Nadobudnutie dospelosti vydajom na Slovensku: Historický pohľad

Úvod

Článok sa zaoberá historickým vývojom nadobudnutia dospelosti vydajom na Slovensku, pričom zohľadňuje vplyv feudálneho uhorského práva a kanonického práva na manželské vzťahy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch manželstva a rodiny v minulosti.

Manželstvo v individuálnej rodine

V období individuálnej rodiny bolo riadenie manželsko-právnych vzťahov ovplyvnené cirkevnou náukou a ustanoveniami kanonického práva. Výnimkou bolo obdobie osvieteneckých absolutistov, ktorí sa snažili obmedziť vplyv cirkvi na manželské vzťahy.

Zasnúbenie

Zasnúbenie bolo zmluvou o budúcej zmluve, v ktorej si muž a žena sľubovali uzavretie manželstva. Rozvojom feudálneho uhorského práva (FUP) nebolo na platnosť zmluvy potrebné realizovať osobitné právne úkony. Zásahom katolíckej cirkvi sa vonkajším prejavom stala výmena prsteňov za obradu. Zasnúbiť sa mohli len osoby s spôsobilosťou na právne úkony, teda dospelé osoby. Ak zmluvu uzavreli nedospelé osoby, bola účinná so súhlasom rodičov alebo po schválení po dovŕšení dospelosti. Zasnúbenie bolo vylúčené, ak mali osoby menej ako sedem rokov.

Právne ustanovenia snúbeneckej zmluvy

Snúbenecká zmluva nemala vynútiteľných účinkov. Vznikal nárok obom stranám na uzavretie manželstva, ale súd nemohol zaviazať osobu, ktorá bola rozhodnutá manželstvo neuzavrieť. V majetkovej stránke darovateľ mohol žiadať vrátenie daru, ale snúbenica si mohla ponechať dary v prípade nevery snúbenca.

Manželský pomer

Manželstvo je trvalé spoločenstvo spolužitia medzi mužom a ženou, ovplyvnené katolíckou cirkvou. Vznik manželstva sa realizoval na základe manželskej zmluvy, sobášom.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Formy uzavretia manželstva

Sobášna zmluva neexistovala od počiatku. Predtým sa uzavretie manželstva realizovalo dvoma spôsobmi:

• Únos ženy: Najstaršia forma, ktorá vychádzala zo skutočnosti, že ak niekto uniesol ženu, stal sa tým jej manželom. Katolícka cirkev sa zasadzovala proti únosom, preto už Štefan I. vydal zákon, aby si feudáli nezískavali manželky únosom.
• Zmluva o kúpe a predaji ženy: Realizovala sa hlavne medzi otcami, pričom žena bola predmetom kúpy. Ženích nemohol uzavrieť zmluvu sám. Uzavretiu zmluvy predchádzali ohľady. Samotná manželská zmluva nadobúdala účinnosť až manželskou súložou.
• Sobášna zmluva: Základom uzavretia manželstva musel byť súhlas obidvoch zmluvných strán, nevesty i ženícha. Vylúčilo sa akékoľvek donucovanie či násilie. Cirkev manželstvo len požehnávala, žiadali sa cirkevné ohlášky a súhlas bol realizovaný pred tvárou cirkvi. Z hľadiska časového vývoja a záverov Tridentského koncilu dochádza k podobe uzatvárania manželstva ako je známa dnes, teda v kostoloch, obojstranný súhlas.

Cirkevný sobáš

Cirkev si osobovala právne upravovať všetky vzťahy medzi manželmi počas trvania manželstva a rozhodovať prípadné manželské spory. Celý právny úkon sa riadil kanonickým právom. V zmysle kanonického práva sa rozoznávalo:

• Manželstvo uzavreté: Vzniklo momentom uzavretia, podpísaním sobášnej zmluvy.
• Manželstvo konzumované: Začalo plynúť vykonaním súlože.

