania na dobrovoľnej dražbe, urobil due diligence nehnuteľnosti. Čiže aby si zistil, či neexistujú právne spory o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorých výsledok by sa ho mohol dotknúť.

Nadobudnutie Vlastníctva Príklepom Licitátora

Vlastnícke právo osoba - vydražiteľ na dobrovoľnej dražbe nadobúda príklepom licitátora. Podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe príklepu licitátora je zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej na dražbe zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

Napadnutie Neplatnosti Dražby na Súde

V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon definuje okruh aktívne legitimovaných osôb veľmi široko, preto osobou oprávnenou na podanie žaloby nie je len pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Lehota na uplatnenie práv na súde je prekluzívna, to znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká a osoba, ktorej práva boli dražbou porušené, už nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv. Výnimkou sú prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby. Uplynutie trojmesačnej lehoty na jej podanie nie je preto možné „obísť“ podaním žaloby podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku, a to napr. žalobou na plnenie, kde by sa v rámci súdneho konania riešila neplatnosť dražby ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010 otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

Osoba, ktorá podala na súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu, že v predmetnej veci začalo súdne konanie. Okresný úrad o tejto skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva. Existencia poznámky je v tomto prípade veľmi dôležitá, pretože právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré na základe zmluvy nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Ak by sa tretia osoba stala dobromyseľným nadobúdateľom pred vyznačením tejto poznámky v katastri nehnuteľností, nemalo by súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby žiadny význam. Právny poriadok totiž chráni práva dobromyseľne nadobudnuté tretími osobami, za predpokladu že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ).

Dôvody Neplatnosti Dražby

V zmysle podanej žaloby súd skúma, či bola záložná zmluva, na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva, platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Existuje množstvo dôvodov pre určenie neplatnosti dražby. Môže to byť napríklad:

• záložca nie je vlastníkom predmetu dražby
• predmet dražby nemožno dražiť
• záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť
• zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť
• pohľadávka nie je splatná
• hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej nehnuteľnosťou neprevyšuje 2.000 eur
• navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby
• dražobník nemá oprávnenie na výkon dražby
• oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom
• znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom
• zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe
• nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby
• dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu
• predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon
• výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom
• akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby

Ak sa niektorá časť priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú. Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu, a to ku dňu príklepu, čo v praxi znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.

Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Vydražiteľ je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi - záložcovi. Ak si záložca a vydražiteľ majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť. Dražobník je tiež povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie okresný úrad, ktorý vyznačí stav pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Odstúpenie od Zmluvy a Dobrá Viera

Autor nadväzuje na svoj príspevok týkajúci sa účinkov odstúpenia od zmluvy. Porovnáva odstúpenie s absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu a špeciálne sa zaoberá porovnaním následkov odstúpenia od zmluvy a dovolania sa relatívnej neplatnosti. Predovšetkým sa však zamýšľa nad aplikáciou princípov dobrej viery a právnej istoty v prípade absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu, berúc do úvahy aj rozdielnu aktuálnu slovenskú a českú judikatúru.

Vo svojom predchádzajúcom príspevku som prezentoval svoj nesúhlas s vecnoprávnymi účinkami odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva k veci. Už pri koncipovaní predchádzajúceho príspevku som však došiel k názoru, že pokiaľ má ktokoľvek záujem dôsledne pristúpiť k hodnoteniu právnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva k veci (najmä vo vzťahu k tretím osobám), musí sa nevyhnutne zaoberať aplikáciou vyššie uvedených princípov (dobrej viery, právnej istoty atď.) aj na iné inštitúty, ktoré Občiansky zákonník obsahuje a pri ktorých príslušná tretia osoba (vo väčšine prípadov právne zastúpená) môže takisto argumentovať napr. dobrou vierou.

Príkladom je vývoj udalostí, ktorý nastal u našich západných susedov po vydaní nálezu Ústavného súdu Českej republiky, Pl. ÚS 78/06, zo dňa 16.10.2007, v ktorom bolo uvedené, že „vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod, jakož i ochrany nabytých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy“.

V náleze Ústavného súdu Českej republiky, I. ÚS 143/07, zo dňa 25.02.2009, bol riešený prípad, kedy záložný veriteľ predal vec priamym predajom tretej osobe (táto následne ďalšej tretej osobe a tá následne sťažovateľovi), hoci podľa názoru odvolacieho i dovolacieho súdu záložná zmluva neoprávňovala zabezpečeného veriteľa predať vec inak ako na verejnej dražbe. Na základe uvedeného dospeli odvolací súd ako aj dovolací súd k záveru, že priamy predaj zálohu bol neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobe pôvodného vlastníka o určenie vlastníctva vyhovel, a následne dovolací súd toto rozhodnutie odvolacieho súdu vyhodnotil ako opodstatnené (t.j. dovolanie sťažovateľa zamietol). Ústavný súd Českej republiky však posúdil následnú sťažnosť sťažovateľa (ktorý bol až tretím vlastníkom v rade a nemal vedomosť o tom, že pôvodný predaj zálohu bol absolútne neplatným právnym úkonom) ako dôvodnú.

