Nadobudnutie subjektívnych práv: Podmienky a princípy

Právny štát, založený na dôvere občanov v právo a právny poriadok, vyžaduje stabilitu právneho poriadku a dostatočnú mieru právnej istoty. Táto istota a stabilita sú kľúčové pre nadobudnutie a uplatňovanie subjektívnych práv. Tento článok sa zaoberá podmienkami nadobudnutia subjektívnych práv, s dôrazom na princípy, ktoré ovplyvňujú ich uplatňovanie a ochranu.

Materiálny právny štát a dôvera v právo

Materiálny právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy) je postavený okrem iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takej dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov.

Výklad právnych noriem a princíp trojdelenia moci

Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, kto …

Právne účinky derogačného nálezu Ústavného súdu

Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej. Vyvažovanie oboch v kolízii stojacich princípov reguluje priamo zákon o ústavnom súde v § 91, § 92 a § 93. Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne posúdené skutkové stavy sa koncentruje v § 93, ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a v odseku 2 sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné rozh …

Procesná legitimácia a iniciovanie návrhu na začatie konania

Nedostatok procesnej legitimácie fyzickej osoby na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov možno prakticky preklenúť nanajvýš iniciovaním podania takéhoto návrhu u oprávnených subjektov. Z hľadiska existujúcich zákonných možností do úvahy prichádza najmä podanie podnetu podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších 5 predpisov, v ktorom môžu fyzické osoby, ako aj právnické osoby iniciovať u generálneho prokurátora Slovenskej republiky podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, resp. podanie podnetu verejnému ochranco …

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Zastupovanie štátu a uplatnenie zodpovednosti

Súd konštatuje, že predmetný zákon v uvedenom ustanovení jasne špecifikuje kto môže byť orgánom zastupujúcim štát v prípade uplatnenia si zodpovednosti podľa z. č. 58/1969 Zb… V zmysle uvedeného , pokiaľ si navrhovateľka uplatnila pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok …

Ochrana základných práv a slobôd

Ústavný súd poukazuje na to, že ochranu základných práv a slobôd upravených v druhej hlave ústavy je v zásade možné uplatniť priamo na základe relevantného článku ústavy, ktorý predmetné základné právo alebo slobodu zakotvuje. Z povahy niektorých základných práv vyplýva, že domáhať sa týchto práv možno len v medziach zákona, ktorý upraví podrobnosti a podmienky uplatnenia tohto základného práva (čl. 51 ods. 1, čl. 46 ods. 4 ústavy a pod.). Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom (čl. 13 ods. 2 ústavy). Z uvedeného vyplýva, že neprijatie …

Legislatívne opomenutie a ústavne konformný výklad

Ústavný súd v rámci abstraktnej kontroly môže konštatovať, že ide o legislatívne opomenutie, a riešiť ho buď derogačným apelom na zákonodarcu, alebo vykonaním ústavne konformného výkladu súvisiacich ustanovení. Spojenie „vlastniť majetok“ možno významovo stotožniť so slovným spojením „mať majetok“, pričom predmetom ochrany pred verejnou mocou podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky je majetok zahŕňajúci veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty. Neobnovenie členstva dotknutej právnickej osoby nie je priaznivo naklonené ani voči právu na združovanie, obzvlášť v kontexte účelu družstva, k …

Registrácia platiteľov dane a právo na odpočítanie dane

V paragrafoch 4 až 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To znamená, že tieto osoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb, a zároveň budú mať právo na odpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú povinné požiadať o registráciu podľa § 7 sa nestanú platiteľmi dane, t.j. nebudú mať právo na odpočítanie dane, ale budú mať povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Týmito osobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ako aj právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, t.j. ide o všetky rozpočtové, príspe …

Náhrada za vytrpenú bolesť a princíp určenia výšky peňažnej náhrady

Systematika náhrady za vytrpenú bolesť podľa zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je postavená na princípe určenia výšky peňažnej náhrady, vychádzajúc zo skutočného rozsahu škody. Tento princíp je dôsledkom všeobecnej občianskoprávnej úpravy náhrady škody (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka), s ohľadom na ktorý je definovaný rozsah nároku pri náhrade škody na zdraví (§ 444 Občianskeho zákonníka). Povedané inak, podľa § 442 ods.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Lehota na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome

Lehota podľa ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá z časového hľadiska limituje prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome podať žalobu na súd do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania, má pre jeho uplatnenie vždy hmotnoprávnu povahu. To znamená, že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť už žaloba podaná na súde, pričom nestačí len jej odoslanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.

Dobromyseľnosť držiteľa ako predpoklad vydržania

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018).

Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu

Povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 432 C.s.p. Dovolací súd nie je pri posudzovaní prípustnosti dovolania viazaný dovolateľom označeným dôvodom prípustnosti dovolania. V prípade existencie rozdielnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá nebola zjednotená do 30. júna 2016 postupom podľa ustanovenia § 8 ods. 3 v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch zverejnením rozhodnutia zásadného významu alebo zjednocujúceho stanoviska v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, je trojčlenný dovolací senát najvyššieho súdu rozhodujúci o danej (v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozdielne posudzovanej) právnej otázke povinný podľa ustanovenia § 48 ods. Povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku má trojčlenný senát dovolacieho súdu aj v situácii, ak o právnej otázke, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, už rozhodol ústavný súd, a to aj vtedy, ak je vec prejednávajúci dovolací senát podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

Dobromyseľnosť držiteľa

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa, a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z tohto užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikajú žiadne povinnosti; jediná povinnosť, ktorú oprávnený držiteľ voči vlastníkovi má, je povinnosť vydať mu vec. Oprávnený držiteľ teda nie je povinný vydať vlastníkovi to, o čo sa užívaním jeho veci obohatil, a to ani podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení; vzťahy medzi vlastníkom a držiteľom ohľadne vydania úžitkov veci treba posudzovať len podľa § 130 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ochrana proti neoprávnenému zahrnutiu majetku do súpisu konkurznej podstaty

Vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Dobromyseľnosť držby pri vydržaní nehnuteľnosti

Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

Spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností týkajúci sa priebehu, návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte

Spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností týkajúci sa priebehu hranice evidovanej v katastri nehnuteľnosti s hranicou v teréne sa nedá riešiť správnou cestou (návrhom o oprave chyby v katastrálnom operáte), pretože ide o vlastnícky spor, ktorý je potrebné riešiť určovacou žalobou na všeobecnom súde, ktorý rozhodne o vlastníckom práve k spornému pozemku.

Predpoklady pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

Od 1. januára 1992 nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.

Rešpektovanie zásady ochrany dobrej vôle súdmi pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Ak má mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila.

Domnelý právny titul pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním

Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

Prípustnosť určovacej žaloby podanej účastníkmi dedičského konania po jeho právoplatnom skončení

Nie je možné z ustanovení § 175y ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 212 Civilného mimosporového poriadku) vyvodiť záver o tom, že by účastníkovi dedičského konania bránilo osvedčenie o dedičstve podať určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia, že vec, ktorá bola pôvodne zahrnutá do dedičstva, patrila v čase smrti inej osobe. Pokiaľ konajúce všeobecné súdy poukázali na deklaratórnu povahu osvedčenia o dedičstve, vychádzali zo skutočnosti, že dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, preto je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti.

Zásada vigilantibus iura a jej prejavy v právnom poriadku

Zásada vigilantibus iura je jednou z rímskoprávnych zásad, ktorá sa prejavuje v právnom poriadku a jej podstata spočíva vo zvýraznení individuálnej iniciatívy subjektov na presadzovanie svojich práv. Zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ alebo v preklade bdelým prináleží právo sa zaraďuje medzi základné zásady súkromného práva a zvýrazňuje potrebu individuálnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv jednotlivca. Pôvod tejto zásady nachádzame už v rímskom práve. Už v tejto dobe bola zásada vigilantibus iura scripta sunt výrazom poňatia súkromného práva ako spôsobu všeobecnej právnej regulácie autonómneho správaniajeho subjektov pričom mechanizmusjej fungovania bol vybudovaný od samotného počiatku na predpoklade existencie súkromnoprávnej iniciatívy jeho subjektov za účelom realizácie svojich vlastných záujmov vlastným správaním. Zásada vigilantibus iura nie je však zásadou len občianskeho práva, ale celého súkromného práva ako i iných právnych odvetví a to i odvetviach verejného práva. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že zvýrazňuje to, že len taký jedinec dosiahne svojej plnej emancipácie a rozvoja osobnosti, ktorý je spôsobilý a odhodlaný využiť všetky možnosti, ktoré demokraticky koncipovaný systém poskytuje. Inými slovami povedané - právo je nástroj v rukách schopných a odhodlaných. Z tohto dôvodu niektorí autori túto zásadu pomenúvajú i ako zásadu samoobslužného charakteru súkromného práva, resp. zásadu existencie súkromnoprávnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv. Dôležité je si uvedomiť, že táto zásada nadväzuje na zásadu autonómie vôle a na výraznú dispozitívnosť noriem súkromného práva a s tým spojenú a nízku mieru vplyvu štátu a ochranárskej funkcie súkromnoprávnej regulácie. Na jednej strane súkromné právo síce dáva ľuďom slobodu na realizáciu a presadzovanie svojich záujmov a s tým spojené budovanie svojho postavenia avšak na druhej strane vyžaduje spôsobilosť a ochotu svoje postavenie chrániť. Zásada vigilantibus iura je preto doplňujúcou zásadou zásady individuálnej autonómie subjektov súkromného práva, pričom obe majú svoju sociálnu hodnotu iba vtedy ak pôsobia súčasne a vzájomne sa doplňujú. Význam tejto zásady stúpol po roku 1989, ktorý je spojený s pádom totalitného komunistického režimu a prechodom z plánovaného hospodárstva na hospodárstvo trhové s obnovením tradičných hodnôt. Práve s uvedeným obnovením slobodného postavenia subjektov súkromného práva došlo k opusteniu a upusteniu od tzv. ochranárskej ruky štátu a s tým spojenej liberalizácií spoločnosti. Jednotlivec má najednej strane omnoho viac práv, na druhej strane je však nútený sa o tieto práva viac starať. Nakoniec však treba konštatovať, že samoobslužnosť súkromného práva nie je absolútna a má svoje obmedzenia a limity. Tieto limity sú dané pôsobením iných zásad, kedy v dôsledku existencie verejného záujmu ustupuje zásada vigilantibus iura pôsobeniu iných zásad, ktoré v danom prípade prevažujú. Takýmto príkladom je napr. zásada ochrany slabšej zmluvnej strany, napr. v prípade ochrany spotrebiteľa, zásada ochrany dobrých mravov, zásada zákazu zneužitia práva, zásada neminem leadere (nikomu neškodiť) a pod. V týchto prípadoch má totiž štát záujem na ochrane niektorých subjektov prípadne poskytnutí ochrany niektorým právnym vzťahom, prípadne sa snaží zabrániť určitému typu konania. Samotná zásada vigilantibus iura scripta sunt nie je explicitne vyjadrená v žiadnom právnom predpise. Najčastejšie sa s prejavom zásady vigilantibus iura stretávame v súkromnom práve pri úprave právnych účinkov plynutia času na subjektívne práva a povinnosti. Uvedené účinky sa predovšetkým prejavujú najmä v súvislosti so vznikom vznik, zmenou alebo zánikov práv a povinností. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti nemôže trvať donekonečna, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, , aby svoje právo uplatnil v stanovenej lehote, a to v premlčacej lehote.