Cirkevný sobáš mal určité etapy, ktoré sa museli zachovať:

• Ohlášky: Zavedené v 13. storočí, realizovali sa tak ako teraz, kto s kým chce uzavrieť manželstvo a pripomínalo sa, že ak niekto vie o prekážkach, nech ich oznámi. Neuskutočnenie ohlášok nespôsobovalo neplatnosť manželstva.
• Obojpolný súhlasný prejav vôle: Manželská zmluva v ústnej podobe.
• Svedkovia: Ak to bolo splnené, formálno-právne bolo manželstvo uzavreté podľa FUP.

Manželské prekážky

Manželské prekážky mali vplyv na právoplatnosť uzavretého manželstva alebo mali vplyv na uzavretie manželstva iným spôsobom. Rozoznávali sa dva druhy:

• Prekážky vylučujúce: Spôsobovali neplatnosť manželstva.
  • Absolútne vylučujúce prekážky: Bránili osobe v uzavretí manželstva s kýmkoľvek.
    • Už existujúci manželský zväzok.
    • Slávnostný rehoľný sľub.
    • Vysoký cirkevný úrad (v prvých dobách feudalizmu sa kňazi ešte smeli ženiť).
    • Impotencia (musela byť známa už v čase uzavretia manželstva a musela byť trvalá).
  • Relatívne vylučujúce prekážky: Bránili v uzavretí manželstva len medzi určitými dvoma osobami.
    • Pokrvné príbuzenstvo.
    • Duchovné príbuzenstvo.
    • Zákonné príbuzenstvo.
    • Švagrovstvo.
    • Spáchanie určitého deliktu (zabitie manželského partnera kvôli uzavretiu manželstva).
    • Nevera medzi dvoma osobami, ktoré si v súvislosti s touto neverou sľúbili manželstvo.
    • Rôznosť náboženstva (medzi kresťanmi a židmi, medzi kresťanmi a pohanmi a medzi katolíkmi a evanjelikmi).
• Prekážky zakazujúce: Nespôsobovali neplatnosť manželstva.
  • Cirkevný zákaz (ak manželské ohlášky boli zrealizované a niekto ich bonzol).
  • Zákaz v určitých časových periódach roka (advent, v posvätný čas roka).
  • Existujúci snúbenecký pomer (ak bol zasnúbený a nezrušil ho a uzavrel manželstvo s inou osobou).
  • Obyčajný sľub čistoty.

Ďalšie manželské prekážky

Ďalšie manželské prekážky znamenali neplatné manželstvo:

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

• Uzavretie manželstva s osobami s nedostatočným vekom.
• Duševná porucha.
• Uzavretie manželstva ak sa po jeho uzavretí dokázalo, že jedna strana bola donútená.
• Uzavretie manželstva, ktoré si pred jeho uzavretím sľúbilo, že nebude mať deti.

Neplatné manželstvo znamenalo, že z uzavretia tohto manželstva nevznikali žiadne právne účinky pre manželov ani pre deti, bez ohľadu kedy sa neplatnosť dokázala.

Domnelé - putatívne manželstvo

Domnelé manželstvo bolo výnimkou, ak sa dve manželské strany v priebehu uzatvárania manželstva nevedeli o určitých okolnostiach, ktoré spôsobovali neplatnosť manželstva. V tomto prípade takéto manželstvo bolo formálne platné, malo účinky nielen k manželom ale aj k deťom z tohto zväzku.

Zánik manželstva

Zánik manželstva bol viazaný na dve skutočnosti:

• Smrť partnera, partnerov.
• Rozluka.

Obidve okolnosti ak nastali, manželstvo právne zaniklo.

Smrť

Vdova, vdovec mohli uzavrieť platné manželstvo, ak sa uzatváralo druhé alebo tretie manželstvo alebo ďalšie cirkev uplatňovala „sankciu“, že ďalšie manželstvo sa nepožehnávalo, malo to vplyv aj na obvenenie.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Rozluka

Rozluka bol jednostranný právny akt, kedy jeden z manželov mohol kedykoľvek odísť a vtedy manželstvo zaniklo. Neskôr dôvody rozluky sa presne zákonom špecifikovali a k nim mohlo dôjsť zo strany manžela ak dokázal manželkinu neveru, zo strany manželky ak ju manžel zlomyseľne opustil, manžel manželku nespravodlivo obvinil z nevery, na zániku manželstva sa obe strany dohodli.