Týmto nálezom sa Ústavný súd Českej republiky zásadne odchýlil od predchádzajúceho opačného právneho názoru, ktorý bol publikovaný v náleze sp. zn.

V právnej veci, ktorá bola riešená nálezom Ústavného súdu Českej republiky, II. ÚS 165/11, zo dňa 11.05.2011, bola situácia obdobná. Prvým bol Pl. ÚS 78/06, druhým bol II. práva bola opätovne podaná voči dobromyseľnej osobe zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorá navyše vec zhodnotila, kupovala ju za cenu určenú znaleckým posudkom a cez realitnú kanceláriu od predávajúceho, ktorý bol takisto zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník. Najvyšší súd Českej republiky v danej veci najprv zrušil pôvodne zamietavý výrok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec predávajúci (ktorý vec potom následne scudzil onej dobromyseľnej tretej osobe), považoval za neplatný právny úkon.

Do tretice možno spomenúť najaktuálnejší nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 800/12, zo dňa 28.11.2012: „Nabyl-li stěžovatel na základě kupní smlouvy nemovitosti od prodávajícího, jenž v době jejího uzavření dovozoval své vlastnické právo k nim od neplatné smlouvy, bylo povinností obecných soudů se v řízení o určení vlastnického práva k předmětným nemovitostem řádně zabývat otázkou dobré víry stěžovatele, a to s ohledem na všechny okolnosti, za nichž je nabyl. Důsledkem absence náležitého posouzení a přísného hodnocení dobré víry je porušení práva stěžovatele na spravedlivý proces podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod“.

Pre úplnosť je potrebné k súdnej praxi v Českej republike uviesť, že vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu Českej republiky Najvyšším súdom Českej republiky v prevažnej miere akceptovaný nebol. Príkladmo z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyššie citovaný prístup Ústavného súdu Českej republiky pri nadobúdaní od nevlastníka odmieta, minimálne zatiaľ. Vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou I. ÚS 50/2010 sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok. Boli neúspešnými odporcami v konaní o určenie vlastníckeho práva. Všeobecné súdy rozhodli v ich neprospech, nakoľko došli k názoru, že ich právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej namietajú, že ani prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy medzi okresným výborom S. a ich právnym predchodcom nemôže mať vplyv na ich vlastnícke právo nadobudnuté dobromyseľne a v dobrej viere, pričom argumentujú požiadavkou na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch a ochranu nadobudnutých práv. S touto právnou argumentáciou sa však ústavný súd nemôže stotožniť. Rímsko-právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“. Sťažovatelia pritom poukázali aj na (vyššie uvedený) nález Ústavného súdu Českej republiky, PL. ÚS 78/06 zo dňa 16.10.2007, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Zásadný rozdiel medzi právnymi situáciami riešenými v sťažovateľmi uvádzanom náleze českého ústavného súdu a rozsudku najvyššieho súdu a ich právnou vecou sa dá zhrnúť takto: V obidvoch citovaných prípadoch nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Prevod vlastníckeho práva bol totiž uskutočnený pred odstúpením od zmluvy zo strany prvého predávajúceho podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. pred právoplatným zrušením právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba. Naopak, v právnej veci sťažovateľov ak je prvotná kúpna zmluva (okresný výbor S. - PhDr. S. B., CSc.) absolútne neplatná, nestal sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (sťažovateľov) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva.

Obdobným spôsobom ako Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.

K uplatneniu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, treba uviesť, že ostatne uvedená zásada, okrem toho, že právo musí byť nadobudnuté v dobrej viere (odvolací súd sa vecou z tohto pohľadu vôbec nezaoberal), vychádza z toho, že právo bolo skutočne nadobudnuté a teda, že niekto sa stal jeho subjektom a preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na ktorého základe sa stal prevodca (predchádzajúci prevodca) vlastníkom veci.

Hodnovernosť Údajov Katastra

Podobne ako v predchádzajúcom príspevku je potrebné zdôrazniť, že český zákon č. 265/1992 Sb. o zápise vlastnických a jiných věcných práv k nemovitostem (účinný ešte do 31.12.2013) obsahoval v ustanovení § 11, že „ten, kdo vychází ze zápisu v katastru učiněného po 1. lednu 1993, je v dobré víře, že stav katastru odpovídá skutečnému stavu věci, ledaže musel vědět, že stav zápisů v katastru neodpovídá skutečnosti“. Slovenský právny poriadok obsahuje len zásadu hodnovernosti údajov katastra, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/1995 Z. z.).

Faktom je ďalej to, že slovenská právna úprava z hľadiska pozitívnoprávneho chápania práva (to zdôrazňujem) akoby neprikladá dobrej viere tretej osoby pri neplatnom nadobúdacom titule jej právneho predchodcu relevantný charakter (samozrejme s výnimkou inštitútu vydržania) aj s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 nášho katastrálneho zákona č. 165/1995 Z. To znamená, ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona (v znení účinnom do 31.12.2013) v spojení s § 34 ods.

tags: #nadobudnutie #dobrovolnou #drazbou #a #odstupenie #od