Intervencie pre osoby so zdravotným postihnutím: Štúdia komplexnej podpory a integrácie

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý si vyžaduje komplexné a premyslené riešenia. Títo ľudia sa vo svojom každodennom živote stretávajú s mnohými prekážkami a riešia problémy, ktoré sú pre intaktnú populáciu často neznáme. Uvedomenie si trvalého zdravotného postihnutia môže viesť k pocitom neistoty, beznádeje a v konečnom dôsledku aj k sociálnemu vylúčeniu. Tento článok sa zameriava na preskúmanie rôznych aspektov integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a na návrh konkrétnych riešení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu ich kvality života.

Faktory ovplyvňujúce sociálnu integráciu

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je komplexný proces, ktorý závisí od mnohých vzájomne prepojených faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Bezbariérovosť: Zabezpečenie prístupu k stavbám občianskeho vybavenia a verejnej doprave je základným predpokladom pre plnohodnotné zapojenie sa osôb so zdravotným postihnutím do spoločenského života.
• Dostupnosť sociálnych služieb: Včasná intervencia, odborné poradenstvo, rehabilitácia a rôzne formy podpory sú nevyhnutné pre prekonávanie prekážok a dosahovanie osobnej autonómie.
• Kompenzačné pomôcky a technológie: Moderné technológie a špeciálne pomôcky môžu výrazne uľahčiť každodenný život osôb so zdravotným postihnutím a umožniť im vykonávať činnosti, ktoré by inak boli nemožné.
• Druh zdravotného postihnutia: Potreby a možnosti integrácie sa líšia v závislosti od druhu postihnutia (mentálne, zrakové, sluchové, telesné alebo kombinované).
• Sociálne a rodinné prostredie: Podpora, akceptácia a porozumenie zo strany rodiny a blízkych sú kľúčové pre budovanie sebaúcty a motivácie.
• Osobnosť a prístup k životu: Motivácia, sebaúcta a schopnosť prekonávať prekážky sú dôležité pre aktívne zapojenie sa do spoločnosti.
• Postoje spoločnosti: Odstraňovanie predsudkov, stereotypov a diskriminácie je nevyhnutné pre vytvorenie inkluzívnej spoločnosti, ktorá rešpektuje a oceňuje rozmanitosť.

Zdravie a choroba: Dve strany tej istej mince

Zdravie a choroba sú dve neoddeliteľné súčasti ľudského života, ktoré významne ovplyvňujú konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity jednotlivca. Zatiaľ čo akútne ochorenia sú zvyčajne vyliečiteľné a nemajú dlhodobý dopad na život človeka, chronické ochorenia spojené so zdravotným postihnutím môžu negatívne ovplyvniť sociálny status, život v rodine a komunitné väzby. Prijatie týchto zmien je ovplyvnené radom vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré pôsobia súčasne.

Narušené zdravie vedie k odchýlkam od normálneho stavu, ktoré označujeme ako choroba. Osoby so zdravotným postihnutím sa musia adaptovať na nový status a hľadať riešenia z medicínskeho aj sociálneho hľadiska. Aktívne stratégie riešenia problémov zahŕňajú vyhľadávanie informácií, poradenstva a dobrovoľné zapájanie sa do sociálnych aktivít.

Křivohlavý (2001) rozlišuje tri dimenzie choroby:

Prečítajte si tiež: Intervencie špeciálneho pedagóga

1. Objektívna dimenzia: Choroba ako taká, organický stav jedinca.
2. Sociálna dimenzia: Práceneschopnosť, problémy v spoločnosti, systém sociálno-zdravotníckych služieb.
3. Subjektívna dimenzia: Pocity nepohody, vnútorné prežívanie pacienta, ktoré sa môže meniť.

