
Článok sa zaoberá problematikou nadobúdania účinnosti právnych predpisov na Slovensku, s dôrazom na ich zverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vysvetľuje proces publikácie, platnosť a účinnosť zákonov, ako aj ich vzájomný vzťah.
Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky. Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v Zbierke zákonov vyhlasujú na základe písomnej žiadosti o vyhlásenie doručenej ministerstvu spravodlivosti. Zbierka zákonov sa vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Elektronická podoba a listinná podoba zbierky zákonov majú rovnaké právne účinky a zhodný obsah, ak § 14 alebo § 18 ods. 2 neustanovuje inak. Ak je rozdiel v texte elektronickej podoby a listinnej podoby zbierky zákonov, prednosť má text uverejnený v listinnej podobe zbierky zákonov. Elektronická podoba zbierky zákonov je dostupná bezplatne prostredníctvom Slov-Lexu.
Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v zbierke zákonov označujú poradovými číslami; číslovanie sa začína 1. januárom a končí sa 31. decembrom. Právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva vyhlásený v zbierke zákonov je v záhlaví prvej strany opatrený štátnym znakom Slovenskej republiky, slovami „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“, číslom ročníka zbierky zákonov a dňom vyhlásenia. V citácii právnych predpisov sa namiesto názvu „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“ používa skratka „Z. Obec je povinná zabezpečiť, aby zbierka zákonov bola v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec, prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem.
Právne predpisy sa v zbierke zákonov vyhlasujú uverejnením ich úplného znenia v elektronickej podobe a v listinnej podobe, ak odsek 2 alebo § 18 ods. 2 neustanovuje inak. Právny predpis alebo jeho časť, ktoré vzhľadom na ich charakter a rozsah nie je účelné vyhlásiť v listinnej podobe zbierky zákonov, môže ministerstvo spravodlivosti po dohode s predkladateľom vyhlásiť výlučne v elektronickej podobe; to sa nevzťahuje na ústavu, ústavné zákony, zákony a nariadenia vlády. Opatrenie sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ak osobitný zákon neustanovuje, že sa vyhlási jeho úplné znenie. Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby elektronické podoby úplného znenia opatrenia a konsolidovaného znenia novelizovaného opatrenia boli v čase uverejnenia oznámenia o vydaní opatrenia sprístupnené prostredníctvom Slov-Lexu.
Úplné znenie medzinárodnej zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlási, ak má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi; informácia o rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti sa uvedie v oznámení ministerstva zahraničných vecí. Úplné znenie aktu medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje v autentickom jazyku. Ak autentickým jazykom aktu medzinárodného práva nie je štátny jazyk, vyhlasuje sa aj v preklade do štátneho jazyka. Medzinárodné zmluvy už vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie sa vyhlasujú v zbierke zákonov oznámením ministerstva zahraničných vecí; v oznámení sa uvedú údaje dôležité na jej vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti medzinárodnej zmluvy pre Slovenskú republiku. Zároveň sa uvedie odkaz, v ktorom vydaní Úradného vestníka Európskej únie možno nazrieť do úplného znenia takej medzinárodnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
a) ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných aktov podľa § 13 písm. b) nariadení vlády a rozhodnutí a uznesení podľa § 13 písm. Najneskôr s doručením žiadosti o vyhlásenie sa ministerstvu spravodlivosti sprístupní aj elektronická podoba textu, ktorá je zhodná s podpísaným znením, s výnimkou podľa § 24 ods. 6. Za súlad podpísaného znenia s elektronickou podobou určenou na vyhlásenie zodpovedá ten, kto žiadosť o vyhlásenie podal; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády, pri ktorom za súlad zodpovedá predkladateľ návrhu nariadenia vlády. Za správny text aktu medzinárodného práva zodpovedá ten, kto požiadal ministerstvo zahraničných vecí o jeho vyhlásenie. Za text oznámenia, ktorým sa vyhlasuje akt medzinárodného práva, zodpovedá ministerstvo zahraničných vecí. V čase od podania žiadosti o vyhlásenie do okamihu vyhlásenia v zbierke zákonov je ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať korektúru chýb v podpísanom znení právneho predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva, a to chýb v písaní, počítaní, jazykových chýb, grafických chýb a chýb v citáciách. Korektúru je ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať len s písomným súhlasom osoby, ktorú na to splnomocní ten, kto podal žiadosť o vyhlásenie, a len vtedy, ak sa touto korektúrou nezasahuje do vecného významu textu.