Premlčanie a jeho úprava v občianskom a obchodnom práve

Premlčanie práva je vo všeobecnosti pre oblasť občianskeho práva ako všeobecného súkromného práva upravená vustanoveniach § 100 a nasl. zákonač. 40/1964 Z.z. (ďalej len Občiansky zákonník) s osobitným ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka regulujúcim premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade obchodno-záväzkových vzťahov je premlčanie osobitne a komplexne upravené v ustanoveniach § 397 až 408 zákona č. 513/1991 Zb. Vo všeobecnosti sa premlčanie poníma ako inštitút, v dôsledku ktorého právo samo o sebe nezaniká, ale bráni len jeho vymáhateľnosti v prípade ak povinný (dlžník) vznesie námietku premlčania. V dôsledku toho, že účinkami premlčania právo nezaniká, zostáva veriteľ veriteľom a dlžník dlžníkom i po tom čo nastalo premlčanie. Účinky premlčania sa prejavujú v možnosti dlžníka využiť oslabenie práva tým, že vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať, čím sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Vznesenie námietky premlčania je oprávnením dlžníka, ktorý toto svoje právo môže, ale nemusí využiť. Nevyužitím oprávnenia vzniesť námietku premlčania nedochádza k žiadnej zmene v uplatňovaní nároku a samotné premlčanie priznaniu práva súdom nebráni. Účinky premlčania sa teda prejavujú vo vzniku oprávnenia dlžníka spôsobiť vznesením námietky premlčania (ope exceptionis) zánik nároku (vymáhateľnosti), s ktorým je spravidla každé subjektívne právo spojené. Pri premlčaní stoja v kontraste subjektívne právo a nárok. Prvé nezaniká, druhé áno.

Výnimka pre oblasť spotrebiteľského práva (§ 54a Občianskeho zákonníka)

Od uvedeného tradičného, všeobecného a klasického ponímania premlčania však ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka stanovuje výnimku pre oblasť spotrebiteľského práva v zmysle ktorého: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. “ Vo svojich dôsledkoch teda pre uvedené ustanovenie zakotvuje, že pri právo zo spotrebiteľskej zmluve dochádza k zániku vymáhateľnosti - nároku automaticky samotným premlčaním a nie až vznesením námietky premlčania a i prípadné právne úkony dlžníka, ktoré by viedli k obnove nároku (vymáhateľnosti), či už v podobe uznania dlhu, zmeny záväzku a pod. sú možné len za predpokladu vedomosti dlžníka o premlčaní. Bez uvedenej vedomosti by uvedené úkony dlžníka obnovenie vymáhateľnosti nespôsobili. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka triešti právnu úpravu premlčania na tradičné premlčanie, pri ktorom strata nároku je podmienená uplatnením námietky premlčania a tzv. spotrebiteľské premlčanie, pri ktorom k strate nároku dochádza automaticky ex lege uplynutím premlčacej doby. Vo svojich dôsledkoch je teda uvedené ustanovenie obdobné ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zrušené pre rozpor s čl. s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie zakotvovalo povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru.

tags: #nadobudnutie #subjektívnych #práv #podmienky