Dôsledky zdravotného postihnutia

Škála sprievodných javov, ktoré sprevádzajú zmenu zdravotného stavu s trvalými následkami, je veľmi rozsiahla. Zahŕňa fyzické, somatické, emočné, psychické, ekonomické a sociálne prejavy. Dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím často vedie k ekonomicko-finančným problémom, ktoré vyplývajú z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu) a prechodu na invalidný dôchodok, pričom zároveň sa zvyšujú náklady na liečbu a zdravotnú starostlivosť. V dôsledku toho dochádza k zníženiu životného štandardu, čo ovplyvňuje celú rodinu.

Pri trvalom poškodení zdravia prechádza choroba do stavu zdravotného postihnutia, čo prináša ďalšie závažné problémy, najmä v sociálnej oblasti. Môže dôjsť k narušeniu partnerských a rodinných vzťahov, dezorganizácii bežných každodenných činností, sociálnej izolácii, absencii sociálnych kontaktov a zníženiu celkového životného štýlu. Tento stav sa odráža v ohrození všetkých životných situácií a v plnení sociálnych rolí (rodiny, zamestnania, partnerského života, voľného času).

Na rozlíšenie trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý vyvoláva prekážky a obmedzenia v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca), od dočasného zdravotného obmedzenia, sa v praxi používa termín "zdravotné postihnutie". Tento pojem sa neustále vyvíja a v súčasnosti najlepšie vystihuje rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu po celý život, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu jej života, ako aj kvalitu života osôb v jej blízkom okolí.

Kategorizácia zdravotného postihnutia

Zdravotné postihnutie sa najčastejšie kategorizuje podľa typu (orgánové a funkčné), intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a príčin vzniku (vrodené, získané). V zmysle orgánových a funkčných postihnutí sa rozlišuje mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, ako sú narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím definuje osobu s postihnutím ako osobu, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy, ktoré v interakcii s rôznymi bariérami môžu sťažovať jej plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Medicínska a sociálna forma riešenia

Medicínska forma rieši vzniknutú chorobu od diagnostiky primárneho ochorenia po ukončenie procesu liečby a rehabilitácie. Z medicínskeho hľadiska je stav uzavretý ako nemenný a trvalý. Avšak, život človeka sa odchodom z ambulancie nekončí, ale pokračuje ďalej. Preto by súčasne s medicínskou formou mala začať aj sociálna forma riešenia novej situácie.

Práve v tomto bode sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú s prekážkami a problémami, ktoré nedokážu riešiť sami. Často nevedia, aké majú možnosti, kam sa obrátiť o pomoc, uzatvárajú sa do seba a dostávajú sa do sociálnej izolácie. Mnohokrát rodina prestáva plniť svoje základné funkcie. V prechode medzi "diagnostikou a liečbou" a "novým, zmeneným spôsobom fungovania v živote" existuje akési "prázdne miesto", ktoré by malo byť vyplnené sociálnou pomocou - formou sprevádzania.

Sprevádzanie (counselling) je priama forma pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktorá vedie k sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života, uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii, a zároveň je prostriedkom dosiahnutia sociálnej integrácie.

Sprevádzanie (Counselling) ako forma pomoci

Sprevádzanie je účinná metóda, ktorá pomáha osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám orientovať sa v novej životnej situácii. Vedie k sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života a uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii. Sprevádzanie je dôležitým prostriedkom na dosiahnutie sociálnej integrácie.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím nezávisí len od podmienok vytvorených spoločnosťou, ale aj od ich zdravotného stavu. Strata určitých kompetencií môže viesť k náročnej a stresujúcej situácii, ktorá negatívne ovplyvňuje osobný aj sociálny život osôb so zdravotným postihnutím a často vedie k sociálnej izolácii. Pracovníci counsellingových centier by mali svojou odbornou a adresnou pomocou, zameranou na človeka a jeho rodinu, pripraviť klientov na nový, zmenený život.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Centrá včasnej intervencie

Od roku 2014 vznikli na Slovensku štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. 448/2008 Z. z.) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú deťom do 7 rokov veku a ich rodinám, ak je ohrozený ich vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Centrá poskytujú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívne aktivity. Táto služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.