Cirkev sa snažila sprísniť dané dôvody a vtedy bolo manželstvo delené na:

• Konzumované: V prípade konzumovaného manželstva nemohlo dôjsť k rozluke manželstva, pretože konzumované manželstvo sa mohlo ukončiť len smrťou.
• Nekonzumované: V prípade nekonzumovaného manželstva, ktoré sa považovalo za nedokonanú sviatosť, bol pripustený spôsob a to hlavne od Tridentského koncilu, že k rozluke mohlo dôjsť ak sa zistilo, že jedna zo strán uzavrela rehoľný sľub.

Podľa FUP sa ustálila konečná podoba, že manželstvo je za života manželov nerozlučiteľné.

Rozvod od stola a od lóže

Feudálne právo poznalo aj rozvod od stola a od lóže, neznamenal právny zánik manželstva, ale znamenal zánik manželských povinností jednak spoločne žiť - od stola a od lóže. Aj tento inštitút bol podriadený kanonickému právu, keď sa stanovovalo kedy k tomu môže dôjsť, a to ak jeden z manželov sa úmyselne dopustil manželskej nevery, ak jeden z manželov prestúpil z katolíckej cirkvi na inú vieru, ak partner navádzal druhého aby spáchal trestný čin, ak manžel kruto zaobchádzal s manželkou, ak jeden z partnerov bol ohrozovaný na zdravý alebo na živote.

Takýto stav mohol byť:

• Dočasný.
• Trvalý.

Rozvod od stala a lóže znamenal v rovine osobno-právnych vzťahov toľko, že sa zrušilo manželské spolužitie. V rovine majetkovo-právnej znamenal, že sa zrušilo manželské majetkové spoločenstvo. Manželia zostali naďalej manželmi, nesmeli uzavrieť nové manželstvo.

Vzťahy počas trvania manželstva

Tieto možno rozdeliť:

Rovina osobno-právnych vzťahov

• Patrilo sem nielen právo ale aj povinnosť na pohlavný život.
• Právo a povinnosť na spoločnú domácnosť.
• Právo a povinnosť vzájomnej úcty a podpory medzi manželmi.
• Vznikala rodičovská moc nad deťmi.
• Muž sa stával hlavou rodiny.
• Žena získavala manželovo meno, bola povinná sledovať ho do miesta bydliska.

Majetkovo-právna rovina

Spočiatku platil princíp tvorenia majetkového manželského spoločenstva. Toto majetkové manželské spoločenstvo vznikalo prijatím ženy do manželovej rodiny. Toto prijatie ešte znamenalo, že týmto momentom vzniklo užívacie a požívanie právo ženy k tomuto majetku, ale zároveň celý majetok, ktorý ženy priniesla do manželského zväzku sa stal súčasťou majetku rodiny. V prípade, že žena zomrela, majetok, ktorý priniesla sa nevracal jej príbuzným ale zostal vlastníctvom jej manžela. Neskôr došlo k istej modifikácii, ktorá priniesla zmenu v tom, že žena po uzavretí manželstva si mohla časť svojho majetku ponechať, mohla ním voľne disponovať. Nakoniec celá majetkovo-právna rovina dostala podobu vytvorenia inštitúcii ku, ktorým patrilo:

• Alimentačná povinnosť.
• Spolunadobudnutý majetok.
• Veno.
• Obvenenie.
• Prínos.

Alimentačná povinnosť

Alimentačná povinnosť (vydržiavacia) neexistovala v tých obdobiach FUP, kedy celý majetok manželkin sa stal súčasťou majetku rodiny manželovej. Táto alimentačná povinnosť vznikla až v dobe, keď si manželka mohla ponechať časť majetku. Vtedy manželka mala právo na to aby ju manžel živil a vydržoval, aj keď mala vlastný majetok, vždy vtedy keď manželstvo nebolo rozdelené z viny manželky, vždy vtedy ak manželstvo nebolo rozlúčené z viny oboch manželov. S výnimkou týchto dôvodov alimentačná povinnosť nevznikala.

