
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyrovnanie týchto rozdielov existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zameraných na udržanie pracovného miesta pre osoby so zdravotným postihnutím, vrátane podmienok, výhod a súvisiacich aspektov.
Pre uplatňovanie práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať medzi pojmami. V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná Sociálnou poisťovňou za invalidnú, t. j. jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je, že to nemusí byť totožné s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP od ÚPSVaR. Osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia, pričom im invalidný dôchodok nebude krátený. Špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania by mali zdravotne postihnutým osobám pomáhať pri hľadaní a udržaní zamestnania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ s viac ako dvadsiatimi zamestnancami je povinný zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta ako tri osoby. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť ÚPSVaR určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia "limitu".
Zamestnávanie zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa výhodné aj z finančného hľadiska. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, teda 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Peniaze pre opatrovateľov ZŤP detí
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať ÚPSVaR o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať ÚPSVaR o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať ÚPSVaR o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Otázka: Zamestnávame dvoch zamestnancov so zdravotným postihnutím a máme zriadenú chránenú dielňu. Od ÚPSVaR prijímame príspevok na jednu zamestnankyňu z tejto chránenej dielne. Naša spoločnosť poskytuje bežnú podnikateľskú činnosť. Akým spôsobom zahrnúť daňové príjmy z tejto dotácie, nakoľko v roku 2024 sme účtovali mzdové náklady za jednotlivé mesiace ako 521/331, čo predstavuje daňový výdavok, ale príspevok za mesiace október až december sme dostali vo februári 2025? Bežný postup účtovania prijatého príspevku je 221/346 a potom uvedenú sumu účtujeme do výnosov ako 346/648.
Odpoveď: Podľa § 52a ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 - Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 - Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady (účtovný predpis: 384/648).
To znamená, účtovná jednotka má povinnosť účtovať o nároku na dotáciu v tom účtovnom období, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. Účtovná jednotka musí vychádzať z uzatvorenej zmluvy, aké jej boli stanovené podmienky pre získanie dotácie, a musí sama vedieť deklarovať, či sa zmluvné podmienky z jej strany splnia, a tým sa jej dotácia poskytne.
Ak v roku 2024 bolo účtované o mzdových nákladoch na účet 521 a tieto náklady Vám preplatí úrad práce (k tejto skutočnosti máte doklady, z ktorých je zrejmé, že Vám tento náklad bude preplatený = ak je takmer isté, že dotácia bude poskytnutá), musíte aj o výnose účtovať v roku 2024 (nutné účtovať o predpise nároku na dotáciu).
Účtovné súvzťažnosti v roku 2024 sú nasledovné:
V roku 2025 budete účtovať len o prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet: 221/346.