Vznik takýchto centier je prínosom a pomocou pre deti a ich rodiny už od prenatálneho veku. Negatívom však je, že o tejto sociálnej službe sa nedozvedia všetci, ktorí by ju potrebovali, a nie je prístupná pre všetkých. Informácie na internetových stránkach sú často strohé a neposkytujú dostatočné informácie pre bežných ľudí. Informácie o centrách včasnej intervencie nie sú dostatočne propagované u gynekológov, v pôrodniciach, čakárňach u pediatrov a podobne. Služby včasnej intervencie sa neposkytujú starším deťom ako 7 rokov a ich rodinám, ani rodinám, v ktorých sa osobou so zdravotným postihnutím stane dospelý člen.

Napriek tomu je vznik centier včasnej intervencie pozitívnym krokom v poskytovaní sociálnych služieb na Slovensku. Ich ďalší vývoj a dosiahnuté výsledky ukáže čas. Už teraz je však zrejmé, že pomáhajú mnohým rodinám a deťom, ktoré to potrebujú.

Komplexná odborná sociálna pomoc

Komplexná odborná sociálna pomoc, poskytovaná prostredníctvom sociálnych pracovníkov, má pre osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny v našej spoločnosti významné miesto. Jej hlavným cieľom je prevencia vzniku sociálnej izolácie osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Táto úloha kladie na sociálnych pracovníkov mnohé nároky, ako sú osobnostné predpoklady, špecifický a individuálny prístup, trpezlivosť, podpora, odbornosť, profesijná etika a multidisciplinárny prístup.

Šmidová (2016) navrhuje, aby sa counselling (sprevádzanie) ako metóda sociálnej práce zaradil medzi metódy špecializovaného sociálneho poradenstva. Pre úspešnú sociálnu integráciu a zabránenie sociálnej izolácii osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín je nevyhnutné zvýšiť spoločenský záujem o poskytovanie konkrétnej a komplexnej sociálnej pomoci v nepriaznivých životných situáciách. Táto odborná pomoc by mala vychádzať z možností, ktoré ponúka sprevádzanie (counselling) pri riešení nepriaznivých životných situácií. Sprevádzanie by mohlo nadväzovať na sociálnu pomoc, ktorú poskytujú centrá včasnej intervencie, a zároveň by zastrešilo všetkých tých, ktorí by túto pomoc potrebovali, nielen tých, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.

Legislatívny rámec a práva osôb so zdravotným postihnutím

Integrácia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti je kľúčová. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo iné postavenie. Na tieto ústavné princípy nadväzujú viaceré legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Medzi najdôležitejšie patrí Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách, ktorý upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní, financovanie a dohľad nad ich poskytovaním. Ďalším dôležitým zákonom je Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko, ako súčasť Európskej únie, musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri 2009. Článok 21 ods. 1 Charty zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, vrátane diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko musí akceptovať aj medzinárodné normy a zmluvy, ktoré ratifikovalo, ako napríklad Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006 a Slovensko ratifikovalo v roku 2010. Napriek tomu, mnohé jeho ustanovenia ani po rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. V niektorých oblastiach je ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Ucelená rehabilitácia: Komplexný prístup k integrácii

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup, ktorý sa zameriava nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Ucelená rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je minimalizovať priame aj nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

Ucelená rehabilitácia zahŕňa:

• Liečebnú rehabilitáciu
• Pracovnú rehabilitáciu
• Pedagogickú rehabilitáciu
• Sociálnu rehabilitáciu

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia spočíva v lekárskom odstraňovaní postihnutia orgánového alebo funkčného defektu prostredníctvom:

• medikamentóznej terapie
• psychoterapie a psychokorekcie pri psychických a psychosociálnych narušeniach
• podpornej liečby (fyzikálna terapia, vodoliečba, liečebná telesná výchova a ergoterapia).

Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Liečebná rehabilitácia je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia sa zaoberá rehabilitáciou, odstránením diskriminácie a rovnosťou príležitostí. Medzinárodná organizácia práce (ILO) sa venuje tejto oblasti. Na Slovensku boli základy riešenia zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím položené v roku 1996 Koncepciou politiky zamestnanosti. Liečba prácou je zameraná na rozvoj manuálnych zručností a sociálnych spôsobilostí. Napomáha obnovovať schopnosti, ktoré boli narušené alebo stratené v dôsledku traumy, choroby alebo vrodeného postihnutia, a tak opätovne buduje samostatnosť človeka.

Pracovná rehabilitácia je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím umožniť nácvik pracovných návykov a zručností potrebných na získanie vhodného pracovného miesta a udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Je to činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Pri pracovnej rehabilitácii rozlišujeme:

• Poradenstvo pre voľbu povolania
• Príprava na prácu
• Sprostredkovanie zamestnania
• Vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania
• Chránené dielne a podporované zamestnávanie

Inovatívne prístupy: Animoterapia

Výskumný projekt tímov zo Žiliny, Košíc, Trenčína a Liberca hľadá možnosti rehabilitácie pacienta s prvkami animoterapie. Psy sú bežne využívané v bezpečnostných zložkách, pri záchranárskych prácach a v ozbrojených zboroch. V zahraničí sa pomerne bežne využívajú aj v zdravotníctve. Na Slovensku sú s liečbou za pomoci zvierat (intervencie s asistenciou zvierat - AAI) tiež už prvé skúsenosti. Najčastejšie sú využívané okrem psov aj kone.

Napriek tomu, že z pohľadu verejného zdravotného poistenia nejde o hradenú terapiu, mnohí pacienti sú ochotní si ju zaplatiť. V animoterapii vidíme potenciál na využitie v liečbe pacientov, a hoci máme v zdravotníctve množstvo vážnych problémov, nemali by sme rezignovať ani na témy, ktoré sú na prvý pohľad okrajové. Samotný experiment bude prebiehať na pôde občianskeho združenia Physio Canis v Kotrčinej Lúčke pri Žiline v spolupráci s Univerzitou veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a Fakultou zdravotníctva Trenčianskej univerzity A.

Cieľom je skúmať, či prítomnosť psa pri detskom pacientovi spôsobuje zmenu jeho fyziologických parametrov, a rovnako aj to, ako vplýva intervencia s asistenciou psa na fyziologické parametre samotného zvieraťa. Tieto otázky zatiaľ neboli na Slovensku preskúmané. Výsledky experimentu môžu viesť k stanoveniu odborných odporúčaní na monitoring somatického a behaviorálneho zdravia psa využívaného na intervencie, zlepšenie plánovania účasti psa pri liečbe a k zabezpečeniu jeho welfare (pohody) počas výkonu terapie.

Intervencie s asistenciou psov kladú dôraz najmä na riešenie psychologických, citových či sociálno-integračných problémov. AAI sa uplatňuje najmä ako pomocná psychoterapeutická metóda, keď iné metódy nie sú dostatočne účinné alebo ich nie je možné použiť. Pacientov motivujú pri rehabilitácii, no jej použitie v praxi je široké: u mentálne postihnutých ľudí, u hospitalizovaných detí, seniorov, onkologických pacientov, v psychiatrii a psychológii, u telesne a zmyslovo postihnutých ľudí, u ľudí s autizmom, u týraných a zneužívaných detí či u pacientov s epilepsiou.

Záver

Integrácia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti je komplexný a dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán - štátu, samospráv, mimovládnych organizácií, odborníkov, rodín a samotných osôb so zdravotným postihnutím. Je nevyhnutné odstraňovať bariéry, zabezpečovať dostupnosť služieb, podporovať vzdelávanie a zamestnávanie, bojovať proti diskriminácii a vytvárať inkluzívne prostredie, v ktorom sa každý človek cíti rešpektovaný a prijímaný. Len tak môžeme dosiahnuť spoločnosť, ktorá je skutočne otvorená a spravodlivá pre všetkých.

tags: #intervencie #telesne #postihnutých #štúdie