
V rámci zabezpečenia úverov pri financovaní podnikateľských projektov sa často zriaďuje záložné právo na aktíva dlžníka, najmä na nehnuteľnosti a rôzne pohľadávky, ako sú pohľadávky z nájomných zmlúv a bankových účtov. V praxi však vyvstáva otázka, či je možné zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Tento článok sa zaoberá touto problematikou, pričom vychádza zo slovenskej právnej úpravy a argumentuje v prospech možnosti zriadenia záložného práva aj na takéto pohľadávky.
Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (OZ) môže byť predmetom záložného práva vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záložné právo teda nemôže byť zriadené na právo, ktorého prevod vylučuje Občiansky zákonník alebo iný zákon, ani na právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha. Nepostupiteľné pohľadávky definuje aj § 525 OZ, ktorý hovorí, že nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na tieto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.
Osobitná situácia nastáva v prípade zriadenia záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ. V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takéto pohľadávky za neplatné a záložné právo odmietajú uznať.
Ochrana záložného veriteľa vychádza z § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, zákon im však nepriznáva účinky voči tretím osobám. Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ, pretože obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ.
Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka bolo zámerom zákonodarcu chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých „nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť“. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by sa záložný veriteľ mal uistiť, či záložcovi tieto pohľadávky patria. Záložný veriteľ však zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. Ak by bolo možné takouto dohodou spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ochrana záložného veriteľa by strácala akýkoľvek obsah.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
Druhý argument v prospech možnosti zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom, je vzťah medzi § 151d ods. 6 OZ a § 525 ods. 2 OZ. § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva.
V praxi to znamená, že dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky možno považovať za platnú dohodu v zmysle § 525 ods. 2 OZ. V spojení s citovaným ustanovením táto dohoda spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o postúpení týchto pohľadávok. Vo vzťahu k záložnej zmluve na uvedené pohľadávky z účtu sú však účinky tejto dohody obmedzené „ochranným“ ustanovením § 151d ods. 6 OZ. Dohoda medzi bankou a majiteľom účtu o zákaze postúpenia pohľadávok z účtu teda nie je účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zmluvou o záložnom práve je záložné právo na uvedené pohľadávky z účtu platne zriadené a vzniká registráciou podľa § 151f OZ. Z hľadiska záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu (záložcom) tým nie je dotknuté právo banky uplatniť si voči majiteľovi účtu právne nároky vyplývajúce z porušenia jeho zmluvnej povinnosti.
Tretí argument sa týka problematiky zálohov, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Právna úprava zriadenie takéhoto záložného práva výslovne pripúšťa. Záložné právo by v takom prípade malo vzniknúť v čase nadobudnutia pohľadávky (§ 151f ods. 2 OZ). Ak by však pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká, došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva.
Táto úvaha by mohla viesť k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky záložné právo nevznikne, pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva. V prípade prijatia interpretácie, že záložca môže dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, by mal záložca možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Toto by bolo v príkrom rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.
Aj keď existujú argumenty pre obe strany, je možné argumentovať v prospech interpretácie, že možno platne založiť pohľadávku, postúpenie ktorej vylučuje dohoda s dlžníkom. Táto interpretácia zohľadňuje ochranu záložného veriteľa, zabezpečovací účel záložného práva a vzťah medzi ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Juraj Alexander poukazuje na Modelový zákon o zabezpečení záväzkov, ktorý sa výslovne zameriava na peňažné pohľadávky. Ďalej vidí ako relevantné insolvenčné a exekučné právo, kde sú zmluvné obmedzenia postupiteľnosti v konkurznom konaní neúčinné. Pýta sa, či je dôvod chrániť poddlžníka, ak hlavný dlžník porušil svoje povinnosti voči svojim veriteľom.
Branislav Gvozdiak súhlasí, že stanovisko bánk k záložnému právu zriadenému na pohľadávku z účtu poškodzuje záložného veriteľa, ale nemôže celkom súhlasiť s názorom, že konanie bánk je protiprávne. Nestretol sa s VOP banky, ktorá by priamo zakazovala zriadiť záložné právo, iba zakazujú postúpenie pohľadávky. Pýta sa, čo má robiť banka, ak niekto zriadi záložné právo na pohľadávku, ktorá je podľa jej presvedčenia neprevoditeľná.
Právna úprava postúpenia pohľadávky je upravená v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inému subjektu, ktorý sa stáva veriteľom voči tomu istému dlžníkovi. Postúpenie pohľadávky musí mať vždy písomnú formu a v zmluve musí byť pohľadávka konkretizovaná. S postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Oceňovanie pohľadávok upravuje ustanovenie § 25 zákona o účtovníctve. Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky.
Pohľadávka súvisí s realizáciou výkonov podniku, z ktorých tržby sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. V prípade podvojného účtovníctva sú tržby zdaňované dokonca bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zinkasované. Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkom za vymedzených podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje tiež podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a vymedzuje aj pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, ak tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom. Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
tags: #nadobudnutie #postupeneho #zavazku #podmienky