Spolunadobudnutý majetok

Za spolunadobudnutý majetok sa považoval ten majetok, ktorý manželia získali počas trvania manželského spolužitia. Spolunadobudnutý majetok bol zakotvený až v Tripartite. Výška spolunadobudnutého majetku sa zisťovala tak, že sa najprv zistila hodnota majetku po zániku manželstva a od tejto čiastky sa odpočítal majetok pri vzniku manželstva. V prípade zániku manželstva za života manželov sa tento spolunadobudnutý majetok - koakvizícia delil rovnakým dielom medzi manželov. Toto právo na koakvizíciu existovalo len vrámci manželského zväzku, kde manželia neboli šľachtického stavu. Manželstvo medzi šľachticmi nepoznalo inštitúciu koakvizície zo zákona, ale na koakvizícii sa mohli manželia šľachtického stavu dohodnúť.

Obvenenie

Obvenenie nebol nič iné ako majetok, ktorý patril manželke zo zákona alebo na základe sľubu manžela za predpokladu, že boli splnené dve podmienky zo strany manželky:

• Verné.
• Vstup do manželstva ako panna.

Toto obvenenie súviselo so smrťou manžela. Obvenenie bolo dvojakého druhu:

• Zákonné.
• Sľúbené.

Zákonné obvenenie - jeho výška závisela od dvoch skutočností:

• Ku akému stavu manželka patrila.
• Po koľkokrát bola vydatá.

Stav znamenal toľko, že manželka vyššieho šľachtica v porovnaním s manželkou stredného šľachtica dostala dvojnásobné obvenenie. Podľa toho koľkokrát bola vydatá pri prvom vydaji získala plnú výšku obvenenia, pri druhom len polovicu, a tak ďalej pričom nato aby mohlo nastať plnenie zo zákona bolo potrebné, aby manželstvo bolo platné alebo aspoň putatívne, aby bolo manželstvo konzumované, aby manželka bola manželkou šľachtica, zákonné obvenenie patrilo manželke len z donačných majetkov.

Predmetom obvenenia mohli byť:

• Nehnuteľnosti.
• Peniaze.

Žena napriek tomu, že splnila všetky podmienky nemusela byť obvenená v týchto prípadoch:

• Manželská nevera.
• Dobrovoľné vzdanie sa obvenenia.
• Spáchanie niektorého presne stanoveného trestného činu.
• Ak bolo manželstvo rozlúčené a manžel zomrel až potom.

Nárok zo strany manželky bol nepremlčateľný. Sľúbené obvenenie: patrilo manželke len na základe zmluvy alebo testamentu, jeho výška bola v podstate neobmedzená. Narozdiel od zákonného obvenenia nemuselo ísť o konzumované manželstvo, stačilo ak išlo o manželstvo právoplatne uzatvorené. Mohla ho dostať žena, ktorá bola neverná a nebola vydatá za šľachtica. Ak žena mala nárok na zákonné aj sľúbené obvenenie, tak ak prijala sľúbené obvenenie zanikal jej nárok na zákonné obvenenie.

Veno

Veno bol hnuteľný ale mohol byť aj nehnuteľný majetok, ktorý žena priniesla do rodiny pri uzatvorení alebo počas trvania manželstva. V podobe nehnuteľnosti bolo veno len výnimočne. Vzťah ženy a veno bol vzťahom, kde vlastnícke právo ostávalo žene, jediná výnimka bola u vecí spotrebiteľných. Manžel mal k veci len užívacie a požívacie právo, po ukončení manželstva inak ako smrťou sa veno vracalo manželke. Bolo absolútne jedno ako sa manželstvo ukončilo.

Prínos

Ako osobitná forma - za prínos FUP považovalo majetok, ktorý manželka priniesla do manželstva a nepatril pod pojem veno, narozdiel od vena do prínosu patril aj ten majetok, ktorý manželka dostala počas alebo pri …

tags: #nadobudnutie #dospelosti #vydajom #slovensko