Nadobúdanie štátneho územia: Spôsoby a princípy

Úvod

Štátne územie je základným prvkom existencie štátu. Jeho vznik, rozširovanie, zmenšovanie, alebo aj zánik sú dynamickými procesmi, ktoré sú výsledkom právnych, politických a geografických udalostí. Tento článok sa zaoberá spôsobmi nadobúdania štátneho územia, princípmi, ktoré ich upravujú, a dôsledkami pre štátnu suverenitu a medzinárodné vzťahy.

Základy politológie a štátneho územia

Štát je forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej zmluvy. Je to neosobný mocenský mechanizmus, ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko, čo sa na tomto území nachádza (ľudia, inštitúcie, majetok, príroda atď.). Pojem štát pochádza z latinského status, čo znamená stav, ústava alebo aj poriadok. Územie štátu je priestor vymedzený hranicami štátu. Predstavuje celý suchozemský povrch vo vnútri štátnych hraníc, vnútorné vodstvo (prípadne pobrežné teritoriálne vody), vzdušný priestor a priestor pod povrchom Zeme smerom k jadru Zeme.

Spôsoby nadobúdania štátneho územia

V minulosti štáty vznikli alebo sa rozširovali najmä prvotnou okupáciou. V súčasnosti sú legálne rôzne spôsoby vzniku štátu, či už zvonku, alebo z iniciatívy parlamentu. Štátne územie sa nadobúda, prípadne rozširuje najmä nasledujúcimi spôsobmi:

Akcesia

Akcesia je spôsobom nadobudnutia územného prírastku štátu pôsobením prírodných síl (napríklad naplaveniny, objavenie nového ostrova, zmena toku hraničnej rieky), alebo umelým územným prírastkom (napríklad výstavba vodných nádrží).

Prvotná okupácia

Prvotná okupácia predstavuje historicky najstarší spôsob nadobúdania vlastníctva. Išlo o získanie územia, nad ktorým nikto nevykonával zvrchovanú štátnu moc. V súčasnosti však stratila význam, pretože všetky teritóriá vykazujú znaky domínia i impéria a spravidla je len argumentom pri preukazovaní práv štátov k určitým územiam.

Prečítajte si tiež: Štátne územie SR: spôsoby nadobudnutia

Anexia

Anexia je nadobúdaním teritória pomocou sily. V minulosti bola anexia uznávaným právnym titulom nadobudnutia územia iného štátu. Anexia je jednostranným aktom anektujúceho štátu, ktorým rozširuje svoje územie a podrobuje toto územie a obyvateľstvo svojej suverenite. Anexiou celého územia štátu dochádza k debelácii, čiže k násilnému zániku štátu. V súčasnosti sa tento typ nadobúdania štátneho územia neuznáva, pretože medzinárodné právo zakazuje hrozbu silou a použitie sily.

Vydržanie

Vydržanie je spôsob nadobudnutia štátneho územia dlhodobým a nerušeným vykonávaním suverenity nad územím iného štátu.

Územná adjudikácia

Územná adjudikácia je založená na základe rozhodnutia príslušného medzinárodného orgánu. Adjudikácia [lat.] - práv. v medzinárodnom práve nadobudnutie štátneho územia na základe výroku medzinárodného súdneho alebo rozhodcovského orgánu alebo medzinárodnej konferencie spravidla na základe medzinárodnej zmluvy. Ak je výrok obmedzený iba na vyhlásenie už existujúceho právneho nároku štátu na určité územie, má deklaratórnu povahu. Ak je nadobúdateľom územia štát, ktorý nebol držiteľom územia, má konštitutívnu povahu; adjudikácia sa potom stáva právnym nárokom na vznik zvrchovanosti na prisúdenom území. Za adjudikáciu sa pokladajú aj rozhodnutia medzinárodných konferencií.

Územná cesia

Územná cesia sa uskutočňuje na základe súhlasu cedenta, ktorý po uzavretí zmluvy časť svojho územia postupuje inému štátu.

Strata štátneho územia

Opakom nadobúdania územia je strata štátneho územia. Strata štátneho územia môže nastať rôznymi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

• Opakom nadobudnutia územia okupáciou je derelikcia (opustenie územia).
• Opakom akcesie je opačné pôsobenie prírodných síl, ktoré napríklad odplavia určité územie.
• Strata príslušného územia je opakom vydržania i adjudikácie.