Platnosť a účinnosť zákona predstavujú posledné štádium tvorby zákona. Oba pojmy súvisia s časovou pôsobnosťou zákona. Platnosť vymedzuje obdobie, počas ktorého je zákon súčasťou právneho poriadku. Zákon sa stane platným zverejnením v Zbierke zákonov. Inými slovami s platnosťou zákon začína formálne existovať, čo však ešte neznamená, že je pre svojich adresátov záväzný. Platnosť zákona sa končí jeho formálnym vyradením zo systému platného práva. Účinnosť zákona nastupuje až po jeho platnosti. Až od momentu účinnosti zákon zakladá pre svojich adresátov práva a povinnosti. Každý účinný zákon je platný, ale nie každý platný zákon musí byť zároveň aj účinný.
Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Obdobie medzi platnosťou a účinnosťou zákona sa nazýva legisvakačná doba. Právny predpis, ktorý má podľa doložky vplyvov alebo analýzy vplyvov vplyv na podnikateľské prostredie, môže nadobudnúť účinnosť len 1. januára alebo 1. júla príslušného kalendárneho roka, pričom pri stanovení dátumu nadobudnutia jeho účinnosti sa dbá na to, aby bola zabezpečená primeraná legisvakancia podľa odseku 5.
Oprava v texte vyhlásenom v zbierke zákonov sa vykonáva oznámením o oprave chyby. Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov je totožné s podpísaným znením, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí opravu vzniknutej chyby na základe žiadosti toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie; k žiadosti o uverejnenie oznámenia o oprave chyby sa priloží správne znenie textu.
V kontexte novelizácie trestných kódexov a rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR, je dôležité zdôrazniť, že novela trestných kódexov a uznesenie ÚS SR, ktorým pozastavil účinnosť časti novely, boli zverejnené v Zbierke zákonov SR. To, že bolo v Zbierke zákonov zverejnené nielen uznesenie ústavného súdu, ale aj samotná novela Trestného zákona je správna vec. Poradie, v akom boli zverejnené, je tiež v poriadku, najprv, pod číslom 40/2024 novela Trestného zákona, a potom pod číslom 41/2024 uznesenie ústavného súdu o pozastavení jej účinnosti.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Ústavný súd rozhodol o pozastavení viacerých častí novely trestných kódexov ešte pred zverejnením novely v Zbierke zákonov SR. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry súd nevyhovel. Špeciálna prokuratúra sa tak zruší od 20. marca.
V kontexte aktuálnych udalostí, novela Trestného zákona, ktorej účinnosť Ústavný súd pozastavil, bola prijatá parlamentom 8. februára. Napriek tomu, prezidentka podpísala novelu 16. februára, no v Zbierke zákonov ešte stále nevyšla. Predseda parlamentu ju zdržiaval. Nakoniec bola novela trestných kódexov prijatá v decembri vládnou koalíciou a mala nadobudnúť účinnosť 15. marca.
Prezidentka a opoziční poslanci písali najmä o zásahu do práv poškodených a obetí trestných činov. Zdôraznili tiež, že keďže novela neprešla pripomienkovým konaním a posúdením odborníkov, môže mať doteraz neodhalené následky, označili to ako „tajomno nepoznaných dosahov“.
Analýzy rýchlosti publikácie zákonov ukazujú, že dáta o rýchlosti publikácie zákonov to nepotvrdzujú. Zbystriť pozornosť podľa nich bude treba, ak novely trestných predpisov nebudú v zbierke uverejnené ani koncom budúceho týždňa. Aj to sa môžu pokúsiť predstavitelia koalície odbíjať argumentom, že predpis je rozsiahly - na 75 stranách novelizuje 18 rôznych zákonov. Z pohľadu verejnej mienky nemusí byť týždeň hore-dole významný rozdiel, no dôležité je to pre konanie a rozhodnutie Ústavného súdu. Údaje o rýchlosti publikácie posledných dvesto schválených a prezidentkou podpísaných zákonov ukazujú, že 77 percent z nich vyšlo v Zbierke zákonov až po troch dňoch od podpisu prezidentkou. V priemere to trvalo asi týždeň. Viac ako sedem dní trval publikačný proces pri 93 zákonoch. K rovnakým výsledkom prišli aj iné analýzy. Už v nedeľu na tomto webe vyšiel týždenný newsletter, ktorý na základe analýzy tridsiatich naposledy podpísaných zákonov ukázal, že v priemere ich zverejnenie trvalo deväť dní od podpisu.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
tags: #nadobudnutie #ucinnosti #zverejnenim #v #zbierke #zakonov