Vznik a zánik štátu

Vznik štátu nastáva nadobudnutím územia a zánik štátu stratou štátneho územia alebo jeho rozdelením medzi novovznikajúce štáty.

V súčasnosti vznikajú nové štáty:

• Pričlenením - dochádza k pričleneniu jedného štátu k druhému alebo k integrácii dvoch a viacerých štátov.
• Rozčlenením - dismembráciou - rozčlenenie pôvodného štátu na niekoľko štátov (príkladom je Česko-Slovensko), v dôsledku čoho pôvodný štát zaniká.

Štátna suverenita a jej obmedzenia

Štátna suverenita sa vymedzuje ako nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či už vo vnútri štátu, alebo mimo hraníc daného štátu. Rozlišujeme suverenitu vnútornú a vonkajšiu. Vnútorná suverenita znamená nezávislosť štátnej moci od iného politického subjektu vo vnútri štátu. Vo vonkajšej suverenite má štát právo uzatvárať medzinárodné dohody a zmluvy, nadväzovať a udržiavať diplomatické styky a pod.

Suverenita štátu môže byť obmedzená napríklad:

• Pridružením štátu k nejakej medzinárodnej organizácii. Štát sa vzdáva práv v istej oblasti a prenáša rozhodnutie na medzinárodné orgány, zaväzuje sa rešpektovať rozhodnutia týchto orgánov.
• Vytvorením federácie alebo konfederácie.

Na zabezpečenie vlastnej suverenity je užitočné vzdať sa niektorých rozhodovacích práv v prospech medzinárodných organizácií.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Obsah a funkcie štátu

Každý štát má svoj obsah. Obsah štátu - to je činnosť zameraná na určitý cieľ. Je trvalá a zabezpečuje ju štátna moc, konkrétne celá sústava štátnych orgánov. Obsah štátu určuje ústava, zákony a po voľbách aj program väčšiny. Funkcie štátu delíme na vonkajšie a vnútorné. Charakter funkcií štátu podmieňuje viacero faktorov. Môže to byť napríklad veľkosť daného štátu alebo stupeň priemyselného rozvoja. Ďalším dôležitým faktorom je vojenský potenciál či surovinová základňa.

Hranice štátu

Územie štátu je teritoriálne vymedzené hranicami štátu, tie sú zabezpečené zmluvným systémom (mierové zmluvy, hraničné zmluvy, bilaterálne zmluvy). Štáty zmluvami potvrdzujú existujúce hranice - delimitáciu a demarkáciu. Delimitácia je zmluvné určenie smeru a charakteru hranice a jej výsledkom je hraničná čiara. Demarkácia je už detailným vymedzením hranice na základe delimitácie, a to priamo na mieste hranice pomocou hraničných znakov.

Štátne občianstvo

Znamená príslušnosť osoby k určitému štátu. Je to trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom. V podmienkach demokracie štátni občania sú zdrojom štátnej moci. V zmysle spoločenskej zmluvy si slobodne vytvárajú štát a štátnu moc, ktorej sa dobrovoľne podrobujú. Štátne občianstvo nemožno nikomu odňať proti jeho vôli. Stratiť ho možno len prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Slovenské občianstvo možno nadobudnúť niekoľkými spôsobmi - napríklad narodením alebo osvojením, či tzv. naturalizáciou. Osoba, ktorá bola k 31. Voľbou sa nadobúda občianstvo SR, ak to vyslovene ustanovuje zákon o štátnom občianstve. Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR.

Štátne symboly Slovenskej republiky

Štátne symboly Slovenskej republiky a ich používanie schválila Národná rada SR zákonom č. 63/1993 Z. z. Štátny znak tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia. Ako symbol kresťanstva sa na našom území používal od druhej polovice 9. storočia. Štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov: bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky SR je štátny znak SR. Štátnym symbolom utvoreným podľa štátnej vlajky je štátna zástava, ktorá sa používa pri slávnostných príležitostiach. Štátna hymna tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska na nápev ľudovej piesne. Vznikla v roku 1844 pri odchode študentov Ľudovíta Štúra z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti perzekúciám ich učiteľa.

tags: #nadobudnutie #štátneho #územia #spôsoby